Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
689/389688.e19203.pdf
PDF · 146.24 KB
No categories available
4Ndob/29/2013
Najvyšší súd 4 Ndob 29/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. V. -D.,
živnostník s miestom podnikania: T., IČO: X., proti ţalovanému: A., s. r. o., so sídlom: D.,
IČO: X., zast. advokátom JUDr J. H., so sídlom: K., o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, o námietke zaujatosti, vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4
Cob 58/2012, takto
rozhodol:
Predseda senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. R.T. a členovia senátu JUDr. P.Š.,
a JUDr. J.Š. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 4 Cob 58/2012.
O d ô v o d n e n i e :
Predsedníčka Krajského súdu v Prešove písomným podaním zo dňa 11. 09. 2013,
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručeným dňa 25. 09. 2013, predloţila vec vedenú
na tamojšom súde pod sp. zn. 4 Cob 58/2012 na rozhodnutie v zmysle § 15 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedla, ţe predmetná vec bola
pridelená na prejednanie a rozhodnutie predsedovi senátu JUDr. R.T., ktorý písomným
podaním zo dňa 03. 09. 2013 oznámil, ţe sa vo veci cíti byť zaujatý, pretoţe sa mu ţalobca
vyhráţa, znevaţuje jeho profesnú zdatnosť a na pojednávaní konanom dňa
28. 08. 2013 preklial jeho aj jeho potomkov. Vo veci sa cítia byť zaujatí aj ostatní členovia
senátu JUDr. P. Š. a JUDr. J.Š..
Podľa názoru predsedníčky súdu, dôvody uvedené predsedom senátu, ako aj členmi
senátu, nie sú pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci
postačujúce. Má za to, ţe o ich nezaujatosti nie je dôvod pochybovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený podľa § 16 ods. 1 O. s. p.,
po preskúmaní vznesenej námietky zaujatosti dospel k záveru, ţe zákonné dôvody
na vylúčenie predsedu senátu JUDr. R.T. a členov senátu JUDr. P.Š. a JUDr. J. Š.
z prejednávania a rozhodovania veci dané nie sú.
JUDr. R.T., ako predseda senátu konajúceho a rozhodujúceho v právnej veci vedenej
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4 Cob 58/2012, písomným podaním zo dňa 03. 09.
2013 (č. l. 248), predloţil vec predsedníčke krajského súdu podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15
ods. 1 O. s. p., na rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých členov senátu proti ţalobcovi.
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 ods. 1 O. s. p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môţe zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môţe prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide
o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, ţe nie je dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu, predloţí vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.
Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak uţ o nich nadriadený
súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloţenia veci nadriadený
súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní (§ 16 ods. 1 veta
tretia O. s. p.).
Citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako základného
procesného predpisu v občianskom súdnom konaní je zabezpečené základné právo
na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len Listina) a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len Ústava SR). Ich účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom, alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho
rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedenými ustanoveniami zodpovedá aj právna úprava
skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou
existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci, alebo k účastníkom,
prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo
rýdzo osobnom, či uţ pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p., predstavuje výnimku
z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok
38 ods. 1 Listiny a článok 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na uvedené moţno sudcu vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závaţných
dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo.
V zmysle § 14 ods. 1 O. s. p., dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú
konkrétne skutočnosti, ktoré môţu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania
a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôţe viesť iba vyjadrenie o tom, ţe sa
cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania, je síce
podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je
nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého moţno
mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, ţe by sudca mohol byť zaujatý.
K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môţe dôjsť aţ vtedy, ak je
bez akýchkoľvek pochybností evidentné, ţe vzťah sudcu k danej veci, k účastníkom alebo ich
zástupcom, je takej povahy a intenzity, ţe napriek zákonom stanovenej povinnosti rozhodovať
nestranne a nezávisle, tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť by v konečnom dôsledku
mohla viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia).
Princíp nezávislého, nestranného a spravodlivého rozhodovania je zásadným
princípom fungovania súdnej moci a je zákonnou, resp. ústavnou, ako i morálnou
povinnosťou sudcu tento princíp dodrţiavať. Výslovne táto povinnosť vyplýva z ustanovenia
§ 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v záujme záruky
nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný okrem iného najmä
odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo ţiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť
ohrozenie nezávislosti súdnictva (písm. b/).
Vzhľadom na skutočnosť, ţe námietku zaujatosti v predmetnej veci vzniesli samotní
vo veci konajúci sudcovia – členovia odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove 4 Cob,
zameral sa najvyšší súd na subjektívnu stránku námietky, pričom vychádzal z vyjadrení
sudcov o tom, ţe sa vo veci cítia byť zaujatí.
Predseda senátu JUDr. R.T. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 08. 2013
(č. l. 236) uviedol, ţe sa vo veci cíti byť zaujatý, argumentujúc podaniami ţalobcu zo dňa 13.
08. 2013 (č. l. 212) a 28. 08. 2013 (č. l. 219 a 225), o ktorých má za to, ţe sa dotýkajú jeho
osobnej cti a dôstojnosti. Uviedol, ţe tvrdenia obsiahnuté v predmetných podaniach sú
nepravdivé, ktorými sa mu ţalobca vyhráţa a znevaţuje jeho profesnú zdatnosť. Poukázal na
pojednávanie konané dňa 28. 08. 2013, na ktorom ţalobca preklial jeho aj jeho potomkov.
JUDr. T. zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca uţ v minulosti podal proti jeho osobe námietku
zaujatosti, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe ho z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil. S poukazom na uvedené predseda senátu vyjadril
súhlas s tým, aby vec bola pridelená na rozhodnutie inému sudcovi.
Námietku zaujatosti voči osobe ţalobcu vzniesli aj ďalší členovia vo veci konajúceho
senátu, JUDr. P.Š. a JUDr. J.Š., a to v písomných vyjadreniach zo dňa 28. 08. 2013.
JUDr. P.Š. vo svojom vyjadrení (č. l. 234) poukázal na podania ţalobcu zaloţené na č.
l. 212 - 217 a 219 - 224 spisu. Uviedol, ţe ich obsah je vo vzťahu k jeho osobe nepravdivý
a hrubo uráţajúci, z dôvodu ktorého budú tieto zaslané príslušnej prokuratúre na posúdenie,
či nenapĺňajú znaky trestného činu spáchaného voči členom senátu. JUDr. Š. vyslovil súhlas
s pridelením veci inému sudcovi.
Aj JUDr. J.Š., rovnako ako obidvaja vyššie menovaní sudcovia, vo svojom písomnom
vyjadrení (č. l. 235) uviedol, ţe podania ţalobcu nachádzajúce sa na č. l. 212 - 217 a 219 -
224 spisu, povaţuje za hrubo osočujúce a uráţajúce jeho osobu a postavenie ako sudcu
Krajského súdu v Prešove, ako aj znevaţujúce jeho odbornosť. Uviedol, ţe všetky tvrdenia
ţalobcu v predmetných podaniach sú absolútne nepravdivé a tendenčné. Má za to, ţe obsah
podaní je zákonným dôvodom pre jeho zaujatosť vo veci, z dôvodu ktorého súhlasí, aby bola
vec pridelená inému senátu, ktorého nie je členom. Totoţne s JUDr. Š. zdôraznil, ţe vyššie
označené podania budú zaslané príslušnej prokuratúre na posúdenie, či zo strany ţalobcu
nebola voči jeho osobe naplnená niektorá skutková podstata trestného činu. Vzhľadom na
nepravdivé tvrdenia ţalobcu zvaţuje tieţ podanie ţaloby o ochranu osobnosti podľa § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka.
Posúdenie dôvodov, pre ktoré sa subjektívne sudca cíti byť vylúčený, je vţdy
individuálne.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu bol
s vecou súvisiaci spis predloţený dňa 06. 08. 2012 na rozhodnutie o odvolaní ţalobcu proti
rozhodnutiu prvostupňového súdu č. k. 11 Cb 42/2011-138 zo dňa 24. 05. 2012 a podľa
pravidiel stanovených v rozvrhu práce na príslušný kalendárny rok bol pridelený senátu 4 Cob
(č. l. 168). Dňa 08. 11. 2012 ţalobca podal námietku zaujatosti predsedu senátu
JUDr. R.T. voči jeho osobe (č. l. 179 - 180), o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 2 Ndob 1/2013 zo dňa 04. 02. 2013 tak, ţe predsedu senátu
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil (č. l. 205). Následne ţalobca
v prílohe svojej mailovej správy zo dňa 13. 08. 2013 adresovanej Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, Krajskému súdu v Prešove, Vláde Slovenskej republiky, Súdnej rade
Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Okresnému súdu
Humenné a Okresnému súdu Keţmarok (č. l. 212), zaslal písomné podanie zo dňa
12. 08. 2012, obsahom ktorého je okrem iného podanie trestného oznámenia na sudcov
JUDr. R.T., JUDr. P.Š. a JUDr. J.Š. pre podozrenie zo zneuţívania právomoci verejného
činiteľa, ako aj podnet na začatie disciplinárnych konaní voči menovaným sudcom (č. l. 213 -
217). V prílohe svojej ďalšej mailovej správy zo dňa 27. 08. 2013, zaslal rovnako viacerým
štátnym inštitúciám (č. l. 219) písomné podanie z rovnakého dátumu (č. l. 220 – 224/a),
obsahom ktorého je návrh ţalobcu na odvolanie sudkyne Krajského súdu v Prešove JUDr.
I.D., jeho tvrdenie o vedomom porušovaní zákona zo strany sudcov a súdov konajúcich v jeho
veciach, ďalej tvrdenie o úmyselných prieťahoch v konaní, súčasne v ktorom sa zmieňuje
o podozrivo organizovanej, úmyselnej činnosti sudcov v Prešovskom kraji. Identické podanie
bolo cestou pošty doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 28. 08. 2013 (č. l. 225 - 227).
Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 28. 08. 2013 (č. l.
228) vyplýva, ţe predseda senátu JUDr. R.T. podal správu o doterajšom priebehu konania
a skonštatoval neprítomnosť ţalovaného a jeho právneho zástupcu vrátane jeho
ospravedlnenia. Následne prítomného ţalobcu oboznámil s tým, ţe jeho podania,
špecifikované vyššie, povaţuje za podania, ktoré sa hrubo dotýkajú ľudskej dôstojnosti a cti
členov senátu, z dôvodu ktorého predloţia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky námietku
zaujatosti proti jeho osobe. Súčasne ho upovedomil o skutočnosti, ţe vec bude predloţená aj
príslušnému orgánu prokuratúry z dôvodu, či predmetné podania nenapĺňajú určité skutkové
podstaty spáchania trestného činu. S poukazom na uvedené predseda senátu pojednávanie
odročil. Ţalobca následne predniesol, ţe je rád, ţe vo veci bude začaté trestné stíhanie, pričom
všetko, čo vo svojich podaniach uviedol, v nich uviesť aj chcel, i keď sú v nich obsiahnuté
v skrátenej forme. Súčasne uviedol, ţe „... ak bola utrpená trauma pri osobe (jeho dcéry), tak
je toho názoru, ţe nech táto trauma postihne aj členov senátu a ich deti.“
Po zhodnotení všetkých zistených skutočností má nadriadený súd za to, ţe v danom
prípade dôvody na vylúčenie sudcov – predsedu a členov senátu 4 Cob z prejednania a
rozhodovania predmetnej veci v súčasnom štádiu konania dané nie sú. Zákonní sudcovia
vo vznesenej námietke zaujatosti netvrdia, ţe by mali priamy právny záujem na prejednávanej
veci. Skutočnosť, ţe ţalobca sa na ich adresu vyjadril s pochybnosťami o ich odbornej
zdatnosti a profesionalite, ešte sama osebe nie je dôvodom na ich vylúčenie z prejednania a
rozhodnutia veci, rovnako ním nie je slovný útok prednesený ţalobcom na adresu členov
senátu a ich potomkov, pretoţe ho z objektívneho hľadiska nemoţno povaţovať za taký vzťah
sudcov k ţalobcovi, ktorý by vzbudzoval váţnu pochybnosť o ich nezaujatosti v ďalšom
prejednávaní a rozhodovaní o veci.
Sudcovia v súvislosti s doterajším konaním ţalobcu (jeho ústnymi i písomnými
prejavmi na ich adresu) síce vyslovili svoje podozrenie zo spáchania trestného činu a aj
iniciovali prípadné začatie trestného stíhania voči jeho osobe (podanie adresované Okresnej
prokuratúre Prešov zo dňa 03. 09. 2013 na č. l. 246 - 247 spisu, ktorá ho podľa § 198 ods. 1
Trestného poriadku zaslala na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru
v Prešove, odboru kriminálnej polície), ich podozrenie je však v súčasnosti v rovine
prešetrovania, kedy treba vychádzať zo základnej zásady trestného konania - zásady
prezumpcie neviny - v tomto prípade ţalobcu, na ktorého treba hľadieť ako na osobu nevinnú,
a to aţ do času, kým právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nebude vyslovená jeho vina
za ten-ktorý trestný čin. Ani vysoký stupeň podozrenia totiţ sám osebe nevytvára zákonný
podklad pre to, aby sa na neho hľadelo ako na osobu, ktorá sa protiprávneho skutku
(akéhokoľvek) dopustila.
Na základe uvedeného dospel nadriadený súd k názoru, ţe dosiaľ nie je evidentné, ţe
by vzťah sudcov Krajského súdu v Prešove pôsobiacich v senáte 4 Cob k ţalobcovi ako
účastníkovi konania bol takej povahy a intenzity, ţe by i napriek zákonom stanovenej
povinnosti neboli schopní vo veci nezávisle a nestranne rozhodovať. Tunajší súd má za to, ţe
pri dôslednom dodrţiavaní povinností sudcu zakotvených v zákone č. 385/2000 Z. z. nemôţe
dôjsť k porušeniu nezávislosti a nestrannosti výkonu ich funkcie.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu predsedu senátu
JUDr. R.T. a členov senátu JUDr. P.Š. a JUDr. J.Š. na ich vylúčenie z konania a rozhodovania
veci v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. nevyhovel.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková