Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/59/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. PetraP. Szaba v trestnej veci

proti obvinenému P. Č. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom 24. októbra 2013 v Bratislave dovolanie obvineného P. Č. proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo 16. marca 2010, sp. zn. a rozhodol

t a k t o:

Podľa dovolanie obvineného P. Č. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 31. marca 2009 sp. zn. bol

obvinený P. Č. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu

alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

v Košiciach od presne nezisteného dňa v mesiaci novembri 2001 doposiaľ bráni

v oprávnenom užívaní bytu na ul. K.. N. č. X. svojej bývalej manželke

A. Č., ktorá je spoluužívateľkou uvedeného bytu tým, že na byte vymenil zámok na

vchodových dverách a napriek jej viacerým pokusom dostať sa do bytu jej v tom zamedzil

a to napriek tomu, že táto povinnosť mu bola uložená predbežným opatrením Okresného súdu

Košice I, sp. zn. -18 zo dňa 6.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom

3.1.2003 a rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. -94 zo dňa 10.2.2006,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.3.2006.

2

Za to bol odsúdený podľa § 218 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/,

68 ods. 3 a 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 497,90 €, pričom podľa

§ 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu ustanovil náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 6 (šesť) týždňov. Nakoniec podľa poškodenú

A. Č. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 16. marca 2010, sp. zn.

odvolanie obvineného P. Č. podľa zamietol.

Obvinený P. Č. uznesenie krajského súdu prevzal 2. septembra 2010.

Obvinený P. Č. uložený peňažný trest vykonal 19. apríla 2011.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal obvinený

P. Č. prostredníctvom obhajcu 2. augusta 2013 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod

podľa

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený P. Č. odôvodnil nesprávnou aplikáciou

skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému

priestoru podľa § 218 Tr. zák., keďže podľa jeho názoru na naplnenie objektívnej stránky

predmetnej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby páchateľ bránil oprávnenému v užívaní bytu

aktívnym konaním, ktorá okolnosť v posudzovanom prípade nebola preukázaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

porušenie zákona, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a rovnako tak rozsudok

Okresného súdu Košice I a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I v písomnom vyjadrení k podanému

dovolaniu obvineného P. Č. uviedla, že v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom bolo

na základe výpovedí svedkov preukázané, že obvinený P. Č. poškodenej A. Č. i fyzicky bránil

byt užívať, z ktorého dôvodu navrhla jeho dovolanie odmietnuť ako nedôvodné.

3

Poškodená A. Č. rovnako navrhla dovolanie obvineného P. Č. odmietnuť, pričom

argumentovala rovnakými dôvodmi ako prokurátorka okresnej prokuratúry.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) v prvom rade

zisťoval, či dovolanie obvineného P. Č. spĺňa všetky zákonné náležitosti

a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

Zo spisového materiálu možno zistiť, že obvinený P. Č. uložený peňažný trest vo

výmere 497,90 Eur vykonal dňa 19. apríla 2011 zložením uvedenej sumy na účet Okresného

súdu Košice I.

Podľa § 92 ods. 2 Tr. zák. ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až k/,

k zahladeniu dochádza ich vykonaním. V ustanovení o druhoch trestov je peňažný trest

uvedený v § 32 písm. d/ Tr. zák.

Výkonom peňažného trestu sa teda na obvineného P. Č. hľadí, akoby nebol odsúdený.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom

do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia.

Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia

páchateľa, aby nedošlo k trestno-právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením.

Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného

rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť

4

dvom hlavným proti sebe stojacim stranám v trestnom konaní (odhliadajúc od práva ministra

spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi a obvinenému dosiahnuť

vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom na preskúmanie niektorých

právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť podania dovolania len obmedzenému

okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky vymedzených, kvalifikovaných

dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam.

Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom hlavným

proti sebe stojacim stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento inštitút

mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán, a to jednak čo do

možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, v konaní o ňom

pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady v trestnom konaní by bolo proti jej zmyslu

i princípu spravodlivosti, aby jedna strana mala možnosť dovolať sa mimoriadnym opravným

prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest vykonaný a zahladený

s účinkami, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ak by túto možnosť mal

obvinený, nutne by musela byť pripustená i u generálneho prokurátora (odhliadajúc

od ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní).

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu

predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon

neustanovuje inak, ako rozhodnutia podľa odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie.

Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie, aký

rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia

o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci,

ako aj oslobodzujúci rozsudok.

Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle až treba rozumieť taký, ktorý

obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste

a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim

5

rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky,

že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného.

Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona, ako je tomu pri upustení

od potrestania (§ 40 ods. 2 Tr. zák.), alebo po výkone niektorých druhov trestov

(napr. v predmetnom prípade § 92 ods. 2 Tr. zák. v spojení s jeho § 93 ods. 1) alebo

na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia, právne dôsledky spojené s fikciou

neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa ako keby odsúdený nebol, potom

treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej

osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola.

Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku,

je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil

s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady

v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie.

Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená, okrem

iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov

sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé

následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie,

ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením

odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti.

Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania,

pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo

zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie

prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov,

ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým existovala

prekážka odsúdenia páchateľa.

Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne

vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom

by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej

z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné

6

zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia spojeného

s fikciou neodsúdenia.

Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo

odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným

subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už

páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor,

eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok

v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie

takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky

pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie,

ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej

bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel.

Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá

aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané

a zahladené odsúdenie s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť.

Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu) stav zahladenia

odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho

dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať.

V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného

predpokladanej v ustanovení § 92 ods. 2 Tr. zák., ktorý sa v posudzovanej veci aplikoval,

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje dovolanie obvineného P. Č.

za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému

by ho bolo možné podať v zmysle a Preto dovolanie obvineného podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová