Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)f9d/390080.674e2b.pdf
PDF · 151.42 KB
No categories available
5Tdo/59/2013
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 59/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. PetraP. Szaba v trestnej veci
proti obvinenému P. Č. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom 24. októbra 2013 v Bratislave dovolanie obvineného P. Č. proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach zo 16. marca 2010, sp. zn. 5 To 51/2009 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného P. Č. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 31. marca 2009 sp. zn. 7 T 44/2007 bol
obvinený P. Č. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu
alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
v Košiciach od presne nezisteného dňa v mesiaci novembri 2001 doposiaľ bráni
v oprávnenom užívaní bytu na ul. K.. N. č. X. svojej bývalej manželke
A. Č., ktorá je spoluužívateľkou uvedeného bytu tým, že na byte vymenil zámok na
vchodových dverách a napriek jej viacerým pokusom dostať sa do bytu jej v tom zamedzil
a to napriek tomu, že táto povinnosť mu bola uložená predbežným opatrením Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 20C 124/02-18 zo dňa 6.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
3.1.2003 a rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 20C 124/02-94 zo dňa 10.2.2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.3.2006.
Za to bol odsúdený podľa § 218 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/,
68 ods. 3 a 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 497,90 €, pričom podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) týždňov. Nakoniec podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú
A. Č. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo 16. marca 2010, sp. zn. 5 To 51/2009
odvolanie obvineného P. Č. podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Obvinený P. Č. uznesenie krajského súdu prevzal 2. septembra 2010.
Obvinený P. Č. uložený peňažný trest vykonal 19. apríla 2011.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal obvinený
P. Č. prostredníctvom obhajcu 2. augusta 2013 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený P. Č. odôvodnil nesprávnou aplikáciou
skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 Tr. zák., keďže podľa jeho názoru na naplnenie objektívnej stránky
predmetnej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby páchateľ bránil oprávnenému v užívaní bytu
aktívnym konaním, ktorá okolnosť v posudzovanom prípade nebola preukázaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
porušenie zákona, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a rovnako tak rozsudok
Okresného súdu Košice I a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I v písomnom vyjadrení k podanému
dovolaniu obvineného P. Č. uviedla, že v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom bolo
na základe výpovedí svedkov preukázané, že obvinený P. Č. poškodenej A. Č. i fyzicky bránil
byt užívať, z ktorého dôvodu navrhla jeho dovolanie odmietnuť ako nedôvodné.
Poškodená A. Č. rovnako navrhla dovolanie obvineného P. Č. odmietnuť, pričom
argumentovala rovnakými dôvodmi ako prokurátorka okresnej prokuratúry.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v prvom rade
zisťoval, či dovolanie obvineného P. Č. spĺňa všetky zákonné náležitosti
a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.
Zo spisového materiálu možno zistiť, že obvinený P. Č. uložený peňažný trest vo
výmere 497,90 Eur vykonal dňa 19. apríla 2011 zložením uvedenej sumy na účet Okresného
súdu Košice I.
Podľa § 92 ods. 2 Tr. zák. ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až k/,
k zahladeniu dochádza ich vykonaním. V ustanovení o druhoch trestov je peňažný trest
uvedený v § 32 písm. d/ Tr. zák.
Výkonom peňažného trestu sa teda na obvineného P. Č. hľadí, akoby nebol odsúdený.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom
do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia.
Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia
páchateľa, aby nedošlo k trestno-právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením.
Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného
rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť
dvom hlavným proti sebe stojacim stranám v trestnom konaní (odhliadajúc od práva ministra
spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi a obvinenému dosiahnuť
vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom na preskúmanie niektorých
právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť podania dovolania len obmedzenému
okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky vymedzených, kvalifikovaných
dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam.
Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom hlavným
proti sebe stojacim stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento inštitút
mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán, a to jednak čo do
možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, v konaní o ňom
pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady v trestnom konaní by bolo proti jej zmyslu
i princípu spravodlivosti, aby jedna strana mala možnosť dovolať sa mimoriadnym opravným
prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest vykonaný a zahladený
s účinkami, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ak by túto možnosť mal
obvinený, nutne by musela byť pripustená i u generálneho prokurátora (odhliadajúc
od ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní).
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu
súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu
predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V § 368 ods. 2 Tr. por. sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon
neustanovuje inak, ako rozhodnutia podľa odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie.
Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie, aký
rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia Trestného poriadku
o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci,
ako aj oslobodzujúci rozsudok.
Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 až § 168 Tr. por. treba rozumieť taký, ktorý
obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste
a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim
rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky,
že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného.
Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona, ako je tomu pri upustení
od potrestania (§ 40 ods. 2 Tr. zák.), alebo po výkone niektorých druhov trestov
(napr. v predmetnom prípade § 92 ods. 2 Tr. zák. v spojení s jeho § 93 ods. 1) alebo
na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia, právne dôsledky spojené s fikciou
neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa ako keby odsúdený nebol, potom
treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej
osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola.
Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku,
je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil
s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady
v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie.
Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená, okrem
iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov
sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé
následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie,
ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením
odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti.
Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania,
pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo
zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie
prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov,
ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým existovala
prekážka odsúdenia páchateľa.
Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne
vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom
by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej
z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné
zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia spojeného
s fikciou neodsúdenia.
Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo
odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným
subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už
páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor,
eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok
v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie
takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky
pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie,
ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej
bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel.
Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá
aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané
a zahladené odsúdenie s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť.
Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu) stav zahladenia
odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho
dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania
ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať.
V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného
predpokladanej v ustanovení § 92 ods. 2 Tr. zák., ktorý sa v posudzovanej veci aplikoval,
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje dovolanie obvineného P. Č.
za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému
by ho bolo možné podať v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Tr. por. Preto dovolanie obvineného podľa
§ 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová