Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/282/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. G., bývajúceho v L.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Milanom Trnovským, advokátom v Liptovskom

Mikuláši, ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, proti ţalovanej M. P., bývajúcej

v L., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom v Poprade,

Sokolovská 12, o zaplatenie 1.023,80 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline z 29. júna 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 29. júna 2012 sp.zn. vo výroku,

ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti zrušil a konanie zastavil,

z r u š u j e. Vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho

konania uvedený rozsudok z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 11. novembra 2011 č.k.

-182 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 368,45 eur s 9%

úrokom z omeškania ročne od 1. októbra 2010 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti (nárok na zaplatenie mzdy a nárok

na náhradu za nevyčerpanú dovolenku v sume prevyšujúcej priznanú istinu) ţalobu

zamietol. Uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania v sume

120,98 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K nároku ţalobcu na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010 (383,17 eur)

2

a za pomernú časť mesiaca august 2010 (172,98 eur) uviedol, ţe ţalobca pre právneho

predchodcu ţalovanej, na ktorú v zmysle ako dedičku prešli práva a povinnosti

z pracovnoprávnych vzťahov, fakticky a osobne prácu nevykonával. V konaní bolo totiţ

preukázané, ţe ţalobca uzatvoril 24. mája 2010 bez vedomia ţalovanej nový

pracovnoprávny vzťah s iným zamestnávateľom, u ktorého vykonával totoţný druh

práce. Ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Pokiaľ sa

ţalobca domáhal aj nároku na zaplatenie nevyčerpanej dovolenky v rozsahu 32 dní

v sume 545,13 eur, uviedol, ţe ţalobca mal za rok 2010 nárok na pomernú časť

dovolenky len za obdobie do 24. mája 2010, čo predstavuje 10,5 dňa a nie 17 dní.

Celkove teda ţalobca nevyčerpal dovolenku v rozsahu 25,5 dňa, čo predstavuje hrubý

príjem v sume 434,40 eur. Po odpočítaní poistného (58,28 eur) a dane (7,4 eur) prináleţí

ţalobcovi za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume 368,45 eur, ktorú sumu

ţalobcovi priznal. V časti prísudku nad túto sumu ţalobu aj v tejto časti zamietol.

Priznanie úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1

a ods. 2 (ďalej len „“) a nariadenia vlády č.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 29. júna 2012, sp.zn. na odvolanie

ţalobcu proti tej časti rozsudku, ktorou jeho ţalobu vo zvyšnej časti zamietol, rozsudok

okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu

368,45 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1. októbra 2010 do zaplatenia do troch

dní od právoplatnosti rozsudku zrušil a konanie zastavil a vo výroku, ktorým okresný

súd vo zvyšnej časti ţalobu zamietol, potvrdil. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanej trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 500,88 eur k rukám

právneho zástupcu ţalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K prvému výroku

uviedol, ţe ţalobca sa proti ţalovanej domáhal zaplatenia nevyplatenej mzdy za mesiac

júl 2010 v sume 383,17 eur a za mesiac august v sume 640,65 eur. Z obsahu spisu

nezistil, ţe by si ţalobca, ktorý je jedine oprávnený disponovať s predmetom konania,

uplatnil ţalobou nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2009 a pomernú

časť za rok 2010. Dospel k záveru, ţe okresný súd rozhodol o tomto nároku bez podania

návrhu na začatie konania ţalobcom. Rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti

v zmysle preto zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

K výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti uviedol,

ţe aj podľa jeho názoru, keď si ţalobca uplatnil proti ţalovanej nárok na nevyplatenú

3

mzdu za mesiac júl 2010 a august 2010, rozhodujúce bolo zistenie, či ţalobca vykonával

v uvedenom čase prácu pre ţalovanú. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého ţalobca

túto skutočnosť nepreukázal, povaţoval za vecne správny. V tejto časti preto rozsudok

okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom

na ustanovenie v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca, a to proti

výroku, ktorým odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti zrušil

a konanie v tejto časti zastavil a proti výroku o trovách konania. Uviedol, ţe postupom

odvolacieho súdu došlo v konaní k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Trval na tom, ţe návrhom na začatie konania uplatnil nárok

na náhradu mzdy za mesiace júl a august 2010 spolu s nárokom za nevyčerpanú

dovolenku v celkovej sume 1.023,82 eur. Z listinných dôkazov – výplatných pások

za mesiace júl 2010 a august 2010 ním predloţených spolu s návrhom na začatie konania

vyplýva, ţe táto celková suma pozostávala z nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010

v sume 383,17 eur, za pomernú časť mesiaca august v sume 201,82 eur a z náhrady

mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 545,13 eur (obe sumy sú uvedené ako hrubá

mzda – poznámka najvyššieho súdu). Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru,

ţe mu súd prvého stupňa priznal nárok bez toho, aby si ho v konaní riadne uplatnil.

Navrhol preto rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutých častiach zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie ţalobcu v ním

uvedenom rozsahu je neprípustné podľa Za správny povaţovala

záver odvolacieho súdu, ţe zo strany ţalobcu nebol uplatnený nárok na náhradu

za nevyčerpanú dovolenku. Navrhla preto dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutej časti a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Z vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada

uvedená v ; dovolací súd je v zmysle povinný vţdy skúmať, či

v konaní nedošlo k takejto vade konania.

Medzi vady vymenované v patrí aj prípad odňatia moţnosti účastníkovi

pred súdom konať v zmysle

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti

konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie o zastavení konania

pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie

v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí (porovnaj rozsudok uverejnený

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 82, ročník 2002). O takýto prípad ide aj

vtedy, ak odvolací súd zastaví konanie z dôvodu, ţe sa návrh na začatie konania nepodal, hoci

podľa zákona bol potrebný, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny.

Dovolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom

je takouto vadou postihnuté.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, ţe ţalobca sa proti ţalovanej domáhal

peňaţného plnenia v celkovej sume 1.023,82 eur ako nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010

vo výške 383,17 eur a za pomernú časť mesiaca august 2010 vo výške 640,65 eur.

Na preukázanie týchto skutočností označil ako dôkaz výplatné pásky za obdobie 7/2010

a 8/2010, ktoré dôkazy pripojil k návrhu na začatie konania. Z výplatnej pásky za obdobie

8/2010 bezpochyby vyplýva, ţe ţalobcom v návrhu označená suma 640,65 eur pozostáva

z mesačnej mzdy za 12 dní v sume 201,82 eur brutto a z náhrady za nevyčerpanú dovolenku

v rozsahu 32 dní v sume 545,15 eur brutto. Z návrhu na začatie konania v spojení s týmto

dôkazom bolo teda od začiatku konania zrejmé, ţe ţalobca spolu s nárokom na nevyplatenú

mzdu, uplatňuje aj nárok na náhradu nevyčerpanej dovolenky tak, ako o tom správne rozhodol

okresný súd. Napokon, ani samotná ţalovaná v konaní pred okresným súdom a ani pred

odvolacím súdom nespochybňovala, ţe by si ţalobca tento nárok riadne neuplatnil. Odvolací

súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe ţalobca nepodal návrh, ktorým by sa domáhal

zaplatenia náhrady za nevyčerpanú dovolenku, hoci takýto návrh bol potrebný a nesprávne

rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Týmto rozhodnutím

znemoţnil ţalobcovi realizovať jeho právo na súdnu ochranu, a teda odňal ţalobcovi moţnosť

pred súdom konať v zmysle Táto vada zakladá jednak prípustnosť

dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí vţdy napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť. Uţ z tohto dôvodu preto najvyššiemu súdu neostalo iné, neţ

rozsudok krajského súdu v dovolaním napadnutej časti zrušiť.

Navyše, dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsah

prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je totiţ v zmysle závislý

od rozsahu, v akom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Svojim odvolaním odvolateľ vymedzuje v súlade s dispozičnou zásadou rozsah prieskumnej

činnosti odvolacieho súdu. Zasadne preto platí, ţe odvolací súd je viazaný rozsahom

odvolania, t.j. ţe má oprávnenie preskúmať vec len v medziach, v ktorých sa odvolateľ

domáha preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci si odvolací súd neuvedomil, ţe okresný súd ţalobe ţalobcu

na náhradu za nevyčerpanú dovolenku vyhovel len čiastočne, do sumy 368,45 eur

a v prísudku nad túto sumu ţalobu zamietol. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal

len ţalobca, ktorý sa ním domáhal prieskumu odvolacím súdom iba v tej časti rozsudku,

ktorou bol jeho ţalobný návrh, včítane nároku na náhradu za nevyčerpanú dovolenku,

zamietnutý. Jeho odvolanie malo preto iba v tejto časti rozsudku suspenzívny a devolutívny

účinok. V časti, ktorou okresný súd ţalobe vyhovel a proti ktorej ţalovaná odvolanie

nepodala, výrok jeho rozsudku zostal nedotknutý. Nadobudol preto samostatne právoplatnosť

ešte predtým, neţ odvolací súd rozhodoval o odvolaní ţalobcu. Odvolací súd nemal teda

na podklade odvolania ţalobcu oprávnenie podrobiť prieskumu vyhovujúcu časť rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím zákonnej lehoty na podanie

odvolania, a to ani jeho postupu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Ak tak odvolací súd

urobil, zaťaţil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( psím. b/ ), na ktorú vadu je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej

moci.

Vzhľadom na povahu vady, ktorou je odvolacie konanie postihnuté, postačuje

na odstránenie ujmy vzniknutej ţalobcovi rozhodnutím odvolacieho súdu jeho rozhodnutie

v dovolaním napadnutej časti zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v tejto časti

rozsudok odvolacieho súdu zrušil bez toho, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne

zrušil aj výrok o náhrade trov konania, ako výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej

a v tejto časti vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová