Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
587/435015.6b0b4e.pdf
PDF · 104.21 KB
No categories available
4Cdo/63/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 63/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. S., bytom B.,
zastúpenej JUDr. M. Š., advokátkou v B., proti odporcom 1/ JUDr. V. T., bytom K., 2/ Z. T.,
bytom K., 3/ G. T., naposledy bytom K., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníčkou Mgr. J. B., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, 4/ S.,
so sídlom v K., IČO: X., o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
10 C 93/2009, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 30. júla 2010 sp. zn. 8 Co 308/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30. júla 2010
sp. zn. 8 Co 308/2009 a uznesenie Okresného súdu Komárno z 25. augusta 2009
č.k. 10 C 93/2009-50 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno uznesením z 25. augusta 2009 č.k. 10 C 93/2009-50 zamietol
návrh navrhovateľky na obnovu pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 9 C 198/1999. Svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 228 ods. 1
písm. a/, b/ O.s.p. a § 230 ods. 1 O.s.p. a zistený skutkový stav odôvodnil tým, že návrh nebol
podaný dôvodne, neboli dané zákonné predpoklady taxatívne uvedených dôvodov návrhu
na obnovu konania. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k.
9 C 198/1999-530 z 2. apríla 2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Nitre z 26. februára 2009 sp. zn. 8 Co 17/2009, právoplatným dňa 11.4.2009, bol návrh
navrhovateľky o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutý. Poukázal na dôvody
zamietajúceho rozhodnutia súdu vo veci samej, keď podľa názoru odvolacieho súdu
navrhovateľka mohla mať na podanom určovacom návrhu naliehavý právny záujem, keď
v prípade jej úspechu v konaní sa mohlo obnoviť vlastníctvo odporcu 3/ (t.č. odporcu 4/ -
pozn.) a mohla by potom úspešne žalovať odporcu 3/ (t.č. odporcu 4/ - pozn.), avšak
nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu v konaní v tom, že nepreukázala, že jej bola sporná
garáž pridelená, že túto prevzala do nájmu, že túto v čase odkúpenia (pôvodnými – pozn.)
odporcami 1/ a 2/ mala v nájme, že by bolo porušené jej právo na prednostný prevod
do vlastníctva podľa § 16 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, keď za daného stavu potom ani neposudzoval otázku splnenia formálnych
náležitostí kúpnej zmluvy a otázku splnenia finančných záväzkov navrhovateľky voči
odporcovi 3/ (t.č. odporcovi 4/ - pozn.) v súvislosti s výstavbou bytu a garáže. Z výpovede
navrhovateľky v konaní o návrhu na obnovu konania mal za preukázané, že po rozhodnutí
vo veci samej navrhovateľka získala projektovú dokumentáciu elektrickej inštalácie bytového
domu v K., ktorú vypracovala Ing. J. B. pre hlavného projektanta bytového domu Ing. Arch.
Š., opatrenú pečiatkou spracovateľky, ktorá mala byť súčasťou úplnej projektovej
dokumentácie, na základe ktorého dôkazu bol vypracovaný znalecký posudok č. X. znalcom
Ing. J. R. vo veci napájania rozvodov. Súd dospel k záveru, že navrhovateľkou predložená
projektová dokumentácia nezabezpečuje preukázanie skutočností, pre nepreukázanie ktorých
bol jej návrh v pôvodnom konaní zamietnutý. Bez preukázania týchto skutočností by
povolenie obnovy konania neprivodilo navrhovateľke priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky uznesením z 30. júla 2010 sp. zn.
8 Co 308/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcom 1/ až 3/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval aj správnosť dôvodov napadnutého
prvostupňového rozhodnutia. Na doplnenie uviedol, že je nesporné, že v pôvodnom konaní
nebol vykonaný dôkaz projektovou dokumentáciou elektroinštalácie vyššie uvedeného
bytového domu, keď tento sa nenachádzal v projektovej dokumentácii predmetného bytového
domu, vypracovaný Ing. Arch. P. Š., pričom súd prvého stupňa sa pokúšal vzhľadom na
tvrdené skutočnosti navrhovateľkou v pôvodnom konaní, ako aj na návrh navrhovateľky,
a tiež na návrh odporcov v 1. a 2. rade zabezpečiť tento dôkaz a vykonať ním dokazovanie,
avšak bezúspešne, z objektívnych prekážok, hoci tento dôkaz v čase pôvodného konania
objektívne existoval. Zhodne, ako súd prvého stupňa, však dospel k záveru, že tento
navrhovateľkou predložený dôkaz a naň nadväzujúci znalecký posudok č. X., ktorý
má preukázať elektrické prepojenie bytu navrhovateľky so spornou garážou, sám o sebe a ani
v spojení s inými známymi skutočnosťami s poukazom na obsah vykonaného dokazovania
v pôvodnom konaní, nie je spôsobilý pre navrhovateľku privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka,
navrhla ho zrušiť a svojmu návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. V dôvodoch
dovolania predovšetkým namietala nedostatočné zdôvodnenie zamietnutia jej návrhu
na povolenie obnovy konania, keď odvolací súd vôbec nevysvetlil, z akého dôvodu nemôže
navrhovateľka v novoobnovenom konaní dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čo ho
k tomu názoru viedlo, aké iné dôkazy mal na mysli, nevysporiadal sa s jej argumentáciou
v odvolaní, že nemohla predložiť písomný dôkaz o nájme garáže č. 1, nakoľko takýto dôkaz
neexistuje a nemajú ho ani odporcovia 1/, 2/, teda ani oni nepredložili takýto dôkaz, lebo
neexistuje. Odvolací súd teda nijako nezdôvodnil svoje rozhodnutie a keď sa obmedzil iba
na konštatovanie, že navrhovateľkou predložený dôkaz sám o sebe a ani s inými známymi
skutočnosťami s poukazom na obsah vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní, nie
je spôsobilý privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odňal možnosť
navrhovateľke konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vo zvyšnej časti dovolania,
ako aj doplnenia dovolania namietala, že rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho
súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého
by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým by bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolacím súd ďalej otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p., pričom sa zameral na tie okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Za vadu konania vymedzenú v citovanom ustanovení sa považuje aj nedostatok
jasného a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Riadne zdôvodnenie
rozhodnutia dáva možnosť účastníkom konania reagovať na argumentáciu v ňom uvedenú,
pričom systém riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov umožňuje účastníkom
konania s touto argumentáciou polemizovať, alebo ju vyvrátiť, čo sú prostriedky, ktoré
napomáhajú spravodlivému vyriešeniu súdneho sporu a posilňujú ich právne vedomie.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre
odôvodnenie uznesenia súdu.
Podľa názoru dovolacieho súdu námietka navrhovateľky v dovolaní, že konanie pred
odvolacím súdom je postihnuté takouto vadou, je dôvodná.
V danom prípade sa dovolací súd stotožňuje s tvrdením dovolateľky, že z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu sa nedá zistiť, ako sa vysporiadal s relevantnou argumentáciou
navrhovateľky obsiahnutou v jej odvolaní súvisiacou s písomným dôkazom o nájme garáže
č. 1, pričom odvolací súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu nemôže
navrhovateľka v obnovenom konaní dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, na základe
akých úvah k takémuto záveru dospel a ké iné dôkazy mal na mysli. Na tejto skutočnosti nič
nemení fakt, že sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko aj konanie pred súdom prvého stupňa
je podľa názoru dovolacieho súdu zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v dôsledku
nejednoznačnosti, až rozpornosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia (a tým jeho
nepreskúmateľnosti), pre ktoré návrh navrhovateľky zamietol.
So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť
obe rozhodnutia súdov nižších stupňov, nezaoberal sa ďalšou námietkou uvedenou
v dovolaní, t.j. námietkou, že rozhodnutia odvolacieho i prvostupňového súdu spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková