Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/51/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. F. XXX/X, XXX XX D. P., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milanom Trnovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 979 868, proti odporcovi: P. F., nar. X.X.XXXX, bytom A.Ž. X. Y. XXXX/ XX, XXX XX D. P., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Martinom Tomasom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sokolovská 12, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 1.023,82 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 368,45 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 368,45 eur od 1.10.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. Súd p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania vo výške 120,98 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 1.023,82 eur s 9% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 383,17 eur od 1.9.2010 do zaplatenia, s 9% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 640,65 eur počnúc od 1.10.2010 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že otec odporkyne P. F. podnikal pod obchodným menom P. F. X. a zomrel dňa 2.5.2010. Dedičstvo nadobudla jediná dedička zo zákona v I. dedičskej skupine - odporkyňa. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš súd dňa 1.7.2010 sp.zn. , bola v zmysle ust. § 13 ods. 3 Živnostenského zákona za jej zodpovedného zástupcu ustanovená matka odporkyne F.. G. F.. Osvedčenie o dedičstve poručiteľa P. F. nadobudlo právoplatnosť 5.8.2010, odporkyňa zastúpená zodpovednou zástupkyňou, pokračovala po skončení konania o dedičstve v živnostiach neb. P. F. X.. V právnom postavení zamestnávateľa uzavrel s navrhovateľom ako zamestnancom dňa 1.2.2002 Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a dňa 6.11.2007 Dodatok k Pracovnej zmluve, predmetom ktorého bola zmena základnej mesačnej mzdy vo výške 322,64 eur. Dodatok nadobudol účinnosť 1.10.2007. Dňa 17.8.2010 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany odporkyne v právnom postavení pokračovateľa živnosti, zastúpenej zodpovedným zástupcom F.. G. F.. Odporkyňa nevyplatila navrhovateľovi jeho mzdu za mesiac júl 2010 v výške 383,17 eur a mzdu za mesiac august 2010 vo výške 640,65 eur v lehotách ich splatnosti.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 22.2.2011 pod č.k. -15 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanej žalobe. Uviedol, že od smrti p. F. navrhovateľ dňa 2.5.2010 vykonával prácu pre podnikateľský subjekt P. F. X. naďalej v zmysle pracovnej zmluvy osobne.

V mene tohto podnikateľského subjektu riadne chodil do práce, plnil si pracovné úlohy v mieste výkonu práce. Pani F.. G. F., ktorá bola v rozhodnom období zákonným zástupcom odporkyne, aj zodpovedným zástupcom pokračovateľa v živnosti podnikateľského subjektu P. F. X., v zápisnici dňa 6.10.2011 uviedla, že v máji 2010, teda krátko po smrti p. F. išli spolu s dcérou za navrhovateľom a oznámili mu, že je naďalej ich zamestnanec. Navrhovateľ dostal posledné pracovné pokyny dňa 24.5.2011. Po tomto dátume už žiadne pokyny od svedkyne pre výkon svojej práce nedostal. Napriek tomu si plnil svoje pracovné úlohy a povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy. Prácu reálne vykonával až do 17.8.2010. Vykonával prácu osobne v určenom pracovnom čase, chránil majetok podnikateľského subjektu. Prijímal veci, ktoré zákazníci vracali do záložne, komunikoval s potencionálnymi zákazníkmi. Majú za to, že neprideľovaním práce odporkyňa porušila nielen vyššie uvedené ust. , ale aj ust. , ako aj , ktorý zakotvuje jednu zo zásadných zásad a teda, že zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancovi mzdu a vytvárať pracovné podmienky. Zákonodarca v rozsahu právnej úpravy práva zamestnanca na odmenu alebo mzdu za vykonanú prácu postavil tento nárok tak vysoko, že nesplnenie tejto povinnosti zakladá až skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, zakotveného v ust. . Pokiaľ by súd posudzoval porušenie vyššie uvedeného ust. , majú za to, že to môže síce zakladať dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, avšak nezakladá dôvod, aby zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi splatnú mzdu, nakoľko tento nárok má zamestnanec ak je v okamžitom skončení pracovného pomeru aj keď svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy skutočne vykonáva, na čom navrhovateľ trvá. Odporkyňa skončila pracovný pomer s navrhovateľom dňa 17.8.2010 z úplne iných dôvodov. Žiadnym spôsobom nespomenula, ani nenaznačila, že by navrhovateľ porušoval pracovnú disciplínu týmto spôsobom, alebo práve výkonom práce pre iného zamestnávateľa poškodzoval odporkyňu. Navrhovateľ svojim konaním neporušil žiadnym spôsobom ust. , chránil majetok odporcu, riadne hospodáril so zverenými prostriedkami, preto nie je dôvod na nevyplatenie splatnej mzdy za vykonanú prácu. Rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš nadobudlo právoplatnosť 2.7.2010, bol udelený súhlas na prevádzkovanie živnosti podnikateľského subjektu P. F. X. a za zodpovedného zástupcu bola ustanovená svedkyňa. Na jednej strane svedkyňa tvrdí, že ukončili pracovný pomer s navrhovateľom až 17.8.2010 preto, ak bolo potrebné vybaviť množstvo záležitostí, alebo akúkoľvek inú komunikáciu určenú navrhovateľovi, daňovému úradu, živnostenskému úradu a iným inštitúciám adresoval v dobe, keď osvedčenie o dedičstve ešte nenadobudlo právoplatnosť. Preto sa domnievajú, že pokiaľ mali za to, že navrhovateľ nevykonáva prácu v súlade s pracovnou zmluvou, neplní si svoje povinnosti a vykonáva prácu pre iného zamestnávateľa, mohli tak urobiť omnoho skôr. Majú za to, že práva a povinnosti z pracovných pomerov uzatvorených podľa ust. sa posudzujú samostatne a preto analogicky, pokiaľ ide o celkový priemerný týždenný rozsah pracovného času navrhovateľa, v zmysle ust. a , u zamestnávateľa G. N. N. + I. a odporcu sa budú posudzovať samostatne a nie je tu porušená podmienka priemerného týždenného pracovného času. Odporkyňa odviedla za zamestnanca odvody do príslušných inštitúcií aj za obdobie do 17.8.2010. Ich výška sa určuje v závislosti od výšky mzdy zamestnanca. Odporkyňa potvrdila nároky navrhovateľa aj v liste zo dňa 13.9.2010, v liste zo dňa 11.11.2010 už ale zmätočne popiera akýkoľvek súvis s podnikateľským subjektom P. F. X.. Pracovný pomer navrhovateľa u odporkyni existoval do 17.8.2010. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní presne definuje výklad pojmu nelegálna práca. Podnikateľský subjekt G. N. N. + I. mal oficiálne označenú prevádzku záložne na adrese: L., F. od 11.5.2010. Na základe Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2002 zo dňa 10.1.2002 bol spolu s p. F. nájomca vyššie uvedených priestorov záložne. Nie je v rozpore so zákonom ak priestory nájmu využívali na podnikateľské účely dvaja podnikatelia. Skutočnosť uvedená odporkyňou v podanom odpore, že odhlásenie registračnej pokladne na daňovom úrade de jure znamená, že P. F. nemohol naďalej prevádzkovať záložňu, je nepravdivé a zmätočné, nakoľko kedy zaniká oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti ako aj prevádzkáreň podnikateľského subjektu upravujú príslušné právne predpisy. Odporkyňa ako zamestnávateľ navrhovateľovi prácu neprideľovala, ale to nie je dôvod na nevyplatenie splatnej mzdy.

Navrhovateľ sa pridržiaval toho, čo uviedol jeho právny zástupca. Uviedol, že robil aj pre p. N., aj pre p. F. na tej istej prevádzke ako predavač. Pracovnú dobu mal od 8.30 hod. do 17.00 hod., bol tam každý deň. Nikoho iného okrem neho ako predavača tam nezamestnávali. Jemu sa charakter náplne práce nezmenil. Ľudia sa vracali do záložne ešte v máji do polovice júna. Vykonaná inventúra bola k 30.4.2010, boli tu určité veci, ktoré nemal komu odovzdať. On vykonával prácu na základe pokynu p.

F. a p. N. a od 24.5.2010 mu pokyny nedával nikto. Po 24.5.2010 vykonával prácu pre p. F. od 8.30 hod. do 17.00 hod., pre p. N. v tom istom čase a tú istú prácu. Pre pozíciu predavača nepotrebuje registračnú pokladňu, pretože tam uzatvárali záložné zmluvy. Za mesiac júl, august 2010 dostal výplatu od p. N.. Je pravda, že za ním p. F.. G. F. bola raz, nie je pravda, že by ju odmietol pustiť. Potom už spolu komunikovali len telefonicky, písomne. Pracovné zaradenie u p. F. nemá, bol tam zamestnaný vo funkcii predavač. Ako predavač odpredával tie veci, ktoré sa stali majetkom záložne. Pre p. F. uzatváral záložné zmluvy, ohodnocoval predmety, drahé kovy, zlato, striebro, aj si tam upratoval, komunikoval so zákazníkmi, zaúčal brigádnikov. Jemu soboty platili obaja. Sobota bola nadčas, to mu vyplácali na ruku. Pán N. mu ich zaplatil.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že z vymedzenia pracovného pomeru vyplýva, že to je osobný výkon práce, ktorú zamestnanec vykonáva pre iného. Ďalším podstatným znakom pracovného pomeru je vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa. Navrhovateľ porušil ust. . Majú za to, že konanie navrhovateľa môžu posudzovať ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a takisto, že navrhovateľ zneužil svoje postavenie na škodu druhého účastníka. Navrhovateľ nielen, že postupoval v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom a to konkrétne s ust. , že porušil to, že popri svojom zamestnaní vykonávanom pracovnom pomere, vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá bola aj spojená s predmetom činnosti zamestnávateľa bez predchádzajúceho jeho písomného súhlasu. Navrhovateľ konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Navrhovateľ nemá nárok na mzdu, nakoľko nevykonával prácu pre p. F.. Prečo nepodal trestné oznámenie, vie len on sám. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. On využil, alebo zneužil alebo využil situáciu, keď zomrel jeho zamestnávateľ a zákonnou dedičkou sa v tom čase stala maloletá, ktorá nemala žiadne skúsenosti so zamestnávaním a s podnikaním.

Svedkyňa O., účtovníčka neb. P. F., uviedla, že dňa 29.7.2010 odovzdala predmetné účtovníctvo p. F.. Záložňu prevádzkoval neb. P. F. ako fyzická osoba, podnikateľ. Kým žil jej sa predkladal prehľad dochádzky zamestnanca p. L.. Vie, že mali knihu dochádzky, túto videla, keď bola kontrola z úradu práce. Na základe dokladov spravila výplatnú pásku, potvrdila prevzatie výplatnej pásky, výplatnú listinu podklady pre mesačný výkaz poistného. Vypísala výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, na Všeobecnú zdravotnú a sociálnu poisťovňu. Keď zomrel P. F. tak asi do fondov platil N.. Ona robila účtovníctvo do konca júna 2010. Každý zamestnanec má nárok na ročné zúčtovanie dane, ktorý sa dá vracať napr. na OČR. Zákon o ročnom zúčtovaní dane hovorí o tom, že sa nedá zúčtovať, ak mzda nie je vyplatená. Preto ju navrhovateľ požiadal, keďže sa nemohla k týmto papierom dostať, aby mu vystavila výplatné pásky za mesiac júl, august 2010, preto mu ich vystavila. Za r. 2010 mal navrhovateľ nárok na pomernú časť dovolenky 17 dní, čo prepočítali do konca júla 2011, keďže navrhovateľ má nárok na 25 dní dovolenky a 15 dní má nevyčerpanú dovolenku za r. 2009. Do 24.5.2010 by mal navrhovateľ nárok na 10,5 dní dovolenky, čo vypočítali ako 25:12x5, po zaokrúhlení na pol dňa. Vie o tom, že v záložni bola pokladňa, jej z nej nosili pásky.

Svedkyňa PhDr. G. F., matka odporkyne uviedla, že dcéra bola pokračovateľka živnosti ako jediná dedička po neb. bývalom manželovi. Notárka dňa 18.5.2010 vystavila potvrdenie kto je účastníkom dedičského konania. V máji 2010 išli za navrhovateľom a povedali mu, že je ich zamestnanec, lebo sa obával výpovede. V tom čase zistila, že sa tam robili rôzne podvody, kedy bolo odhlásená registračná pokladňa. Na to požiadala o vysvetlenie Daňový úrad Liptovský Mikuláš. Dodatočne zistila, že aj odhlásili telefóny. Jediným zodpovedným vedúcim záložne bol navrhovateľ, ktorý mal kľúče. Doposiaľ jej ich nevydal. Podala na neho trestné oznámenie. Potom tam bola viackrát, on ju odmietol pustiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi dali až v auguste, pretože dcéra bola právoplatne ustanovená ako zodpovedná zástupkyňa 2.7.2010. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené 5.8.2010.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise a to s obsahom dedičského spisu po neb. P. F. č. , s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu a s obsahom ostatných listín založených v spise.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, súd zistil tento skutkový a právny stav: Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa P. F. - X. na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2002, od 1.2.2002 ako predavač na dobu neurčitú, so

skúšobnou dobou 3 mesiace, na pracovný pomer na plný úväzok vo výške 42,5 hodiny týždenne (č.l. 6 spisu). Dodatkom k Pracovnej zmluve zo dňa 6.11.2007 si zmluvné strany zmenili bod 7 Pracovnej zmluvy, t.j. základnú mesačnú mzdu na 9.720 Sk mesačne (č.l. 7 spisu). Z výplatnej pásky za obdobie júl 2010 mal súd za preukázané, že čistý príjem navrhovateľa mal činiť 357,97 eur + finančný príspevok na stravu 25,20 eur, spolu 383,17 eur a za mesiac august 2010 čistá mzda 626,25 eur, ktorá zahŕňa aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 32 dní, finančný príspevok na stravu 14,40 eur, spolu 640,65 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že listom zo dňa 17.8.2010 odporkyňa, v tom čase zastúpená zodpovednou zástupkyňou F.. G. F., okamžite skončila pracovný pomer s navrhovateľom, nakoľko tento nezúčtoval a neodovzdal hotovosť v sume 8.047,57 eur. Okamžité skončenie pracovného pomeru si navrhovateľ prevzal 17.8.2010. Listom zo dňa 5.9.2010 navrhovateľ vyzval F.. G. F. na vyplatenie mzdy. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -20 zo dňa 1.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.7.2010, súd v mene mal. P. F., anr. X.X.XXXX dal súhlas na prevádzkovanie živnosti vedenej pod obchodným menom P. F. X., s miestom podnikania W. XXXX/XX, D. P., IČO: 40 001 318 a za zodpovednú zástupkyňu ustanovil F.. G. F. v mesiacoch, v ktorých sa bude živnosť prevádzkovať. Z obsahu pripojeného dedičského spisu mal súd za preukázané, že P. F. dňa 2.5.2010 zomrel. Dedičkou po ňom je odporkyňa, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Podľa ust. práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

Podľa ust. zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

umožňuje uzatvárať tzv. súbežné pracovné pomery medzi tými istými subjektami, ale len na práce iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa potom posudzujú samostatne. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že od 24.5.2010 navrhovateľ, hoci bol v pracovnom pomere s právnym predchodcom odporkyne, sa stal zamestnancom iného zamestnávateľa - G. N. N. + I., miesto podnikania Nábr. A. Stodolu 1833/5, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34287515 v prevádzke Záložňa na Ul. garbiarska - podchod, Liptovský Mikuláš (potvrdenie Sociálnej poisťovne na č.l. 61 spisu a výpis zo Živnostenského registra Obvodného úradu Liptovský Mikuláš na č.l. 141 spisu). Navrhovateľ potvrdil, že za vykonanú prácu mu nový zamestnávateľ G. N. N. + I. riadne poskytoval mzdu. Výsluchom navrhovateľa bolo ďalej zistené, že tento fakticky vykonával rovnaký druh práce ako pre právneho predchodcu odporkyne, v rovnakom čase a na rovnakom mieste o čom svedčí aj porovnanie dochádzky navrhovateľa u P. F. X. a G. N. N. + I. (č.l. 152 - 167 spisu). Navrhovateľ uviedol, že pre právneho predchodcu odporkyne uzatváral záložné zmluvy, ohodnocoval predmety, drahé kovy, zlato, striebro, komunikoval so zákazníkmi, zaúčal brigádnikov, upratoval, čo je totožná pracovná náplň ako mal u nového zamestnávateľa (č.l. 169 spisu). Zamestnanec je povinný osobne vykonávať prácu, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve na mieste, ktoré je dohodnuté ako miesto výkonu práce, podľa pokynov zamestnávateľa a to v pracovnom čase. Maximálnu dĺžku pracovného času upravuje ust. a to najviac 40 hodín týždenne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane nadčasov, nesmie prekročiť stanovenú dobu 48 hodín. v ust. vymedzuje pracovný

čas ako časový úsek, v ktorom zamestnanec je k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Možno konštatovať, že od 24.5.2010 už navrhovateľ pre právneho predchodcu odporkyne, na ktorú odporkyňu, v zmysle vyššie citovaného ust. , ako dedičku prešli práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov, fakticky a osobne prácu nevykonával, preto mu za žalované obdobie júl 2010 a pomerná časť mesiaca august 2010 mzda neprináleží. Navyše v zmysle ust. mzda je odmena za vykonanú prácu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa, že mu odporkyňa, ako zamestnancovi, neprideľovala prácu podľa pracovnej zmluvy, bol to práve navrhovateľ, ktorý bez vedomia odporkyne uzavrel nový pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy bez toho, aby pracovný vzťah s odporkyňou skončil spôsobom upraveným v . Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že mu patrí mzda z dôvodu, že mu odporkyňa uhrádzala povinné platby do fondov v príslušných poisťovniach, pretože odporkyňa nemala vedomosť o tom, že navrhovateľ je zamestnaný u iného zamestnávateľa, ktorý si túto povinnosť tiež plnil. Preto súd žalobu v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia mzdy, ako nedôvodnú, zamietol.

Podanou žalobou si navrhovateľ uplatnil aj nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky v rozsahu 32 dní, t.j. 15 dní za r. 2009 a pomernú časť r. 2010 do skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa vo výške 545,13 eur. Táto čiastka je uvedená na výplatnej páske a táto suma medzi účastníkmi konania nebola sporná, keď služby spojené s vedením účtovníctva pre neb. P. F. vykonávala svedkyňa O.. Táto vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že za r. 2010 mal navrhovateľ nárok na pomernú časť dovolenku 17 dní, čo prepočítavala do konca júla 2011. Do 24.5.2010 by mal navrhovateľ nárok na 10,5 dňa dovolenky (25:12x5). Preto súd ustálil, že navrhovateľ si nevyčerpal dovolenku za r. 2009 v rozsahu 15 dní, za r. 2010 v rozsahu 10,5 dňa, spolu 25,5 dňa. Po 24.5.2010 totiž navrhovateľovi vznikol nárok na dovolenku u iného zamestnávateľa. V zmysle ust. patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za nevyčerpanú dovolenku. U právneho predchodcu odporkyne mal navrhovateľ nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 25,5 dňa, čo pri prepočte spôsobom akým použila účtovníčka pri vyrátaní mzdy, potom predstavuje sumu 434,40 eur brutto. Z tejto sumy zamestnávateľ odviedol zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnaní a daň. Preto súd musel vyčísliť aká časť platieb do fondov a dane pripadá na súdom priznanú sumu 434,40 eur brutto. V zmysle o sociálnom poistení a o zdravotnom poistení celková výška odvodov do fondov predstavuje 13,4% (ktorá skutočnosť napokon vyplýva aj z výplatnej pásky za obdobie 08/2010, č.l. 9 spisu). Z celkového hrubého príjmu 434,40 eur potom poistné predstavuje 58,21 eur a rozdiel predstavuje základ dane, t.j. 376,19 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka v r. 2010 predstavovala sumu 335,47 eur, teda rozdiel 40,72 eur sa zdaňuje daňou z príjmu fyzickej osoby vo výške 19%, teda daňová povinnosť predstavuje 7,74 eur. Z hrubého príjmu 434,40 eur súd odpočítal poistné 58,21 eur a daň 7,74 eur pričom rozdiel predstavuje 368,45 eur netto, ktorú sumu súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Čistý príjem bol súdom vypočítaný z toho dôvodu, že z hrubého príjmu si už zamestnávateľ splnil daňovú, aj odvodovú povinnosť.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne, ktorá výška je v súlade s ust. , , v spojení s ust. Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , od 1.10.2010 do zaplatenia, keď mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, keďže v pracovnej zmluve nebolo dojednané inak. Úroky z omeškania z náhrady za nevyčerpanú dovolenku si navrhovateľ uplatnil od 1.10.2010, kedy bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní peňažného záväzku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 Obč.súd.por., nakoľko účastníci konania mali vo veci úspech pomerný a to navrhovateľ v časti čo do súdom priznanej sumy vo výške 368,45 eur a odporca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech navrhovateľa predstavuje 36%, úspech odporcu 64%, teda rozdiel predstavuje 28% v prospech odporcu, preto súd zaviazal navrhovateľa uhradiť odporcovi trovy konania spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 61 eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie, príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 6.10.2011, 21.10.2011 po 61,41 eur + 3 x režijný paušál po 7,41 eur, náhrada hotových výdavkov Poprad - Liptovský Mikuláš tam a späť v dňoch 6.10.2011 a 21.10.2011 4 x 60km, pri spotrebe 6,8l/100km, cene PHM 1,341 eur, spolu 21,88 eur a náhrada za použitie motorového vozidla

0,183 eur x 240km = 43,92 eur, náhrada za stratu času o osem polhodín po 12,35 eur, spolu trovy právneho zastúpenia 371,06 eur, trovy konania celkom 432,06 eur, z toho 28% predstavuje 120,98, ktoré súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu -§ 149 ods. 1 Obč.súd.por. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.