Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/172/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobkyne Ing. Z. D., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Z. S., advokátom so

sídlom v K., proti žalovaným 1/ Ing. J. D., bývajúcemu v H.K., zastúpenému JUDr. J. L.,

advokátom so sídlom v K., 2/ Mg. E. O., bývajúcej v K., zastúpenej L.V., s r.o., so sídlom v

K., IČO: X., o neplatnosť darovacej zmluvy a o určenie rozsahu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2012 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 15. februára 2012 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná v lehote 3 dní zaplatiť trovy dovolacieho konania žalovanému 1/

vo výške 66,32 € na účet JUDr. J. L., advokáta so sídlom v K., vedený pod č. X., a žalovanej

2/ vo výške 132,64 € na účet L.V., s r.o., so sídlom v K., vedený pod č. X..

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 28. januára 2011 č.k. -134 určil, že

darovacia zmluva uzavretá 5. decembra 2007 medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovanou 2/

ako obdarovanou, na základe ktorej žalovaný 1/ daroval žalovanej 2/ nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v obci K. – S. v katastrálnom území G., zapísané Správou katastra Košice na

liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. na piatom poschodí bytového domu súpisného čísla X. na

H. na parcele č. X. v celosti, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu súpisného čísla X. vo veľkosti 1263/100000-in

k celku vrátane spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci K. – S.

v katastrálnom území G., zapísanej Správou katastra Košice na liste vlastníctva č. X. ako

parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m² vo veľkosti 1263/100000-in

k celku (ďalej aj „nehnuteľnosti“), ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice dňa

6. februára 2008 pod V X., je v celom rozsahu neplatná. Ďalej určil, že nehnuteľnosti patria

do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. O náhrade trov konania si

vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že žalovanému 1/ bol výmerom Stavebného bytového družstva II Košice z 2. júla

1986 pridelený sporný 2-izbový byt č. X. nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu v K.

(ďalej len „byt“), H., žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo 6. apríla 1991 a toto

manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo

16. septembra 2008 sp. zn. , za byt bol splácaný investičný úver od 1. júla 1986

do 31. decembra 2003 v sume 172 Sk mesačne, na základe zmluvy o prevode vlastníctva

družstevného bytu uzavretej 28. januára 2003 medzi žalovaným 1/ ako nadobúdateľom

a Stavebným bytovým družstvom II Košice, ktorej vklad bol povolený 5. januára 2004, bolo

prevedené vlastníctvo bytu a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu a na pozemku parcelného č. X. na žalovaného 1/, ako i že

zostatok nesplateného investičného úveru v sume 24 544,07 Sk tvoril cenu bytu pri tomto

prevode vlastníctva a cena bytu bola uhradená 16. októbra 2003. Ďalej mal preukázané, že

darovacou zmluvou uzavretou 6. februára 2008 žalovaný 1/ ako výlučný vlastník bytu

previedol vlastníctvo nehnuteľností na žalovanú 2/. Na základe uvedeného súd prvého stupňa

uzavrel, že i keď nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva žalovaný 1/, ich vlastníctvo bolo

žalobkyňou a žalovaným 1/ nadobudnuté počas trvania manželstva do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov ( ), žalobkyňa a žalovaný 1/ ako

manželia zo spoločných prostriedkov platili nájom, splatili anuitu bytu. Preto určil, že

3

nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ a keďže

darovacia zmluva bola uzavretá bez súhlasu bezpodielovej spoluvlastníčky nehnuteľností,

vyhovel žalobe aj o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako

darcom a žalovanou 2/ ako obdarovanou, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Výrok

o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 31. januára 2012

sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 15. februára 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav

veci, ktorý sa nezmenil ani v odvolacom konaní, ale z tohto skutkového stavu vyvodil

nesprávny právny záver. Uviedol, že v danom prípade bolo rozhodujúcim posúdenie otázky,

či nadobudnutie nehnuteľnosti postupom podľa ,

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení , účinného

do 30. júna 2004 (ďalej len „“), manželom, ktorý je výlučným členom

bytového družstva, má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetu

prevodu, alebo či dôjde k založeniu spoluvlastníckeho podielu oboch manželov v zmysle

. V tejto súvislosti poukázal na to, že touto právnou otázkou

sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorej

vyslovil názor, že treba považovať za špeciálnu úpravu

vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej

v , že uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje

prevod bytu do vlastníctva iba z toho manželov, ktorý je členom družstva, a že ak nevzniklo

manželom spoločné členstvo v bytovom družstve, potom byt, ktorý nadobudol do vlastníctva

podľa ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie

je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným právnym

názorom stotožnil aj v predmetnej veci. Keďže žalovaný 1/ nadobudol členstvo a nájom bytu

ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, uzavretím manželstva vzniklo obom

manželom právo spoločného užívania bytu, ktoré sa v súlade s § 871 ods. 1 Občianskeho

zákonníka zmenilo na spoločný nájom a keďže členom družstva bol len žalovaný 1/, len

žalovaný 1/ bol oprávnený vyzvať bytové družstvo k prevodu bytu do vlastníctva,

preto bytové družstvo v súlade s previedlo vlastníctvo bytu

na žalovaného 1/ a len žalovaný 1/ sa stal jeho výlučným vlastníkom. Na základe uvedeného

uzavrel, že nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného 1/, a to aj napriek tomu, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva a že

investičný úver bol zaplatený zo spoločných finančných prostriedkov manželov. Preto

žalovaný 1/ ako výlučný vlastník nehnuteľností bol oprávnený výlučne sám disponovať

s predmetom svojho vlastníctva a pokiaľ uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanou 2/ ako

obdarovanou, darovacia zmluva pre nedostatok súhlasu žalobkyne nemá za následok jej

neplatnosť.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a navrhla,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a pokiaľ

odvolací súd založil svoje rozhodnutie výlučne na právnom názore Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vysloveného vo veci sp. zn. , poukázala na to, že

skutkové okolnosti v danej veci boli odlišné od skutkových okolností v prejednávanej veci,

a preto stotožnenie sa odvolacieho súdu s právnym názorom v danej veci je nenáležité

a nesprávne. Trvala na tom, že kúpna cena za prevod družstevného bytu bola splatená

zo spoločných finančných prostriedkov manželov a nie z výlučných prostriedkov toho

z manželov, ktorý sa stal členom družstva pred uzavretím manželstva, z ktorého skutkového

stavu vychádzal najvyšší súd vo veci sp. zn. , a preto povolením vkladu

vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu

z 28. novembra 2003, tento byt nadobudli žalovaný 1/ a žalobkyňa do bezpodielového

spoluvlastníctva.

K dovolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Zhodne navrhli dovolanie

zamietnuť a uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a nesúhlasili s tvrdením

žalobkyne, že kúpna cena za byt bola splatená zo spoločných finančných prostriedkov. Podľa

nich kúpna cena bola zaplatená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného 1/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( ); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Dovolateľka procesné vady uvedené v a nenamietala

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle ;

žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov

o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

( ). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja

manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené

s ich užívaním a udržiavaním ( ). Bežné veci týkajúce

sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný

súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný ( ).

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia

spoločne a nerozdielne ( ).

6

Pre správne posúdenie opodstatnenosti žaloby v danej veci, ako správne konštatuje

aj odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné riešiť otázku,

či nadobudnutie nehnuteľností postupom podľa a

manželom, ktorý je výlučným členom bytového družstva, má za následok vznik jeho

výlučného vlastníckeho práva k predmetu prevodu, alebo či dôjde k založeniu

spoluvlastníckeho práva oboch manželov v zmysle . Podľa

názoru odvolacieho súdu sporné nehnuteľnosti sú výlučným vlastníctvom žalovaného 1/;

dovolací súd považuje tento názor odvolacieho súdu za správny.

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalovanému 1/ bol družstevný byt pridelený

na základe rozhodnutia Stavebného bytového družstva II Košice z 21. novembra 1985 a jeho

nájomcom sa stal na základe výmeru z 2. júla 1986 v čase pred uzavretím manželstva

so žalobkyňou (manželstvo bolo uzavreté 6. apríla 1991). Počas trvania manželstva (bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 16. septembra 1991 sp. zn. )

žalovaný 1/ a Stavebné bytové družstvo II Košice uzavreli 28. januára 2003 zmluvu o prevode

vlastníctva družstevného bytu (vklad bol povolený 5. januára 2004) a žalovaný 1/ následne

darovacou zmluvou uzavretou 5. decembra 2007 daroval nehnuteľnosti žalovanej 2/ (vklad

bol povolený 6. februára 2008).

V danom prípade teda žalovaný 1/ nadobudol členstvo a nájom družstevného bytu ešte

pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a uzavretím manželstva im vzniklo právo

spoločného nájmu družstevného bytu, nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zákon

č. 182/1003 Z.z.“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť

do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového

družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod

vlastníctva podľa osobitného predpisu ( ).

Vyššie citované ustanovenia teda jednoznačne zakotvujú

prevod družstevného bytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom družstva;

Stavebné bytové družstvo II Košice postupovalo správne, keď družstevný byt previedlo

do vlastníctva žalovaného, ktorý bol výlučným členom družstva. Oprávnenosť takéhoto

postupu potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku z 28. februára 2008 sp. zn.

, v ktorom súd vychádzal z konštrukcie transformácie členského podielu.

Podľa uvedeného rozsudku: „družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie

je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť

predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena

sa stanoví ako cena všeobecná, t.j. cena, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase

nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia,

veku a podobne, pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním

s už realizovanými prevodmi členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste

(R 40/2002). Ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku

manželstva členský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že

zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie

družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím

manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho

majetok.“, ako i „pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena

družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď

sú spoločnými nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov,

ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok

patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade

nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania

manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného

vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.“

Názor zaujatý v uvedenom rozsudku je opodstatnený aj v prejednávanej veci

a dovolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. K obdobnému záveru dospela

aj odborná právnická literatúra – viď napríklad publikáciu Imrich Fekete, Občiansky

zákonník, Veľký komentár, Nakladateľstvo Eurokódex, 2011, str. 828 a 829. Nie je pritom

rozhodujúce, z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena bytu, nakoľko táto okolnosť

nemá vplyv na transformáciu výlučného majetku jedného z manželov pred uzavretím

manželstva (majetku nadobudnutého jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného

vlastníctva tohto manžela).

Keďže žalovaný nadobudol členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva,

uzavretím manželstva vzniklo manželom len právo spoločného nájmu družstevného bytu, nie

však spoločné členstvo v družstve a prevod bytu len do vlastníctva žalovaného bol v súlade

s a Preto nemožno prisvedčiť správnosti názoru žalobkyne,

že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobkyňa neopodstatnene napadla rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu

trov konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Žalovaní 1/, / podali návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslili. Dovolací súd žalovanému 1/ priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta

(ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z X. marca 2012 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 58,69 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,

t.j. 7,63 €, predstavuje spolu 66,32 €. Žalovanej 2/ priznal náhradu spočívajúcu v odmene

advokáta za 2 úkony právnej služby poskytnutej prevzatím a prípravou zastúpenia

a vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 17. marca 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ a b/

vyhlášky). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tieto úkony právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 58,69 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,

t.j. 7,63 €, predstavuje spolu 132,64 € (58,69 x 2 + 7,63 x 2).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková