Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/199/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K., S.,

nar. X. a H., nar. X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave, deti rodičov, matky Ing. V. K., bytom B., zastúpenej JUDr. I. Z.,

advokátkou v B., a otca Ing. I. K., bytom B., zastúpeného JUDr. T. Ć., advokátkou v B.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením zo 4. decembra 2012 č.k. -27

nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil matke dočasne do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom

na čas po rozvode manželstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, odovzdať maloleté deti K., S., nar. X. a H., nar. X. do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov s tým, že osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať otec

od štvrtka od 18:00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do štvrtka nasledujúceho párneho

kalendárneho týždňa do 18:00 hod., kedy si deti v mieste jeho bydliska prevezme matka

a matka od štvrtka od 18:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do štvrtka

nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod., kedy si maloleté deti prevezme

otec v mieste aktuálneho pobytu matky s tým, že každý z rodičov je povinný deti

v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča spolu s ich osobnými

vecami a deti riadne pripraviť. Počas nasledujúcich školských Vianočných prázdnin styk

rodiča, ktorý právne nemá deti vo svojej starostlivosti, upravil tak, že matka je oprávnená

stretnúť sa s deťmi od pondelka 24.12.2012 od 17:30 hod. do utorka 25.12.2012 do 15:30

hod. a otec od pondelka 31.12.2012 od 17:30 hod. do utorka 01.01.2013 do 15:30 hod.

Rodičom uložil povinnosť v stanovenom čase začiatku styku odovzdať deti druhému rodičovi

na stretnutie riadne pripravené. Vo zvyšku návrh otca zamietol. V dôvodoch rozhodnutia

uviedol, že vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce neusporiadané vzťahy rodičov mal za to, že

je potrebné pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej predbežne upraviť ich právne

pomery voči spoločným deťom. Vyslovil názor, že predbežná úprava je nanajvýš dôvodná,

keď stav bez relevantnej úpravy trvá po dobu viac ako dvoch rokov. Z rozhodovacej činnosti

je súdu známe, že výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 28. mája 2010 č.k.

-94 v časti úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým v konaní

spojenom s konaním o rozvode manželstva bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

z 8. februára 2011 sp. zn. zrušený, vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Nakoľko v súčasnej dobe sa spis nachádza na dovolacom súde, nie je možné vysloviť

predpoklad, kedy dôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Z obsahu návrhu, ako aj

z predchádzajúcich rozhodnutí a početných návrhoch na nariadenie predbežných opatrení,

ktoré sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, že rodičia sa nevedia

bezproblémovo dohodnúť na pravidelnom a rovnocennom styku s deťmi, ani na ďalšom

výkone ich rodičovských práv. Styk prebieha živelne, po obdobiach viac menej pravidelných

stretnutí dochádza medzi rodičmi ku konfrontácii, či podmieňovaniu styku zo strany matky

plnením iných rodičovských povinností. Napätá konfliktná situácia medzi rodičmi

vyplývajúca z absencie jednoznačných a obomi rodičmi rešpektovaných pravidiel nepochybne

mimoriadne negatívne vplýva na maloleté deti. Takéto správanie rodičov nie je na prospech

maloletých detí, ktoré sú zjavne absolútne neprípustne používané ako prostriedky vzájomného

boja v rukách svojich rodičov. Pri rozhodovaní zohľadnil, že otec sa o deti zaujíma a ani

v predchádzajúcom konaní nebol spochybnený pozitívny vzťah detí k otcovi. Z obsahu

návrhu, ako aj predchádzajúceho konania totiž vyplynulo, že v minulosti rodičia po dobu cca

jedného roka zabezpečovali starostlivosť o deti na základe ich neformálnej dohody formou

striedavej starostlivosti a to zjavne bez závažnejších problémov. Z doposiaľ vykonaného

dokazovania nemožno jednoznačne ustáliť, či niektorý z rodičov má vhodnejšie podmienky,

či predpoklady na starostlivosť o deti, resp. či deti preferujú niektorého z rodičov, alebo iné

dôvody, kvôli ktorým by prichádzalo do úvahy predbežné zverenie detí jednému z rodičov

a úprava styku druhému rodičovi, keďže je v konaní jednoznačne potrebné sledovať záujem

maloletých detí a ich právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ako aj právo na

udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi

rodičmi, za zohľadnenia veku, psychickej a emociálnej vyspelosti maloletých. Predbežne mal

teda súd za dostatočne preukázané, že rodičia majú porovnateľné podmienky na

zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Keďže žiaden z rodičov nebol

pozbavený rodičovských práv, súd dospel k záveru, že až do meritórneho rozhodnutia súdu je

pre obe deti najvhodnejšou formou starostlivosti práve striedavá starostlivosť, keď týmto

spôsobom bude najlepšie zabezpečené rovnaké právo oboch rodičov k deťom, ako aj právo

detí na starostlivosť oboch rodičov a nedôjde k ohrozeniu zníženia kvality vzťahu maloletých

ani k jednému z rodičov, ani kvality vzťahu medzi deťmi navzájom. Pri určení začiatku

týždňových intervalov súd vychádzal z obsahu návrhu, keď predpokladal, že v čase striedania

si detí bol toto model, ku ktorému dospeli obaja rodičia po vzájomnej dohode. Pokiaľ išlo

o návrh otca, aby sa striedavá starostlivosť vykonávala na adrese miesta evidovaného trvalého

pobytu detí, t.j. na adrese G., takáto úprava podľa názoru súdu neprichádzala do úvahy, keď je

v rozpore so samotnou podstatou striedavej starostlivosti, spočívajúcej práve na pravidelnom

striedaní miesta pobytu detí, keď sa právo detí na oboch rodičov a teda zachovanie emociálnej

stability nadraďuje nad ich potrebu stability prostredia, v ktorom vyrastajú. Druhého rodiča,

v danom prípade matku, nemožno nútiť, aby zabezpečovala starostlivosť o deti v prostredí,

z ktorého v dôsledku rozpadu manželstva z vlastnej vôle odišla. Navyše pri narušených

vzťahoch rodičov by takáto situácia jednoznačne nebola na prospech maloletých detí, keďže

by sa neúmerne zvýšilo rizikom že budú vystavené pretrvávajúcim vzájomným konfliktom

rodičov. Rovnako by bolo v rozpore so záujmami detí v súčasnej dobe akýmkoľvek spôsobom

bez vykonaného dokazovania zasahovať do rozbehnutého procesu vzdelávania. Eventuálna

zmena školy by však mala byť riešená v samostatnom meritórnom konaní na návrh jedného

z rodičov v zmysle § 35 Zákona o rodine. Navyše otec pri podaní návrhu neosvedčil žiadne

konkrétne skutočnosti svedčiace o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy maloletým,

z ktorých by vyplývala nutnosť nariadiť predbežné opatrenie, či už ohľadom zmeny školy,

resp. predškolského zariadenia, zdravotnej starostlivosti, alebo zákazu stretávať

sa so súčasným partnerom matky, či zákazu vycestovať s deťmi bez súhlasu druhého rodiča.

Pokiaľ otec žiadal nariadiť výsluch detí, prvostupňový súd poukázal na charakter inštitútu

predbežného opatrenia, v rámci ktorého sa dokazovanie nevykonáva. Výsluch maloletých detí

teda bude možné uskutočniť až v rámci dokazovania v konaní vo veci samej. Doposiaľ

k nemu nedošlo z dôvodu predlžovania sporu práve v dôsledku podávania množstva návrhov

na predbežnú úpravu pomerov a následne riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

voči rozhodnutiam o predbežných opatreniach a procesným rozhodnutiam, ktorým sa súd

musel zaoberať. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť návrhu, súd tento zamietol v časti primárneho

petitu, ktorý smeroval k zvereniu detí do osobnej starostlivosti otca, zmenu školského

zariadenia a lekárskej starostlivosti a zákazu styku s p. J. A. a vycestovaniu detí a tiež

v podstatnej časti subsidiárneho petitu, v časti v ktorej sa kryl s hlavným petitom a tiež

v časti, v ktorej otec v rozpore s dočasným charakterom predbežného opatrenia požadoval

konkrétnu úpravu starostlivosti počas sviatkov a školských prázdnin do budúcnosti. Záverom

apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že deti nie sú majetkom ani jedného z nich. Je na ich

zodpovednosti, aby dokázali nadradiť záujem detí nad vlastné záujmy a vzájomné

nespracované negatívne postoje, prameniace v dôvodoch ukončenia ich spolužitia. Súčasne

nabádal rodičov, aby sa pokúsili v otázkach úpravy ich rodičovských práv a povinností voči

maloletým deťom dospieť k takému modelu, ktorý uprednostní záujem detí a zároveň bude

rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv

rovnocenní.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie matky uznesením z 26. februára 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že na rozdiel

od súdu prvého stupňa (ktorý svoje rozhodnutie založil na potrebe dočasnej úpravy vzhľadom

k tomu, že tieto doposiaľ upravené neboli, pričom s poukazom na pozitívny vzťah detí

k otcovi, skutočnosť, že obaja rodičia majú porovnateľné podmienky na zabezpečovanie

osobnej starostlivosti o deti, ako aj zabezpečenie rovnakého práva oboch rodičov k deťom

a práva detí na oboch rodičov, je najvhodnejšou formou starostlivosti práve striedavá

starostlivosť) dospel k inému právnemu záveru, aj keď sa v zásade stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že doposiaľ neupravené právne vzťahy rodičov k deťom prinášajú so sebou

mnohé negatíva, prameniace z narušených vzťahov medzi rodičmi a najmä rozdielneho

názoru rodičov na zabezpečovanie formy starostlivosti o deti. Podľa obsahu spisu je zrejmé,

že faktickú starostlivosť o deti po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti

na G. zabezpečuje matka, otec sa s deťmi pravidelne stretáva každý druhý víkend

a minimálne dvakrát v týždni, maloletá H. po skončení materskej dovolenky matky od

03.09.2012 navštevuje materskú školu G., maloletý S. od septembra 2011 navštevuje

Základnú školu T.. Z hodnotenia detí označenou tak materskou ako aj základnou školou je

zrejmé, že neusporiadané vzťahy medzi rodičmi nemajú vplyv na ich psychický, či fyzický

vývoj, rovnako nemožno zaujať názor, že doposiaľ neupravené pomery rodičov k deťom by

boli na neprospech detí v takom rozsahu, že by si vyžadovali potrebu okamžitej úpravy

odovzdaním detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, a to bez vykonania náležitého

dokazovania, ktoré sa v danej veci javí ako nevyhnutné, najmä s poukazom na predstavu otca

o spôsobe výkonu striedavej starostlivosti a jeho neschopnosti akceptovať fakt začlenenia detí

do predškolského zariadenia u maloletej H. a základnej školy u maloletého S., čo otec

jednoznačne preukázal tým, že po nariadení predbežného opatrenia uznesením zo dňa

04.12.2012 prihlásil maloletú H. do materskej školy na R., ktorú maloletá od 07.01.2013

navštevuje v týždni, v ktorom starostlivosť o deti zabezpečuje otec. Z obsahu spisu nie je

zrejmé, či a aké kroky podniká otec aj smerom k zmene základnej školy maloletého S.,

rozhodne však treba konštatovať, že takéto konanie otca do skončenia konania vo veci samej

nie je v záujme maloletých detí. Poukázal na to, že s nariadenou formou striedavej

starostlivosti vyjadrili nakoniec nespokojnosť obaja rodičia, matka podaním odvolania,

kolízny opatrovník maloletých detí vyjadrením k odvolaniu, otec podaním ďalšieho návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia 28.12.2012 vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , ktorým napriek zamietnutiu jeho návrhu v časti, aby sa striedavá

starostlivosť vykonávala na adrese G., sa tejto opätovne dožaduje. Z uvedeného mal odvolací

súd za zrejmé, že konanie otca nie je v záujme maloletých detí, naopak je v rozpore s ich

záujmami, najmä u maloletej H., ktorá v dôsledku takéhoto konania otca od 07.01.2013

v týždenných intervaloch navštevuje dve materské školy. Na zaujatie objektívneho stanoviska

k forme výkonu rodičovských práv a povinností, tak aby zohľadňovala ako záujmy

maloletých detí, tak aj práva rodičov je v danej veci nevyhnutné vykonať náležité

dokazovanie. Toto však neustále znemožňuje otec práve podávaním množstva návrhov na

nariadenie predbežných opatrení, ktorými sa súdy musia zaoberať a o nich rozhodovať. Je

preto v prvom rade na otcovi, aby dal priestor súdu na vykonanie dokazovania, ktorého sa

naviac sám dožaduje, tak aby konečné rozhodnutie súdu zodpovedalo jednotlivým

ustanoveniam Zákona o rodine, tak aj jednotlivým ustanoveniam príslušných Dohovorov, na

ktoré otec vo svojich návrhoch a podaniach poukazuje.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu (a súčasne proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 20. marca 2013 sp. zn. – pozn. dovolacieho súdu) podal

dovolanie otec maloletých detí, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu z dôvodov

podľa v spojení s a a podľa

písm. b/ a c/ a rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky

a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podstatná časť

rozsiahleho dovolania otec maloletých detí venoval opisu skutkových okolností

a chronologickému postupu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

. Konkrétne k dovolaním napadnutému uzneseniu uviedol, že týmto

rozhodnutím odvolací súd opakovane v priebehu 10 mesiacov zrušil právo maloletých detí

na rovnocennú a rovnoprávnu starostlivosť oboch rodičov v zmysle Zákona o rodine, Listiny

ľudských práv a slobôd, protokolu č. 7, čl. 5 EU Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a Dohovoru o právach dieťaťa.

Odvolaciemu súdu vytkol, že do identifikačných údajov v záhlaví nezákonného uznesenia

vložil pojem „deti bytom u matky“, čo slúži pre neoprávnený zápis maloletých detí

do školských zariadení mimo miesta trvalého bydliska a čo matka zneužíva na prezentovanie

stavu, „že súdom je nariadený pobyt detí u jej matky na Z.“. Vytkol, že súd doposiaľ

nevykonal jeden jediný dôkaz, procesnými účelovými chybami spôsobuje prieťahy v konaní.

Toto rozhodnutie vyniesol odvolací súd napriek tomu, že ešte nebolo Najvyšším súdom

Slovenskej republiky rozhodnuté v konaniach a , ktorými

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.4.2010

sp. zn. až . Odvolací súd tak napriek neprekonateľnej

prekážke konania, kedy v tej istej veci začalo konanie na Najvyššom súde Slovenskej

republiky a nebolo ešte ukončené, nezákonne rozhodol. Odvolaciemu súdu ďalej vytkol, že

„deklaruje v odvolacom konaní č.k. -94, že rozhodoval zo spisu. Vzhľadom

na skutočnosť, že spis č.k. (897 strán) a spis sa nachádzal na NS

SR, spis nebol odvolacím súdom dožiadaný, odvolací súd rozhodoval len na

základe: a) návrhu navrhovateľa b) odvolania odporkyne zo dňa 4.1.2013 c) vyjadrenia sa

navrhovateľa k odvolaniu odporkyne“. Rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné,

nezákonné a diskriminačné, čím bolo odvolacím súdom odmietnuté základné právo

navrhovateľa a maloletých detí na spravodlivý súdny proces. Okrem chronologického popisu

konania, ohovárania, napádania a osočovania navrhovateľa, že svojim konaním koná proti

záujmu detí, odôvodňujúc zamietnutie zákonného nároku maloletých detí len na základe

dojmov učiteliek z materskej školy, základnej školy a ošetrujúcej lekárky, ktoré svojim

nezákonným konaním obmedzujú osobnú slobodu maloletých detí, nie je v uznesení

odvolacieho súdu jedna logická veta a ani náznak plnenia si zákonnej povinnosti odvolacieho

súdu, čo je prejavom disciplinárnej zodpovednosti sudcu.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne s tým, že súd vychádzal

zo správnych skutkových zistení a vec správne právne posúdil. Vychádzajúc z ustanovenia

má za to, že dovolanie proti tomuto rozhodnutiu ani nie je prípustné,

pričom vyslovila názor, že zo strany prvostupňového ani odvolacieho súdu neboli porušené

žiadne procesné práva otca maloletých detí, čo by zakladalo prípustnosť dovolania v zmysle

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že

„dovolanie otca detí nepodporujeme“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Podľa ustanovenia ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, teda uznesenie vykazujúce znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré

sú taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie

je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletých detí z

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd však nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v Nezistil ani

podmienky prípustnosti dovolania, tvrdené dovolateľom, podľa a

a v konečnom dôsledku podľa , na ktoré zrejme poukazoval dovolateľ

prostredníctvom tvrdenia o odmietnutí jeho i maloletých detí základného práva

na spravodlivý proces.

Otec maloletých detí ako prvú namietal existenciu procesnej vady v zmysle § 237

písm. d/ , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu ak v tej istej veci sa už prv rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konať.

Konkrétne namietal, že odvolací súd vydal napadnuté uznesenie napriek neprekonateľnej

prekážke konania, kedy v tej istej veci začalo konanie na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. a a nebolo ešte skončené.

Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 83

Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci.

Vzniká (je daná vtedy), ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej republiky je začaté konanie,

ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti,

od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden z uvedených znakov, nejde

o tú istú vec.

Je síce pravdou, že v preskúmavanej veci odvolací súd vydal napadnuté uznesenie

skôr, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ,

rozhodol o dovolaniach otca maloletých detí proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn. až 125/2012 a proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo 16. augusta 2012 sp. zn. , z ktorých rozhodnutí boli

rozhodnutiami o návrhoch otca maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia

uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. , a ,

v uvedených konaniach sú rovnakí účastníci a v zásade sú uvádzané i rovnaké skutkové

okolnosti, od ktorých otec maloletých detí odvodzuje svoje právo, ako však vyplýva

z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2013 sp. zn. ,

, predmet konania, ako žalobný nárok (žalobný petit), ktorý sa má stať

súčasťou výroku rozhodnutia, ak súd žalobe vyhovie, vo vyššie uvedených konaniach pred

odvolacím súdom sp. zn. , a , nie je rovnaký

ako predmet konania v prejednávanej veci. Preto dovolací súd dospel k záveru, že otec

maloletých detí namieta existenciu procesnej vady v zmysle

neopodstatnene.

Ďalej otec maloletých detí namietal existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/

, t.j., že sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný. Ani táto

námietka otca maloletých detí nie je opodstatnená, keďže dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu je rozhodnutím o otcom maloletých detí podanom návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zo spisu však nemožno vyvodiť, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade dovolateľa nerešpektovali niektoré z týchto práv.

Základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Podľa , každý má právo domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Postup odvolacieho súdu namietaný otcom maloletých detí v prejednávanej veci,

z ktorého v dovolaní vyvodzuje odmietnutie jeho (i maloletých detí) základného práva

na spravodlivý proces nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za procesnú vadu

v zmysle Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenia

dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania sú vo svojej podstate námietkou (okrem toho

aj samostatne uplatnenou), že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ) a že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ktoré síce

považuje za prípustné dovolacie dôvody (ktoré možno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), avšak samotná iná procesná vada, ani samotné nesprávne

právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné

dovolanie otca maloletých detí podľa v spojení s

bez toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami, z ktorých otec maloletých cdetí

vyvodzuje opodstatnenosť svojich dovolacích námietok.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. a/ v spojení s

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková