Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/215/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. D., bývajúcej v B.

a 2/ A. D., bývajúcej v B., proti ţalovanému M. D., bývajúcemu R., zastúpenému

JUDr. M. K., advokátom so sídlom v Ţ., o zaplatenie 71 674,51 Eur s príslušenstvom

a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 154 512,55 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline zo 17. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 13. februára 2012 č.k. -403 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcom 38 173,01 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % od 26. augusta

2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu o zaplatenie

33 501,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 31. decembra 2008 do zaplatenia

a o zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % od 1. júna 2008 do 25. augusta 2008 z istiny

38 173,01 Eur zamietol. Ţiadnemu z účastníkov konania v časti o ţalobe ţalobcov nepriznal

právo na náhradu trov konania. Vzájomný návrh ţalovaného na zaplatenie 154 512,55 Eur

s ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 33 059,15 Eur od 1. januára 2008

do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 5 % zo sumy 4 222,63 Eur od 1. januára 2009

do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 2 % zo sumy 50 671,56 Eur od 1. januára 2010

do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 2 % zo sumy 50 671,56 Eur od 1. januára 2011

do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 2 % zo sumy 3 378 Eur od 25. januára 2011

do zaplatenia zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/, 2/ v časti

vzájomného návrhu trovy konania titulom trov právneho zastúpenia 3 890,04 Eur na účet

2

právneho zástupcu ţalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol keď mal

za preukázané, ţe medzi účastníkmi bola 7. júna 2006 uzavretá zmluva o budúcej zmluve,

v ktorej sa ţalovaný zaviazal v lehote do 30. septembra 2006 previesť na ţalobcov sporné

nehnuteľnosti za dohodnutú cenu 38 173,01 Eur, a to bez tiarch a iných záväzkov. Ţalobcovia

si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, t.j. previesť dohodnutú kúpnu cenu na ţalovaného

splnili. Ţalovaný nezabezpečil odstránenie tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach, preto

k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a tak na strane ţalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu na úkor ţalobcov vo výške zaplatenej kúpnej ceny. V časti, v ktorej sa ţalobcovia

domáhali zaplatenia 33 501,50 Eur s príslušenstvom titulom zhodnotenia sporných

nehnuteľností rekonštrukciou, súd dospel k záveru, ţe chýba aktívna legitimácia na uplatnenie

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane ţalobcov, pretoţe ţalobcovia neuniesli

dôkazné bremeno tým, ţe nepreukázali, ţe plnili za ţalovaného. Súd k takémuto záveru

dospel po tom, ako z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe predmetom zhodnotenia

rekonštrukciou bola výrobná hala č. X. postavená na KN parc. č. X., ktorá však nebola

zahrnutá do zmluvy o budúcej zmluve, teda sporných nehnuteľností sa netýkala. Vzájomný

návrh ţalovaného súdu zamietol po tom, ako dospel k záveru, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe by

ţalobcovia mali v tejto časti návrhu vecnú legitimáciu. Ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno,

ţe ţalobcovia predmetné nehnuteľnosti uţívali a ţe im bolo hradené nájomné tretími osobami

za ich uţívanie. O trovách konania rozhodol podľa ,

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného (proti vyhovujúcemu výroku,

zamietajúcemu výroku, ktorým bol jeho vzájomný návrh zamietnutý a proti výroku o náhrade

trov konania) rozsudkom zo 17. októbra 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd pri

preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, napadnutý

rozsudok je vecne správny, keď okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci

a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotoţnil s jeho odôvodnením, ktoré sčasti

doplnil. K odvolacej námietke ţalovaného týkajúcej sa premlčania nároku uplatňovaného

ţalobcami uviedol, ţe ţalovaný sa v zmluve o budúcej zmluve zaviazal previesť sporné

nehnuteľnosti do 30. septembra 2006, najneskôr 1. októbra 2006 mohla začať plynúť

subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula najskôr

1. októbra 2008. Ţaloba však bola podaná 28. mája 2008, t.j. pred jej uplynutím.

K premlčaniu teda nedošlo. Čo do vzájomného návrhu ţalovaného sa odvolací súd stotoţnil

s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade ţalovaný uţívanie nehnuteľností

3

zo strany ţalobcov nepreukázal, keďţe z dôkazov správne vyhodnotených súdom prvého

stupňa nemoţno konštatovať ich uţívanie ţalobcami. Odvolací súd dodal, ţe zmluvu o nájme

uzatvorenú medzi ţalobcami a spoločnosťou L. treba povaţovať za absolútne neplatnú,

nakoľko ţalobcovia nemali oprávnenie disponovať s nehnuteľnosťou takým spôsobom, ţe by

ju mohli prenajať. V priebehu konania sa však nepreukázalo, ţe by ţalobcovia mali z takéhoto

prenájmu majetkový prospech. Odvolací súd ďalej k dovolacím námietkam uviedol, ţe je

právne irelevantné tvrdenie ţalovaného, ţe osoba ţalobcu 1/ je personálne prepojená so

spoločnosťou L., pretoţe ide o dva odlišné subjekty práva. Aj v prípade vzniku bezdôvodného

obohatenia na úkor ţalovaného zo strany tejto spoločnosti nie je moţné sa s úspechom

domáhať jeho vydania voči ţalobcovi 1/. Z tohto dôvodu dôkaz predloţený ţalovaným

v odvolacom konaní (súhlas s prenájmom udelený firme L. zo strany ţalovaného)

s prejednávanou vecou nesúvisí a je tak bezpredmetný. O náhrade trov konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal

rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z , t.j., ţe v konaní sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a tým, ţe konanie je postihnuté vadou

podľa spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom a odôvodnil ho

tým, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval za prekvapivé

z dôvodu, ţe k otázke platnosti zmluvy o nájme nebolo vykonané dokazovanie, súd prvého

stupňa k takémuto záveru nedospel a neplatnosť zmluvy o nájme nebola tvrdená ani

ţalobcami. Zároveň namietal, ţe mu nebolo doručené podanie ţalobcov z 15. októbra 2012,

v ktorom sa títo vyjadrujú k skutkovým a právnym okolnostiam veci. Mal za to, ţe súdy

nesprávne právne posúdili otázku premlčania voči nárokom ţalobcov a tieţ nepovaţoval

za správny ich záver, ţe bezdôvodné obohatenie na strane ţalobcov nevzniklo.

Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaného ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa § 238

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať

vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací súd sa ďalej

zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia,

teda ţe v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia

niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Dovolateľ namieta existenciu vady podľa , t.j., ţe v konaní sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a to bez akejkoľvek jej

konkretizácie. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe konanie sa začalo na návrh

ţalobcov jeho doručením Okresnému súdu Ţilina 28. mája 2008; námietka dovolateľa je preto

neopodstatnená.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu bola súdom

odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Z hľadiska posúdenia existencie tejto vady ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je ňou skutočne postihnuté.

V prejednávanej veci dovolateľ namieta, ţe nemal moţnosť vyjadriť sa k otázke

(ne)platnosti zmluvy o prenájme č. 1/2006 ZOP z 1. augusta 2006 (vyššie označená ako

nájomná zmluva, prípadne zmluva o nájme), ktorú vyslovil aţ odvolací súd, pričom v tomto

smere nebolo vykonané ani dokazovanie a táto nebola tvrdená ani ţalobcami.

Podstatou zákazu vydávania nečakaných (prekvapivých) rozhodnutí, ktorý je svojím

spôsobom inštitútom zabezpečenia právnej istoty a legitímnych očakávaní pri vydávaní

súdnych rozhodnutí, je zabrániť tomu, aby sa v praxi vydávali rozhodnutia zaloţené na iných

právnych záveroch oproti rozhodnutiam niţších stupňov bez relevantného podkladu a bez

súčasnej moţnosti účastníkov sa k takejto zmene právneho názoru inštančne vyššieho súdu

vyjadriť, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších záverov súdu

prvého stupňa nejavili ako významné. Porušenie tohto zákazu je porušením práva na

spravodlivé súdne konanie a je zároveň povaţované za taký postup, ktorým sa účastníkovi

odníma moţnosť pred ním konať.

Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu však vyplýva, ţe odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia vzájomného návrhu

ţalovaného uplatňovaného voči ţalobcom potvrdil, keď svoje rozhodnutie (rovnako ako súd

prvého stupňa) zaloţil na závere, ţe bezdôvodné obohatenie na strane ţalobcov nevzniklo.

Zmluva o nájme, ktorá bola v konaní pred súdom prvého stupňa predloţená a z ktorej (okrem

iného) ţalovaný vyvodzoval svoj nárok uplatnený vzájomným návrhom, odvolací súd

vyhodnotil ako absolútne neplatnú a bez ohľadu na jej (ne)platnosť ako dôkaz, ktorým

bezdôvodné obohatenie nebolo preukázané. Odvolací súd nezaloţil svoje rozhodnutie na inom

právnom závere, ako súd prvého stupňa, práve naopak, tento právny záver o tom, ţe ţalovaný

v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čoho dôsledkom bolo zamietnutie tohto jeho návrhu,

svojím rozhodnutím potvrdil. Posúdenie otázky platnosti či neplatnosti zmluvy o nájme

nemalo na tento právny záver vplyv. Vzhľadom na uvedené potom napadnuté rozhodnutie

6

odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za prekvapivé (nečakané), mimo legitímneho

očakávania účastníkov konania. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o nájme, táto bola predloţená

a ako dôkaz riadne vykonaná v konaní pred súdom prvého stupňa a účastníci mali moţnosť sa

k nej vyjadriť. Navyše zo súdneho spisu vyplýva, ţe samotní ţalobcovia neplatnosť nájomnej

zmluvy v konaní tvrdili (viď č.l. 394, 426), pričom ich vyjadrenia boli zaslané aj ţalovanému,

teda ţalovaný mal moţnosť sa k otázke neplatnosti označenej zmluvy vyjadriť. Zo súdneho

spisu dokonca vyplýva, ţe ţalovaný bol s neplatnosťou nájomnej zmluvy uzrozumený (viď

č.l. 414), preto pre neho takéto konštatovanie odvolacieho súdu nebolo nové. Vzhľadom

na uvedené je námietka dovolateľa o tom, ţe mu odvolacím súdom bola odňatá moţnosť

konať pred súdom tým, ţe nemal moţnosť vyjadriť sa k záveru o neplatnosti zmluvy o nájme,

neopodstatnená.

Právo na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov vyplýva zo zásady

kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti zbraní. Účastníci konania majú právo zoznámiť

sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli v konaní účastníkmi predloţené alebo

súdom zabezpečené s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie vo veci, a mať moţnosť sa k nim

vyjadriť (napr. Nideröst - Huber proti Švajčiarsku z 18. februára 1997, Hudáková a ďalší proti

Slovenskej republike z 27. apríla 2010 a iné). Toto právo však nemoţno chápať absolútne,

jeho realizáciu viesť ad absurdum a vytvoriť tak stav, kedy činnosť súdov bude obmedzená

len na doručovanie vyjadrení účastníkov bez ohľadu na to, aký procesný význam majú

(porovnaj napr. ). Účelom práva byť oboznámený s procesným vyjadrením

protistrany a mať moţnosť sa k nemu vyjadriť je, aby účastník dostal moţnosť ovplyvniť

rozhodnutie súdu vo svoj prospech. Z tohto hľadiska je pre účastníkov podstatné poznať

všetky argumenty protistrany a následnou protiargumentáciou dosiahnuť, aby pohľad

rozhodujúceho súdu na vec bol vyváţený. Pri rozlišovaní, či bolo takéto právo účastníka

porušené, je preto nutné skúmať, či to-ktoré vyjadrenie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa

účastník dosiaľ nevyjadroval (bez ohľadu na ich procesnú silu). V prípade, ţe účastník

v rámci konania uţ dostal priestor na vyjadrenie k uvádzaným skutočnostiam, nie je dôvod

(ak sa posudzované okolnosti nezmenili) na to, aby súd doručoval podanie takéto skutočnosti

opakujúce (či uţ vo forme ich zhrnutia, prípadne doslovného zopakovania).

Z obsahu podania ţalobcov (namietaného ţalovaným), doručenému Krajskému súdu

v Ţiline 16. októbra 2012 (viď č.l. 437c) vyplýva, ţe ide o ich vyjadrenie k stanovisku

podanému ţalovaným z 15. júna 2012, ktoré stanovisko bolo reakciou na vyjadrenie ţalobcov

k odvolaniu ţalovaného. Ide teda o v poradí druhú reakciu ţalobcov na podané odvolanie.

Obsahom podania je oznámenie o zániku právneho zastúpenia, ţiadosť o vykonanie

pojednávania v neprítomnosti ţalobcov a reakcia na stanovisko ţalovaného z 15. júna 2012,

v ktorom ţalobcovia len inými slovami uvádzajú argumenty, ktoré sa nachádzajú uţ

v pôvodnom vyjadrení k odvolaniu (viď č.l. 425), ktoré bolo ţalovanému doručené

a ku ktorému sa vyjadril (viď č.l. 431). Tvrdenie dovolateľa o tom, ţe označené podanie

nebolo doručené je síce pravdivé, no podanie uvádza len skutočnosti, ku ktorým mal moţnosť

sa vyjadriť a túto moţnosť aj vyuţil. Podanie navyše neobsahovalo skutočnosti, ktoré by boli

(samé osebe) spôsobilé ovplyvniť výsledok rozhodnutia vo veci samej. Moţno preto uzavrieť,

ţe za danej situácie (vyššie popísanej) nedošlo k procesnej vade predvídanej v § 237 písm.f/

Tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/ a c/ , ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, no samotné

tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v Občianskom súdnom

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďţe nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa , a keďţe dovolanie nie je prípadné ani podľa

, mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa

v spojení s

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ţiadne neuplatnili ( ,

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová