Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
55a/396535.9576bf.pdf
PDF · 185.59 KB
No categories available
2Ndob/8/2014
Najvyšší súd 2 Ndob/8/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: J., zastúpeného: J., proti
žalovanému: A., zastúpenému: J., o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného
zhromaždenia, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Cb/4/2009 a v rámci
odvolacieho konania vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
4Cob/45/2013, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania
a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Majerník, JUDr. Milan Šebeň,
JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Jozef Škrab n i e s ú v y l ú č e n í
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Irena Dobňáková j e v y l ú č e n á
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
O d ô v o d n e n i e :
Predseda Krajského súdu v Prešove predložil na rozhodnutie podľa § 15 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vec vedenú na tomto súde pod sp. zn.
2 2 Ndob/8/2014
4Cob/45/2013 vo vzťahu k senátu v zložení JUDr. Milana Majerník, JUDr. Irena Dobňáková
a JUDr. Milan Šebeň ako aj vo vzťahu k senátu JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo
a JUDr. Peter Škrab. Svoj postup odôvodnil tým, že JUDr. Roman Tóth ako predseda senátu,
JUDr. Peter Šamo a JUDr. Peter Škrab ako členovia senátu predložili vec na pridelenie inému
senátu z dôvodu, že sa cítia byť zaujatý. Následne s ich vylúčením predsedníčka Krajského
súdu v Prešove vyslovila súhlas a vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 2Cob
predsedovi senátu JUDr. Milanovi Majerníkovi a členom senátu JUDr. Irene Dobňákovej
a JUDr. Milanovi Šebeňovi. Nové zloženie senátu predsedníčke oznámilo skutočnosti, ktoré
by svedčili pre vylúčenie aj tohto senátu v zmysle § 15 ods. 1 O. s. p. Dôvody uvedené novým
senátom predsedníčka nepovažovala za postačujúce pre ich vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania v predmetnej veci. Vzhľadom na neustále opakujúce sa skutočnosti namietané
žalobcom v rôznych konaniach voči všetkým sudcom, ktorí prejednávajú jeho vec,
predsedníčka má za to, že pokiaľ nebolo začaté trestné stíhanie voči J. v dôsledku podania
trestného oznámenia sudcov JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba
tak neexistujú dôvody na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
4Ndob/29/2013, 1Nc/52/2010, 5Ndob/28/2013.
Z vyjadrenia sudcov JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba
je zrejmé, že skutočnosti, pre ktoré majú byť vylúčení odôvodňovali tým, že najvyšší súd ich
uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. 5Ndob/28/2013 vylúčil z prejednávania
a rozhodovania v iných veciach vedených pod sp. zn. 3Cob/42/2013 a 3Cob/43/2013, kde
vystupujú tí istí účastníci, pretože môžu vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti.
J. na nich podal trestné oznámenie.
Z vyjadrenia sudcov JUDr. Milana Majerníka, JUDr. Ireny Dobňákovej
a JUDr. Milana Šebeňa vyplýva, že z dôvodov uznesenia najvyššieho súdu z 18. decembra
2013 sp. zn. 5Ndob/28/2013 vyplýva, že za dôvod vylúčenia JUDr. Romana Tótha,
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba považoval najvyšší súd, že podaním z 12. augusta
2013 adresovaným rôznym štátnym inštitúciám žalobcovia informujú o spôsobe vybavovania
ich vecí na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) ako aj o tom, že podali
na sudcov krajského súdu trestné oznámenie a podnet na disciplinárne stíhanie. Trestné
oznámenie a podnet na disciplinárne stíhanie podal J. aj na členov senátu 2Cob JUDr. Milana
Majerníka, JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa, preto by také isté skutočnosti
3 2 Ndob/8/2014
svedčili pre vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci 4Cob/45/2013 aj u sudcov senátu
2Cob.
Najvyšší súd vec vrátil ako predčasne predloženú, nakoľko členovia senátu 2Cob
nepodložili svoje tvrdenia o trestných oznámeniach a návrhu na disciplinárne konanie
príslušnými dôkazmi. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zostalo v platnosti rozhodnutie
a opatrenie predsedníčky krajského súdu o vylúčení sudcov senátu 4Cob. Následne bola
predmetná vec najvyššiemu súdu opätovne predložená s tým, že krajský súd najvyššiemu
súdu oznámil, že trestné oznámenie bolo podané J. proti všetkým sudcom obchodnoprávneho
kolégia krajského súdu a sú vo fotokópii alebo rovnopise obsahom spisu vedenom pod sp. zn.
3Cob/42/2013, 3Cob/43/2013 na krajskom súde. Podnet J. na disciplinárne stíhanie
označených sudcov sa viedol na Ministerstve spravodlivosti SR pod č. j. 36 603/2013.
Na obsah označených spisov poukázal, nakoľko krajský súd uvedenými listinami
nedisponoval. Predsedníčka krajského súdu rozhodnutím z 1. apríla 2014 zrušila rozhodnutie
o vylúčení senátu 4Cob z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 4Cob/45/2023 z 24. januára 2014 a jej pridelenie opatrením predsedu
súdu z 29. januára 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.) posúdil
opodstatnenosť vyjadrení sudcov Krajského súdu v Prešove, pre ktoré žiadajú o vylúčenie
a dospel k záveru, že zákonné dôvody na vylúčenie JUDr. Milana Majerníka, JUDr. Milana
Šebeňa, JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra Šama a JUDr. Petra Škraba z prejednávania
a rozhodovania nie sú v predmetnej veci dané. Naopak u sudkyni JUDr. Ireny Dobňákovej
dospel k záveru o existencii týchto dôvodov.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je
obvinený.
4 2 Ndob/8/2014
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 ods. 1 O. s. p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach pre ktoré je vylúčený,
oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ robiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide
o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.
Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený
súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je zabezpečené právo
na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému ustanoveniami
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná
za právne relevantnú. Je ňou existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci
alebo k účastníkom, prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený
na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, či už pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodol nezávislý
a nestranný súd zriadený zákonom. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany
v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý súdny proces
5 2 Ndob/8/2014
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v zmysle, ktorého sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom
určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky, do ktorého sa tiež zahrňuje aj
právo na to, aby vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu
prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je
potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti
v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu
predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfach v. Belgicko - rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva).
Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je
potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa
vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach
strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná
(delcour v. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je
nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho
nestrannosti.
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca
zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo
zaujatosti v konkrétnej veci.
6 2 Ndob/8/2014
Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností
závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku
z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Sudcu
možno preto vylúčiť z prejedania a rozhodovania veci pridelenej veci len výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom nezaujate a spravodlivo. Dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú
konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania
a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôže viesť iba vyjadrenie o tom, že sa
cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania je síce
podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je
nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého možno
mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, že sudca by mohol byť zaujatý.
K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môže dôjsť až vtedy, ak je
bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že napriek zákonom stanovenej povinnosti
rozhodovať nestranne a nezávisle tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť by
v konečnom dôsledku mohla viesť vydaniu nezákonného rozhodnutia).
Z obsahu spisu vyplýva, že sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Roman Tóth,
JUDr. Peter Šamo a JUDr. Jozef Škrab namietli svoju zaujatosť z dôvodu, že najvyšší súd ich
uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. 5Ndob/28/2013 vylúčil z prejednávania
a rozhodovania v iných veciach tých istých účastníkov, vo veci v ktorej majú v danom
prípade rozhodovať. Uviedli, že J. na nich podal trestné oznámenie.
Predsedníčka súdu s ich vylúčením súhlasila a predmetná vec bola pridelená v súlade
s Rozvrhom práce na rok 2014 do senátu 2Cob sudcom JUDr. Milanovi Majerníkovi,
JUDr. Irene Dobňákovej a JUDr. Milanovi Šebeňovi. Sudcovia senátu 2Cob taktiež namietli
svoju zaujatosť z dôvodov, pre ktoré predsedníčka krajského súdu súhlasila s vylúčením
sudcov senátu 4Cob. Trestné oznámenie podal J. aj na členov senátu 2 Cob a aj na nich
7 2 Ndob/8/2014
rôznym inštitúciám nepravdivo, lživo a hrubo urážajúco oznamoval skutočnosti o tom, že sú
„členmi zločineckej organizácie“, o „korupcii“ a o „zneužívaní právomocí verejného
činiteľa“. J. podal voči členom senátu 2Cob aj podnet na disciplinárne stíhanie. JUDr. Irena
Dobňáková v súvislosti s útokmi J. a podala proti nemu trestné oznámenie.
Predsedníčka krajského súdu nepovažovala uvedené dôvody za dostačujúce
pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Napriek tomu, že
pôvodný senát z prejednávania a rozhodovania veci vylúčila, prehodnotila svoje pôvodné
rozhodnutie aj vzhľadom na rozhodnutia najvyššieho súdu vedené pod sp. zn.
4Ndob/29/2013, 1Nc/52/2010, ktorými sudcovia krajského súdu neboli vylúčení
z prejednávania a rozhodovania vecí.
Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom podaní J. z 10. júla 2013, 11. júla 2013, 23. júla
2013, 12. augusta 2013, 9. septembra 2013, 17. septembra 2013 a 23. septembra 2013, ktoré
sú súčasťou spisu vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3Cob/42/2013,
3Cob/43/2013. Týmito podaniami sudcovia krajského súdu odôvodnili svoju zaujatosť.
Z obsahu uvedených podaní vyplýva, že v nich žalobcovia namietajú spôsob vybavenia ich
vecí v senátoch obchodnoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove. Mali za to, že
sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Majerník, JUDr. Irena Dobňáková,
JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Peter Škrab úmyselne
a cieľavedome na objednávku žalovaných a ich právnych zástupcov nesprávne založili svoj
právny názor k začiatku plynutia premlčacej lehoty bezdôvodného obohatenia získaného
plnením bez právneho dôvodu. Namietali, že uvedení sudcovia predmetný spis úmyselne
a cieľavedome zdržiavali, aby oddialili meritórne rozhodnutie dovolacieho súdu. Sťažovatelia
tiež uvádzajú, že sudcovia sú podozriví, že založili organizovanú zločineckú skupinu
v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami na páchanie ekonomickej trestnej
činnosti voči spoločnosti A. a minoritným akcionárom spoločnosti A. Sťažovatelia podali
na uvedených sudcov trestné oznámenia a podnet na začatie disciplinárneho konania voči
nim. Tieto podania boli adresované rôznym štátnym orgánom. Z obsahu uvedeného spisu tiež
vyplýva, že sudkyňa JUDr. Irena Dobňáková podala trestné oznámenie, v ktorom žiadala
prešetriť, či zo skutočností uvádzaných voči jej osobe a členov senátu Krajského súdu
v Prešove uvedených vo vyššie uvedených podaniach nevyplýva, že nebola naplnená
skutková podstata niektorého trestného činu. Najmä ide o tvrdenia, že konajúci sudcovia sú
podozriví, že založili organizovanú zločineckú skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich
8 2 Ndob/8/2014
právnymi zástupcami na páchanie ekonomickej trestnej činnosti voči spoločnosti A.
a minoritným akcionárom spoločnosti A. Poukázala tiež na osočovanie sudkyne
JUDr. Ireny Dobňákovej a iné tvrdenia, ktoré znevažujú a poškodzujú každého zo sudcov.
V predmetnej veci sudcovia sami namietli svoju zaujatosť, kde poukázali
na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí
tých istých účastníkov ako v danej veci. Najvyšší súd sa preto najskôr zameral na subjektívnu
stránku nestrannosti sudcov, pričom vychádzal z vyjadrení sudcov o tom, že sa vo veci cítia
byť zaujatí. Dôvod, pre ktorí sa cítia byť zaujatí vidia v tom, že J. na nich podal trestné
oznámenie a podnet na začatie disciplinárneho konania a rôznym inštitúciám nepravdivo,
lživo a hrubo urážajúco oznamoval skutočnosti o tom, že sú „členmi zločineckej organizácie“,
o „korupcii“ a o „zneužívaní právomocí verejného činiteľa“ v súvislosti s konaním
a rozhodovaním iných vecí vedených na Krajskom súde v Prešove. Najvyšší súd má za to, že
samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti zaujatý“ buď
vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka alebo že sa zo svojho osobného
pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti
bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, a to
najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku
pochybností nie sú ničím objektivizované alebo objektívne nemôžu viesť k legitímnym
pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami objektívnej
povahy so zreteľom, na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca nachádzajúci sa
v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by objektívnu
oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Nestrannosť sudcu
nemôže bez ďalšieho ohroziť len samotná skutočnosť, že na konajúcich sudcov bolo
účastníkom konania alebo jeho zástupcom podané trestné oznámenie, keď v konkrétnej veci
neexistuje podľa § 14 ods. 1 O. s. p. dôvod na vylúčenie sudcov. Je potrebné uviesť, že
subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. V prípade, ak by z takýchto dôvodov dochádzalo k vylúčeniu
sudcov, resp. namietaniu ich nezaujatosti, účastník by mohol účelovo podávať na sudcov
trestné oznámenia alebo aj občianskoprávne žaloby a rozširovať o nich nepravdivé informácie
a tak dosiahnuť ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Tým by sa umožnilo, aby
danú vec účastníka prejednal iný sudca, ktorí sa účastníkovi javí ako „vhodnejší“ alebo aby
sa oddialilo rozhodnutie vo veci. Účastník by týmto mohol taktiež vylúčiť všetkých sudcov
konkrétneho súdu alebo aj súdov, čo by viedlo k odmietnutiu poskytovania spravodlivosti.
9 2 Ndob/8/2014
Takéto poňatie inštitútu námietky zaujatosti by porušovalo právo účastníkov na zákonného
sudcu uvedené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že s poukazom na § 30 Zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má sudca pri výkone
súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby
jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať
svoje konanie aj sféru svojich vnútorných citov. Súčasťou vecného prístupu sudcu
k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vnútorne sa vyrovnať
s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou
jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (R 74/1998). Pokiaľ by sudca takúto
schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu.
Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom námietok vo vzťahu k sudcom, o ktorých
vylúčení sa rozhoduje, ďalej skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala
taká situácia, kedy by sudcovia mohli byť zaujatí. Najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu
námietok existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcov krajského súdu
nevyplýva. Z obsahu týchto podaní vyplýva, že v nich žalobcovia namietajú spôsob
vybavenia ich vecí, v senátoch obchodnoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove. Mali
za to, že sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Majerník, JUDr. Irena
Dobňáková, JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Roman Tóth, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Peter Škrab
právne veci nesprávne posúdili, konkrétne začiatok plynutia premlčacej lehoty bezdôvodného
obohatenia. Z toho dôvodu podal žalobca na sudcov trestné oznámenia a podnet na začatie
disciplinárneho konania, kde uvádza, že sudcovia sú podozriví, že založili organizovanú
zločineckú skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami na páchanie
ekonomickej trestnej činnosti voči spoločnosti A. a minoritným akcionárom spoločnosti A.
Tieto tvrdenia, ktoré sa dotýkajú skutkového stavu a postupu v inej prejednávanej veci
žalobca naviac nedoložil konkrétnymi dôkazmi. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nekonkretizoval na základe akých skutočností považuje sudcov krajského súdu za zaujatých.
Neuviedol konkrétne konanie sudcov vo vzťahu k predmetu konania alebo k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o ich nezaujatosti
a boli by dôvodom na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci.
10 2 Ndob/8/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade sudcov krajského
súdu JUDr. Milana Majerníka, JUDr. Milana Šebeňa, JUDr. Romana Tótha, JUDr. Petra
Šama a JUDr. Petra Škraba nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, keďže neexistuje
žiadny dôvod zakladajúci pochybnosť o ich nezaujatosti. Vzťah uvedených sudcov
k žalobcovi nie je takej povahy a intenzity, že by napriek zákonom stanovenej povinnosti
neboli schopní vo veci nezávisle a nestranne rozhodovať. Vzhľadom k tomu, že neboli
naplnené dôvody na vylúčenie sudcov v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. najvyšší súd uvedených
sudcov z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
4Cob/45/2013 nevylúčil.
Vo vzťahu k sudkyni JUDr. Ireny Dobňákovej najvyšší súd dospel k záveru, že možno
mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Sudkyňa podala na J. trestné oznámenie z dôvodu
výrokov na jej osobu a ostatných sudcov, že sú podozriví, že založili organizovanú zločineckú
skupinu v súčinnosti so žalovanými a ich právnymi zástupcami na páchanie ekonomickej
trestnej činnosti voči spoločnosti A. a minoritným akcionárom spoločnosti A. a tiež za jej
osočovanie. Najvyšší súd má za to, že intenzita týchto útokov žalobcu na sudkyňu
JUDr. Irenu Dobňákovú je vo vyššej miere ako u ostatných sudcov, čomu nasvedčuje aj to, že
sudkyňa podala na J. a trestné oznámenie, na základe ktorej skutočnosti z objektívneho
hľadiska nemožno považovať túto sudkyňu vo veci za nestrannú. Z uvedených dôvodov
najvyšší súd dospel k záveru, že sudkyňa JUDr. Irena Dobňáková je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania v predmetnej veci, nakoľko existujú dôvody, ktoré by mohli viesť
k pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti menovanej sudkyne.
11 2 Ndob/8/2014
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 16. apríla 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová