Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/64/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., V., IČO X.,

zastúpeného JUDr. Ľ. H., advokátom, V., proti ţalovanému A. - S., a. s., D., IČO X.,

o zaplatenie 14 511,28 eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 5. júna 2012, č. k. -239, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

5. júna 2012, č. k. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 08. 03. 2011, č. k. -211,

konanie v časti 8 424,88 eur zastavil, ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu

vo výške 6 086,40 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 17,60% od 21. 12. 2001

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1 732,22 eur titulom zaplateného

súdneho poplatku a trov znaleckého posudku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 335,72

eur na účet právneho zástupcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca sa návrhom, podaným

dňa 23. 04. 2004, domáhal zaplatenia 6 086,40 eur titulom náhrady škody. Ţalobca návrhom

zo dňa 05. 10. 2009 poţiadal o rozšírenie petitu o sumu 8 424,88 eur na základe znaleckého

posudku Ing. Č. zo dňa 10. 06. 2009. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16. 10. 2009

návrhu vyhovel a petit rozšíril o sumu 8 424,88 eur. Návrhom zo dňa 08. 03. 2011 zobral

ţalobca petit v rozšírenej časti 8 424,88 eur späť z dôvodu ţalovaným vznesenej námietky

premlčania, súd preto konanie v tejto časti zastavil.

2

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, ţe medzi ţalobcom

a ţalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. 746-1003358 zo dňa 19. 04. 2001, ktorej

predmetom bolo poistenie súboru zásob, nachádzajúcich sa na D., P.P.- prízemie, garáţe,

stojisko 9, v celkovej poistnej sume 1 500 000,-- Sk. V dňoch 04. 09. 2001 - 05. 09. 2001

došlo k poistnej udalosti, ktorej šetrenie bolo ukončené dňa 05. 12. 2001. Dňa 31. 12. 2001

uhradil ţalovaný ţalobcovi sumu 197 000,-- Sk, následne dňa 06. 08. 2003 uhradil sumu

1 300 000,-- Sk a dňa 19. 12. 2003 uhradil úroky z omeškania vo výške 351 020,-- Sk.

Na základe omeškania ţalovaného s úhradou poistného plnenia v sume

1 300 000,-- Sk vyrubil príslušný daňový úrad ţalobcovi platobnými výmermi penále

vo výške 191 196,-- Sk, ktoré ţalobca zníţil o sumu 7 837,-- Sk, kedy ţalovaný v omeškaní

nebol, a preto ţalobca ţiadal o určenie povinnosti ţalovaného uhradiť sumu 183 359,-- Sk

s príslušenstvom. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe ţalovaný nevyplatil poistné plnenie

s poukazom na ust. a mal za to, ţe vyčíslená škoda vo výške

183 359,-- Sk bola v plnom rozsahu krytá poskytnutými úrokmi z omeškania vo výške

351 020,-- Sk. Povaţoval za nesporné, ţe došlo k poistnej udalosti a akým spôsobom, a tieţ

termíny a výšky čiastočných úhrad poistného plnenia. Za nespornú vyhodnotil aj skutočnosť,

ţe ţalovaný vyplatením úroku z omeškania, ktorý ţalobca vyčíslil odo dňa 21. 12. 2001

vo výške 18,6% ročne uznal deň vzniku omeškania a výšku úroku z omeškania. Podľa súdu

prvého stupňa ţalobca v pôvodnom návrhu vyčíslil škodu nad rámec vyplateného úroku

z omeškania ako škodu, ktorú musel vyplatiť ako penále daňovému úradu z dôvodu

omeškania s úhradou DPH za tovar, ktorý bol odcudzený pri poistnej udalosti. Vyrubenú

výšku penále ţalobca zníţil o penále za obdobie od 26. 10. 2001 do 20. 12. 2001 nakoľko sa

ţalovaný dostal do omeškania aţ 21. 12. 2001. Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe

po späťvzatí rozšírenej časti návrhu, ţalobca zmenil dôvod pôvodnej výšky ţalovaného

nároku s tvrdením, ţe výška škody predstavuje ušlý zisk ţalobcu za roky 2001, 2002 a 2003

v sume určenej znaleckým posudkom na 604 828,-- Sk (20 076,61 eur) po odpočítaní

vyplateného úroku z omeškania vo výške 351 020,-- Sk, predstavuje nekrytú škodu ţalobcu

vo výške 253 808,-- Sk, čo prevyšuje pôvodne ţalovaný nárok. Súd prvého stupňa poukázal

aj na tú skutočnosť, ţe ţalovaný namietol premlčanie voči zmene odôvodenia škody oproti

pôvodnému návrhu s tým, ţe ţalobca nemôţe pri odôvodnení výšky škody z roku 2004

pouţiť znalecký posudok z roku 2009. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 387 ods. 1

dospel k záveru, ţe premlčať moţno len právo na náhradu škody.

Keďţe ţalobca v priebehu konania zmenil len odôvodnenie pôvodného návrhu na náhradu

3

škody v zmysle vykonaného dokazovania a na pôvodne uplatnenom práve na náhradu škody

zotrval, mal za to, ţe moţnosť zmeniť v zmysle vykonaného dokazovania pôvodné

odôvodnenie vzniku škody nie je moţné premlčať, nakoľko sa nejedná o právo v zmysle

ustanovení , ani . Keďţe ţalobca v konaní

podľa súdu prvého stupňa preukázal dôvodnosť ţalovaného nároku, jeho návrhu vyhovel.

Návrhu na vrátenie súdneho poplatku za rozšírenie pôvodného ţalobného petitu, ktorý

ţalobca neskôr vzal späť, nevyhovel vzhľadom k tomu, ţe dňa 22. 11. 2010 prejednával

rozšírenú časť petitu s predvolaným znalcom Ing. Č. O trovách konania rozhodol podľa ust.

, tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal uplatnenú náhradu trov konania,

krátenú o jeden úkon právnej sluţby.

Na odvolanie ţalovaného v časti, ktorou mu súd uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

sumu 6 086,40 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 17,60% od 21. 12. 2001

do zaplatenia, a tieţ proti výroku o trovách konania, odvolací súd napadnutým rozhodnutím

rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 08. 03. 2011 v napadnutej časti zmenil

tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 669,-- eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe po zopakovaní dokazovania

listinnými dôkazmi - výpismi z účtov ţalobcu zo dňa 31. 12. 2001, 06. 08. 2003, mal

preukázané tak, ako to správne konštatoval i prvostupňový súd, ţe ţalovaný uhradil poistné

plnenie dňa 31. 12. 2001vo výške 187 000,-- Sk a dňa 06. 08. 2003 vo výške 1 300 000,-- Sk.

Výpisom z účtu ţalobcu zo dňa 22. 12. 2003 mal tieţ za preukázané, ţe ţalovaný uhradil

ţalobcovi sumu 351 020,-- Sk titulom úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu poistného

plnenia z poistnej udalosti č. 03/700/09759 zo dňa 04. 09. 2001. Šetrenie poistnej udalosti

bolo podľa odvolacieho súdu skončené dňa 05. 10. 2001, plnenie bolo splatné dňa

20. 12. 2001, teda ţalovaný bol preukázateľne v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia.

Odvolací súd ďalej uviedol, ţe po takto zopakovanom dokazovaní v súlade s ust. § 213 ods. 2

vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovenia

ods. 3 (zrejme došlo ku chybe v písaní a odvolací súd mal na mysli ust.

), ktoré je obsahovo rovnaké ako ust. ,

a ktoré pri rozhodovaní nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Účastníci

k jeho pouţitiu nemali ţiadne námietky, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania

pred odvolacím súdom. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe vznik práva

4

na náhradu škody sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o náhrade škody (ust. § 373 a nasl.

), vrátane moţnosti zbaviť sa zodpovednosti preukázaním liberačných

dôvodov. Uplatnenie nároku na náhradu škody aj popri nároku na úroky z omeškania zákon

nevylučuje. Ustanovenie sa podľa odvolacieho súdu týka rozsahu náhrady škody v prípade

súbehu nárokov, ak si veriteľ uplatní tak nárok na náhradu škody, ako aj nárok na úroky

z omeškania, úroky z omeškania sa započítajú do náhrady škody. Náhradu škody preto podľa

odvolacieho súdu veriteľ môţe vymáhať len vtedy, keď prevyšuje úroky z omeškania, teda

ak nie je krytá úrokmi z omeškania. Nakoľko si ţalobca vyčíslil nárok na náhradu škody

vo výške 18 359,-- Sk (6 086,40 eur), pričom ţalovaný titulom úrokov z omeškania zaplatil

ţalobcovi sumu 351 020,-- Sk (11 651,72 eur), odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcom

poţadovaná a súdom prvého stupňa priznaná náhrada škody vo výške 6 086,40 eur s prísl. je

v plnom rozsahu krytá poskytnutými úrokmi z omeškania. Preto podľa odvolacieho súdu,

pôvodne uplatnený nárok vo výške 6.086,40 eur titulom skutočnej škody, ktorý bol rozšírený

o náhradu škody titulom ušlého zisku za r. 2001, 2002, 2003 vo výške 8.424,88 eur

na základe znaleckého posudku, nemoţno opätovne poţadovať a zahŕňať do nároku

uplatneného titulom skutočnej škody, keďţe v časti ušlého zisku bolo konanie právoplatne

zastavené. Škoda vo výške 6 096,40 eur je podľa odvolacieho súdu plne krytá úrokmi

z omeškania, zaplatenými ţalovaným dňa 22. 12. 2003. Odvolací súd preto rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení

s ust. a veta prvá

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v zmysle ust.

, a ust. V dovolaní poukázal na skutkový stav

veci a uviedol, ţe odvolací súd na pojednávaní len čiastočne zopakoval dôkazy, ktoré

vymenoval v napadnutom rozsudku (str. 4 posledný odsek, str. 5 prvý odsek). S inými

dôkazmi sa súd neoboznámil.

Po takto zopakovanom dokazovaní v zmysle ust. vyzval

účastníkov konania, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ust. 369 ods. 3 , (správne

),/ ktoré je obsahovo rovnaké, ako ust. ,

a ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

5

Ţalobca nemal námietky voči pouţitiu ust. , lebo

preukázal v konaní, ţe ako veriteľ má nárok na náhradu škody voči ţalovanému, spôsobenej

omeškaním so splnením peňaţného záväzku, nakoľko táto škoda nebola krytá s úrokmi

z omeškania. Tvrdil, ţe preukázal, ţe mu vznikla škoda na ušlom zisku vo výške 604 828,--

Sk, ako aj škoda na zaplatenom penále Daňovému úradu vo výške 183 359,-- Sk, a teda ţe

jeho ţalobný nárok je daný aj v zmysle ust. . Napriek

tomu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, hoci mal podľa názoru ţalobcu

preukázanú celkovú škodu vo výške 788 187,-- Sk (604 828,-- Sk ako ušlý zisk + 183 359,--

Sk ako penále = 788 187,-- Sk), a teda, ţe táto škoda nie je krytá poskytnutými úrokmi

z omeškania vo výške 351 020,-- Sk.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ako aj, ţe je konanie postihnuté

inou vadou, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/

a c/), vidí ţalobca v tom, ţe odvolací súd nesprávne aplikoval ust. § 369 ods. 3 Obchodného

zákonníka v rozpore so skutkovým stavom. Ţalobca preukázal, ţe mu v skutočnosti vznikla

škoda v celkovej výške 788 187,-- Sk, preukázal, ţe táto škoda nie je krytá poskytnutými

úrokmi z omeškania vo výške 351 020,-- Sk, a ţe teda jeho ţalobný nárok uplatnený v konaní

vo výške 183 359,-- Sk je nárokom oprávneným. Je vecou ţalobcu, či uplatňuje celkovú

škodu alebo len jej časť. Trval na tom, ţe uniesol dôkazné bremeno v tom, ţe preukázal súdu,

ţe mu vznikla škoda vyššia, ako boli vyplatené úroky z omeškania, a ţe teda táto škoda

nebola v plnom rozsahu krytá poskytnutými úrokmi z omeškania.

Podľa ţalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania,

v čom vidí porušenie základného práva na spravodlivé konanie podľa č1. 46 ods. 1 SR

a práva podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru). Argumentácia odvolacieho súdu je nesprávna, nakoľko

vedie k retroaktivite. Odvolací súd podľa dovolateľa musel vedieť, ţe poistná zmluva z roku

2001 v čase jej uzavretia sa povaţuje za tzv. absolútne neobchodné záväzkové vzťahy

(absolútne neobchody), a to podľa ust. prvej vety

a v zmysle tohto ustanovenia sa zmluvy upravené ako zmluvný typ v

spravujú iba ustanoveniami . V tejto súvislosti ţalobca poukázal

na dôvodovú správu k novele (, účinný

od 01. 02. 2004), ktorá zrelatizovala pojem absolútne neobchodné záväzkové vzťahy

6

a obmedzila pouţitie na zmluvy upravené ako zmluvné typy len

v , ak budú uzavreté medzi subjektmi uvedenými v ust.

a 2 a len na osobitné ustanovenia

o príslušnom zmluvnom type. Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, na zmluvy medzi

podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou, ktoré nie sú upravené v Obchodnom

zákonníku, ale iba v , sa podľa ţalobcu a doterajšej právnej úpravy

vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba . To platilo aj v prípade

ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlţníka so splatením svojho peňaţného

záväzku. Preto podľa ţalobu pokiaľ účastníci uzavreli tzv. absolútne neobchodný záväzkový

vzťah - t. j. občianskoprávny vzťah, nadobudli určité práva a povinnosti z toho plynúce. Je

preto podľa ţalobcu právne neprípustné, aby sa tento právny vzťah a práva a povinnosti

z nebo spravovali najskôr reţimom a neskôr reţimom Obchodného

zákonníka, pretoţe by to porušovalo princíp právnej istoty v právnych vzťahoch a znamenalo

by to neprípustnú retroaktivitu. Odvolací súd pri právnom posudzovaní veci na tieto

namietané skutočnosti neprihliadol, i keď bol povinný tak vykonať s odkazom na čl. 2 ods. 2

SR, podľa ktorého štátne orgány sú povinné konať na základe a zákonov

a zákonným postupom. Teda upozornenie účastníkov konania odvolacím súdom v zmysle ust.

vzhľadom na uvedené, je podľa ţalobcu nezákonným postupom.

Ţalobca v podanom dovolaní ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie nespĺňa

podmienky uvedené v ustanovení Povinnosť súdov rozhodnutia

odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho

a spravodlivého procesu, vyplývajúcich z čl. 36 a nasledujúcich Listiny základných práv

a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia preto musí

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ţalobca zdôraznil, ţe stav, kedy rozsudok

nespĺňa náleţitosti uvedené v ust. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, ţe

sa stáva nepreskúmateľným. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je presvedčivý

a chýba mu jasné odôvodnenie uplatnenia ust.

a nepochybne mu chýba i presvedčivé a jasné odôvodnenie, prečo súd neprihliadol

na skutočný rozsah preukázanej škody, ale pri hodnotení vychádzal len porovnaním predmetu

sporu, ktorý vymedzil ţalobca, na čo má právo, oproti vyplateným úrokom z omeškania.

7

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie ţalobcu a zistil, ţe bolo podané účastníkom konania v zákonnej lehote (§ 240 ods.

1 ). Dovolanie preskúmal v zmysle ust. , bez nariadenia

pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

podľa ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

8

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238

, ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd zameral aj na otázku

opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať

pred súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou,

zaloţenou na nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (ust. )

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa dovolateľa nie je presvedčivý a chýba mu jasné

odôvodnenie aplikácie ust. , a prečo súd neprihliadol

na skutočný rozsah preukázanej škody.

Treba prisvedčiť dovolateľovi, ţe právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej dohovor)

a (napr. ).

9

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c. Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne

vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie

dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Ustanovenie sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania

10

jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti

rozhodnutia musí odôvodnenie rozsudku slúţiť na objasnenie dôvodov konkrétneho

rozhodnutia súdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených aspektov, dospel dovolací súd k záveru, ţe právo

ţalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v danom prípade porušené bolo. Ţalobca

si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinnosti

ţalovaného vyplývajúcej z poistnej zmluvy, t. j. dostal sa do omeškania s vyplatením

poistného plnenia. Svoje právo na náhradu škody oprel o ustanovenie § 420 Občianskeho

zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, podľa ktorých

ustanovení posúdil zistený skutkový stav, ohľadne uplatnenej náhrady škody. Odvolací súd

počas konania upovedomil účastníkov o moţnosti pouţitia ustanovenia § 369 ods. 3

a predmetný právny vzťah posúdil podľa ustanovení o náhrade škody

upravených v Obchodom zákonníku (§ 373 a nasl.), pričom neuviedol ţiadne primerané

argumenty, ktoré by zdôvodňovali posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania

podľa ustanovení , preto je jeho rozhodnutie v tejto časti arbitrárne.

Arbitrárnou je aj časť odôvodnenia týkajúca sa nároku na náhradu ušlého zisku. V tejto

súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument účastníka konania iba

formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument

odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, prečo ho povaţuje za nesprávny, t. j. musí ho

vyvrátiť. Rovnaké stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý konštatoval, ţe pojem spravodlivého procesu vyţaduje, aby vnútroštátny súd,

ktorý poskytol stručné dôvody pre svoje rozhodnutie, či uţ tým, ţe do neho včlenil dôvody

uvedené niţším súdom, alebo inak, sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ktoré

mu boli predloţené na posúdenie, a aby bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery,

ku ktorým dospel niţší súd (Helle c. Fínsko v rozhodnutí zo dňa 19. decembra 1997,

Tatishvili c. Rusko v rozhodnutí zo dňa 22. februára 2007, Hirvisaari c. Fínsko v rozhodnutí

zo dňa 27. septembra 2010).

Keď sa konajúci súd, rozhodujúci o opravnom prostriedku sťaţovateľa, nevysporiada

s právne relevantnou argumentáciou sťaţovateľa adekvátne a preskúmateľne, alebo

nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základné právo na súdnu

11

ochranu, garantované a právo na spravodlivý proces garantované

ods. 1 dohovoru ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v napadnutom rozhodnutí absentuje

právna argumentácia, týkajúca sa aplikácie hmotného práva. Odvolací súd sa vo svojom

rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam, a preto

odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá v zmysle ust. Rozhodnutie je

z tohto dôvodu arbitrárne, nepreskúmateľné a neodôvodnené, čím došlo v k odňatiu moţnosti

ţalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v ,

dovolací súd nemohol posúdiť, či odvolací súd v konaní pouţil správny právny predpis a či

ho správne vyloţil, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne

závery, preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová