Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3ab/389559.147653.pdf
PDF · 105.1 KB
No categories available
3Cdo/288/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 288/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. Š., bývajúceho v K.,
2/ J. Š., bývajúceho v K., 3/ L. Š., bývajúceho v K., 4/ K. B., bývajúcej v K., proti ţalovanej
T., so sídlom v K., IČO: X., o zaplatenie 23 079,19 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23 C 192/2009, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 27. júna 2012 sp. zn. 11 Co 103/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 27. júna 2012 sp. zn. 11 Co 103/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 9. septembra 2010 č.k. 23 C 192/2009-111 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť do 15. dní: a/ ţalobcovi 1/ sumu 11 539,60 €, b/ ţalobcovi 2/
sumu 3 847 €, c/ ţalobcovi 3/ sumu 3 847 € a d/ ţalobkyni 4/ sumu 3 847 € s 8,5% úrokom
z omeškania od 1. októbra 2008 do zaplatenia. Ţalovanej zároveň uloţil povinnosť zaplatiť
do 3 dní na účet súdu 1 541,32 € a v rovnakej lehote nahradiť ţalobcom 1/ aţ 4/ trovy konania
vo výške 7 606,51 €. Vychádzal z toho, ţe ţalobca 1/ v podiele 1/2 a ţalobcovia 2/ aţ 4/
v podieloch po 1/6 sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese Košice II
a v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie T. sú zapísané na liste vlastníctva č. X..
Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, ţe ţalovaná sa na úkor ţalobcov bezdôvodne
obohatila tým, ţe v roku 2007 uţívala predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby poskytla
ţalobcom adekvátne finančné plnenie. O trovách rozhodol podľa § 148 ods. 1 a § 142 ods. 1
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. júna 2012 sp. zn.
11 Co 103/2011 napadnutý rozsudok: 1. potvrdil vo veci samej, okrem výroku o povinnosti
ţalovanej zaplatiť ţalobcom úrok z omeškania, 2. zmenil vo výroku o splatnosti prisúdenej
istiny tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ju ţalobcom do 3 dní. Odvolací súd zároveň
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcom úroky
z omeškania, ako aj vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu; vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, ţe súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a v súlade so zákonom z neho vyvodil právny
záver o bezdôvodnom obohatení sa ţalovanou (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka)
a tieţ o výške jej bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s odôvodnením zmeňujúceho výroku
poukázal na § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. Zrušujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa úroku z omeškania odôvodnil odvolací súd nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia; v nadväznosti na to zrušil tieţ výroky o trovách konania a trovách
štátu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Ţiadala toto rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho
súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo odvolací súd
na prejednanie jej odvolania v rozpore s § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nenariadil pojednávanie.
Podľa názoru dovolateľky došlo k predmetnej vade tieţ tým, ţe odvolací súd sa jednostranne
stotoţnil s argumentáciou ţalobcov a nedostatočne zohľadnil jej tvrdenia, ţe právnym titulom
vydrţania nadobudla k sporným nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 135c Občianskeho zákonníka). Napokon, túto vadu zaloţila tieţ skutočnosť, ţe odvolací
súd nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, i keď predpoklady pre to boli dané.
Namietol tieţ, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nie je v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne odôvodnené, spočíva na neúplných skutkových
zisteniach a aj na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto
dôvodov ţiadala dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Právna zástupkyňa ţalobcov oznámila 26. júla 2013 súdu prvého stupňa, ţe ţalobca 2/
zomrel 3. mája 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti takému potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie
je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa o výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalovanej
je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených
rozhodnutí; prípustnosť jej dovolania preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
I. Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá
moţnosť pred súdom konať. Pokiaľ namieta, ţe k tejto vade došlo tým, ţe
1. odvolací súd nenariadil na prejednanie jej odvolania pojednávanie, dovolací súd
uvádza, ţe tento postup odvolacieho súdu zodpovedal ustanoveniu § 214 ods. 1
a 2 O.s.p.; dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom ţalovanej, ţe na prejednanie
odvolania podaného v konaní, v ktorom sa vlastníci nehnuteľností domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto predmet ich vlastníctva bezodplatne uţíval
(i keď je ním vysoká škola), vyţaduje nariadenie pojednávania dôleţitý verejný
záujem (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania
odvolacieho súdu),
2. odvolací súd nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, dovolací súd uvádza, ţe
pripustenie dovolania nie je viazané na návrh (R 30/2004) a oprávnenie vysloviť
prípustnosť dovolania patrí výlučne odvolaciemu súdu; ak odvolací súd nepripustí
proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, neodníme tým účastníkovi moţnosť konať pred
súdom,
3. odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci,
dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci nie je vadou konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania (R 54/2012),
4. dovolaním napadnutý rozsudok nie je preskúmateľný, dovolací súd poukazuje na to,
ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je vadou konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inou procesnou vadou konania majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (vď R 111/1998 a tieţ III. ÚS 551/2012).
V nadväznosti na predchádzajúci odsek dovolací súd konštatuje, ţe dovolacie
námietky ţalovanej, v zmysle ktorých jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), sú neopodstatnené.
II. Ako uţ bolo uvedené vyššie, o procesnú vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide
tieţ vtedy, ak ten, kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť
mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej
predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb
vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá
súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené
podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd
mohol rozhodnúť. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobca 2/ zomrel 3. mája 2011. Odvolací súd vec
prejednal a rozhodol 27. júna 2012, kedy uţ tento účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania. Pokiaľ odvolací súd povaţoval zomrelého J. Š. naďalej za účastníka konania,
vykazuje jeho postup znaky procesnej vady konania v zmysle § 337 písm. b/ O.s.p., na ktorú
bolo potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tieţ jeho
opodstatnenosť. V prípade, ţe v konaní dôjde k vade takejto povahy, treba napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
III. Vzhľadom na to, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 písm. b/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
So zreteľom na podstatu a dôsledky procesnej vady, ktorá viedla k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia, ako aj vzhľadom na procesnú situáciu, do ktorej sa preskúmavaná
vec dostáva jej vrátením na ďalšie konanie, nezaoberal sa dovolací súd otázkou, či v konaní
došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a či napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 1241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale
aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková