Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/8/2014

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: J., zastúpeného: J., proti

žalovanému: A., zastúpenému: J., o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného

zhromaždenia, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. a v rámci

odvolacieho konania vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania

a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Majerník, JUDr. Milan Šebeň,

JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Jozef Škrab n i e s ú v y l ú č e n í

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

.

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Irena Dobňáková j e v y l ú č e n á

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

Predseda Krajského súdu v Prešove predložil na rozhodnutie podľa § 15 ods. 1

(ďalej len „“) vec vedenú na tomto súde pod sp. zn.

2 2

vo vzťahu k senátu v zložení JUDr. Milana Majerník, JUDr. Irena Dobňáková

a JUDr. Milan Šebeň ako aj vo vzťahu k senátu JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo

a JUDr. Peter Škrab. Svoj postup odôvodnil tým, že JUDr. Roman Tóth ako predseda senátu,

JUDr. Peter Šamo a JUDr. Peter Škrab ako členovia senátu predložili vec na pridelenie inému

senátu z dôvodu, že sa cítia byť zaujatý. Následne s ich vylúčením predsedníčka Krajského

súdu v Prešove vyslovila súhlas a vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 2Cob

predsedovi senátu JUDr. Milanovi Majerníkovi a členom senátu JUDr. Irene Dobňákovej

a JUDr. Milanovi Šebeňovi. Nové zloženie senátu predsedníčke oznámilo skutočnosti, ktoré

by svedčili pre vylúčenie aj tohto senátu v zmysle Dôvody uvedené novým

senátom predsedníčka nepovažovala za postačujúce pre ich vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania v predmetnej veci. Vzhľadom na neustále opakujúce sa skutočnosti namietané

žalobcom v rôznych konaniach voči všetkým sudcom, ktorí prejednávajú jeho vec,

predsedníčka má za to, že pokiaľ nebolo začaté trestné stíhanie voči J. v dôsledku podania

trestného oznámenia sudcov JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba

tak neexistujú dôvody na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

, , .

Z vyjadrenia sudcov JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba

je zrejmé, že skutočnosti, pre ktoré majú byť vylúčení odôvodňovali tým, že najvyšší súd ich

uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. vylúčil z prejednávania

a rozhodovania v iných veciach vedených pod sp. zn. a , kde

vystupujú tí istí účastníci, pretože môžu vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti.

J. na nich podal trestné oznámenie.

Z vyjadrenia sudcov JUDr. Milana Majerníka, JUDr. Ireny Dobňákovej

a JUDr. Milana Šebeňa vyplýva, že z dôvodov uznesenia najvyššieho súdu z 18. decembra

2013 sp. zn. vyplýva, že za dôvod vylúčenia JUDr. Romana Tótha,

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba považoval najvyšší súd, že podaním z 12. augusta

2013 adresovaným rôznym štátnym inštitúciám žalobcovia informujú o spôsobe vybavovania

ich vecí na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) ako aj o tom, že podali

na sudcov krajského súdu trestné oznámenie a podnet na disciplinárne stíhanie. Trestné

oznámenie a podnet na disciplinárne stíhanie podal J. aj na členov senátu 2Cob JUDr. Milana

Majerníka, JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa, preto by také isté skutočnosti

3 2

svedčili pre vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci aj u sudcov senátu

2Cob.

Najvyšší súd vec vrátil ako predčasne predloženú, nakoľko členovia senátu 2Cob

nepodložili svoje tvrdenia o trestných oznámeniach a návrhu na disciplinárne konanie

príslušnými dôkazmi. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zostalo v platnosti rozhodnutie

a opatrenie predsedníčky krajského súdu o vylúčení sudcov senátu 4Cob. Následne bola

predmetná vec najvyššiemu súdu opätovne predložená s tým, že krajský súd najvyššiemu

súdu oznámil, že trestné oznámenie bolo podané J. proti všetkým sudcom obchodnoprávneho

kolégia krajského súdu a sú vo fotokópii alebo rovnopise obsahom spisu vedenom pod sp. zn.

, na krajskom súde. Podnet J. na disciplinárne stíhanie

označených sudcov sa viedol na Ministerstve spravodlivosti SR pod č. j. .

Na obsah označených spisov poukázal, nakoľko krajský súd uvedenými listinami

nedisponoval. Predsedníčka krajského súdu rozhodnutím z 1. apríla 2014 zrušila rozhodnutie

o vylúčení senátu 4Cob z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. z 24. januára 2014 a jej pridelenie opatrením predsedu

súdu z 29. januára 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený ( ) posúdil

opodstatnenosť vyjadrení sudcov Krajského súdu v Prešove, pre ktoré žiadajú o vylúčenie

a dospel k záveru, že zákonné dôvody na vylúčenie JUDr. Milana Majerníka, JUDr. Milana

Šebeňa, JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra Šama a JUDr. Petra Škraba z prejednávania

a rozhodovania nie sú v predmetnej veci dané. Naopak u sudkyni JUDr. Ireny Dobňákovej

dospel k záveru o existencii týchto dôvodov.

Podľa SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je

obvinený.

4 2

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa , ak sa sudca dozvie o skutočnostiach pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ robiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.

Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Citovanými ustanoveniami je zabezpečené právo

na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému ustanoveniami

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná

za právne relevantnú. Je ňou existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci

alebo k účastníkom, prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený

na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, či už pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.

Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodol nezávislý

a nestranný súd zriadený zákonom. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany

v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý súdny proces

5 2

podľa SR v zmysle, ktorého sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom

určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky, do ktorého sa tiež zahrňuje aj

právo na to, aby vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu

prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je

potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti

v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfach v. Belgicko - rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná

(delcour v. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je

nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho

nestrannosti.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca

zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo

zaujatosti v konkrétnej veci.

6 2

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností

závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Sudcu

možno preto vylúčiť z prejedania a rozhodovania veci pridelenej veci len výnimočne

a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom nezaujate a spravodlivo. Dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú

konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania

a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôže viesť iba vyjadrenie o tom, že sa

cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania je síce

podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je

nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého možno

mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, že sudca by mohol byť zaujatý.

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môže dôjsť až vtedy, ak je

bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že napriek zákonom stanovenej povinnosti

rozhodovať nestranne a nezávisle tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť by

v konečnom dôsledku mohla viesť vydaniu nezákonného rozhodnutia).

Z obsahu spisu vyplýva, že sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Roman Tóth,

JUDr. Peter Šamo a JUDr. Jozef Škrab namietli svoju zaujatosť z dôvodu, že najvyšší súd ich

uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. vylúčil z prejednávania

a rozhodovania v iných veciach tých istých účastníkov, vo veci v ktorej majú v danom

prípade rozhodovať. Uviedli, že J. na nich podal trestné oznámenie.

Predsedníčka súdu s ich vylúčením súhlasila a predmetná vec bola pridelená v súlade

s Rozvrhom práce na rok 2014 do senátu 2Cob sudcom JUDr. Milanovi Majerníkovi,

JUDr. Irene Dobňákovej a JUDr. Milanovi Šebeňovi. Sudcovia senátu 2Cob taktiež namietli

svoju zaujatosť z dôvodov, pre ktoré predsedníčka krajského súdu súhlasila s vylúčením

sudcov senátu 4Cob. Trestné oznámenie podal J. aj na členov senátu 2 Cob a aj na nich

7 2

rôznym inštitúciám nepravdivo, lživo a hrubo urážajúco oznamoval skutočnosti o tom, že sú

„členmi zločineckej organizácie“, o „korupcii“ a o „zneužívaní právomocí verejného

činiteľa“. J. podal voči členom senátu 2Cob aj podnet na disciplinárne stíhanie. JUDr. Irena

Dobňáková v súvislosti s útokmi J. a podala proti nemu trestné oznámenie.

Predsedníčka krajského súdu nepovažovala uvedené dôvody za dostačujúce

pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Napriek tomu, že

pôvodný senát z prejednávania a rozhodovania veci vylúčila, prehodnotila svoje pôvodné

rozhodnutie aj vzhľadom na rozhodnutia najvyššieho súdu vedené pod sp. zn.

, , ktorými sudcovia krajského súdu neboli vylúčení

z prejednávania a rozhodovania vecí.

Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom podaní J. z 10. júla 2013, 11. júla 2013, 23. júla

2013, 12. augusta 2013, 9. septembra 2013, 17. septembra 2013 a 23. septembra 2013, ktoré

sú súčasťou spisu vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. ,

. Týmito podaniami sudcovia krajského súdu odôvodnili svoju zaujatosť.

Z obsahu uvedených podaní vyplýva, že v nich žalobcovia namietajú spôsob vybavenia ich

vecí v senátoch obchodnoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove. Mali za to, že

sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Majerník, JUDr. Irena Dobňáková,

JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Peter Škrab úmyselne

a cieľavedome na objednávku žalovaných a ich právnych zástupcov nesprávne založili svoj

právny názor k začiatku plynutia premlčacej lehoty bezdôvodného obohatenia získaného

plnením bez právneho dôvodu. Namietali, že uvedení sudcovia predmetný spis úmyselne

a cieľavedome zdržiavali, aby oddialili meritórne rozhodnutie dovolacieho súdu. Sťažovatelia

tiež uvádzajú, že sudcovia sú podozriví, že založili organizovanú zločineckú skupinu

v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami na páchanie ekonomickej trestnej

činnosti voči spoločnosti A. a minoritným akcionárom spoločnosti A. Sťažovatelia podali

na uvedených sudcov trestné oznámenia a podnet na začatie disciplinárneho konania voči

nim. Tieto podania boli adresované rôznym štátnym orgánom. Z obsahu uvedeného spisu tiež

vyplýva, že sudkyňa JUDr. Irena Dobňáková podala trestné oznámenie, v ktorom žiadala

prešetriť, či zo skutočností uvádzaných voči jej osobe a členov senátu Krajského súdu

v Prešove uvedených vo vyššie uvedených podaniach nevyplýva, že nebola naplnená

skutková podstata niektorého trestného činu. Najmä ide o tvrdenia, že konajúci sudcovia sú

podozriví, že založili organizovanú zločineckú skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich

8 2

právnymi zástupcami na páchanie ekonomickej trestnej činnosti voči spoločnosti A.

a minoritným akcionárom spoločnosti A. Poukázala tiež na osočovanie sudkyne

JUDr. Ireny Dobňákovej a iné tvrdenia, ktoré znevažujú a poškodzujú každého zo sudcov.

V predmetnej veci sudcovia sami namietli svoju zaujatosť, kde poukázali

na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí

tých istých účastníkov ako v danej veci. Najvyšší súd sa preto najskôr zameral na subjektívnu

stránku nestrannosti sudcov, pričom vychádzal z vyjadrení sudcov o tom, že sa vo veci cítia

byť zaujatí. Dôvod, pre ktorí sa cítia byť zaujatí vidia v tom, že J. na nich podal trestné

oznámenie a podnet na začatie disciplinárneho konania a rôznym inštitúciám nepravdivo,

lživo a hrubo urážajúco oznamoval skutočnosti o tom, že sú „členmi zločineckej organizácie“,

o „korupcii“ a o „zneužívaní právomocí verejného činiteľa“ v súvislosti s konaním

a rozhodovaním iných vecí vedených na Krajskom súde v Prešove. Najvyšší súd má za to, že

samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti zaujatý“ buď

vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka alebo že sa zo svojho osobného

pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti

bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, a to

najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku

pochybností nie sú ničím objektivizované alebo objektívne nemôžu viesť k legitímnym

pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami objektívnej

povahy so zreteľom, na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca nachádzajúci sa

v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by objektívnu

oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Nestrannosť sudcu

nemôže bez ďalšieho ohroziť len samotná skutočnosť, že na konajúcich sudcov bolo

účastníkom konania alebo jeho zástupcom podané trestné oznámenie, keď v konkrétnej veci

neexistuje podľa dôvod na vylúčenie sudcov. Je potrebné uviesť, že

subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. V prípade, ak by z takýchto dôvodov dochádzalo k vylúčeniu

sudcov, resp. namietaniu ich nezaujatosti, účastník by mohol účelovo podávať na sudcov

trestné oznámenia alebo aj občianskoprávne žaloby a rozširovať o nich nepravdivé informácie

a tak dosiahnuť ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Tým by sa umožnilo, aby

danú vec účastníka prejednal iný sudca, ktorí sa účastníkovi javí ako „vhodnejší“ alebo aby

sa oddialilo rozhodnutie vo veci. Účastník by týmto mohol taktiež vylúčiť všetkých sudcov

konkrétneho súdu alebo aj súdov, čo by viedlo k odmietnutiu poskytovania spravodlivosti.

9 2

Takéto poňatie inštitútu námietky zaujatosti by porušovalo právo účastníkov na zákonného

sudcu uvedené v SR.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že s poukazom na

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má sudca pri výkone

súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby

jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať

svoje konanie aj sféru svojich vnútorných citov. Súčasťou vecného prístupu sudcu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vnútorne sa vyrovnať

s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou

jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (R 74/1998). Pokiaľ by sudca takúto

schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom námietok vo vzťahu k sudcom, o ktorých

vylúčení sa rozhoduje, ďalej skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala

taká situácia, kedy by sudcovia mohli byť zaujatí. Najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu

námietok existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcov krajského súdu

nevyplýva. Z obsahu týchto podaní vyplýva, že v nich žalobcovia namietajú spôsob

vybavenia ich vecí, v senátoch obchodnoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove. Mali

za to, že sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Majerník, JUDr. Irena

Dobňáková, JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Peter Škrab

právne veci nesprávne posúdili, konkrétne začiatok plynutia premlčacej lehoty bezdôvodného

obohatenia. Z toho dôvodu podal žalobca na sudcov trestné oznámenia a podnet na začatie

disciplinárneho konania, kde uvádza, že sudcovia sú podozriví, že založili organizovanú

zločineckú skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami na páchanie

ekonomickej trestnej činnosti voči spoločnosti A. a minoritným akcionárom spoločnosti A.

Tieto tvrdenia, ktoré sa dotýkajú skutkového stavu a postupu v inej prejednávanej veci

žalobca naviac nedoložil konkrétnymi dôkazmi. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca

nekonkretizoval na základe akých skutočností považuje sudcov krajského súdu za zaujatých.

Neuviedol konkrétne konanie sudcov vo vzťahu k predmetu konania alebo k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o ich nezaujatosti

a boli by dôvodom na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

10 2

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade sudcov krajského

súdu JUDr. Milana Majerníka, JUDr. Milana Šebeňa, JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra

Šama a JUDr. Petra Škraba nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, keďže neexistuje

žiadny dôvod zakladajúci pochybnosť o ich nezaujatosti. Vzťah uvedených sudcov

k žalobcovi nie je takej povahy a intenzity, že by napriek zákonom stanovenej povinnosti

neboli schopní vo veci nezávisle a nestranne rozhodovať. Vzhľadom k tomu, že neboli

naplnené dôvody na vylúčenie sudcov v zmysle najvyšší súd uvedených

sudcov z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

nevylúčil.

Vo vzťahu k sudkyni JUDr. Ireny Dobňákovej najvyšší súd dospel k záveru, že možno

mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Sudkyňa podala na J. trestné oznámenie z dôvodu

výrokov na jej osobu a ostatných sudcov, že sú podozriví, že založili organizovanú zločineckú

skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami na páchanie ekonomickej

trestnej činnosti voči spoločnosti A. a minoritným akcionárom spoločnosti A. a tiež za jej

osočovanie. Najvyšší súd má za to, že intenzita týchto útokov žalobcu na sudkyňu

JUDr. Irenu Dobňákovú je vo vyššej miere ako u ostatných sudcov, čomu nasvedčuje aj to, že

sudkyňa podala na J. a trestné oznámenie, na základe ktorej skutočnosti z objektívneho

hľadiska nemožno považovať túto sudkyňu vo veci za nestrannú. Z uvedených dôvodov

najvyšší súd dospel k záveru, že sudkyňa JUDr. Irena Dobňáková je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania v predmetnej veci, nakoľko existujú dôvody, ktoré by mohli viesť

k pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti menovanej sudkyne.

11 2

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 16. apríla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová