Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/172/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Polakovičom, nar. 09.01.1962, bytom Bratislava, Detvianska 14, proti žalovaným: 1. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Ul. práce 6, D., 2. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., Ul. práce 6, t. č. na neznámom mieste, 3. M. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., Ul. práce 6, t. č. na neznámom mieste, 4. Stavebné a bytové družstvo VELKOM, so sídlom Malá Jarková 18, Komárno, IČO: 17 640 008, o návrhu žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -217 zo dňa 28. júna 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. -259 zo dňa 4. mája 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až v 4. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (žalobkyňa) sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2009 domáhala povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. . Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila najmä tým, že v pôvodnom konaní neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní prepojenia garáže nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. v obytnom dome so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/X na Ul. práce č. X v D., zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „garáž č. 1“ alebo „sporná garáž“) elektrickými rozvodmi s jej bytom nachádzajúcim sa v tomto obytnom dome, preto súd jej návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 4.) rade ako predávajúcim a odporkyňou v 1.) rade a právnym predchodcom odporcov v 2.) a 3.) rade (pôvodne žalovaný odporca v 2. rade JUDr. D. J. zomrel 22.05.2010) ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod spornej garáže, rozsudkom č. k. -530 zo dňa 2.4.2008, zamietol.

2. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku -530 sa jej podarilo zaobstarať projektovú dokumentáciu elektrickej inštalácie bytového domu na Ul. práce č. 6 v D., ktorú vypracovala Ing. O. I. pre hlavného projektanta bytového domu Ing. arch. K.. Na základe tejto projektovej dokumentácie si dala vypracovať znalecký posudok znalcovi Ing. O. X.. Predmetný znalecký posudok Ing. O. X. č. 08/2009, ako aj projekt elektrickej inštalácie Ing. O. I. podľa nej preukazujú, že jej byt bol so spornou garážou č. 1 stavebne prepojený, pričom táto skutočnosť jej môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, v ktorej žiada obnovu konania. Súčasne poukázala aj na to, že predkladanú projektovú dokumentáciu sa súd neúspešne pokúšal zadovážiť už počas pôvodného konania a ona ju získala skutočne až po právoplatnom skončení tohto konania.

3. Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej inštancie návrh navrhovateľky na obnovu konania uznesením č. k. -50 zo dňa 25.8.2009 zamietol, ktoré uznesenie Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. -71 zo dňa 30.7.2010 na odvolanie navrhovateľky potvrdil. Navrhovateľka uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla dovolaním, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol uznesením č. k. -151 zo dňa 24.10.2013 tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -71 zo dňa 30.7.2010, ako aj jemu predchádzajúce uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -50 zo dňa 25.8.2009 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie s odôvodnením, že predmetné zrušované rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

4. Súd prvého stupňa opätovne rozhodol o návrhu na obnovu konania a to uznesením -178 zo dňa 13.04.2015 a to tak, že návrh zamietol. Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil uznesením č. k. -201 zo dňa 21.12.2015 a vec vrátil súde prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to , že za situácie ak nejde o dôvod zamietnutia návrhu na obnovu konania vymedzený podľa , musí súd prvého stupňa vo veci nariadiť pojednávanie a o návrhu rozhodnúť na pojednávaní.

5. Napadnutým (zhora označeným a opravným uznesením opravovaným uznesením) súd prvej inštancie (prvého stupňa) návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. zamietol a súčasne o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaným (odporcom) v 1. až 4. rade náhradu trov konania (proti žalobkyni) nepriznáva.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na citované ustanovenia (OSP - - a , , a ), všeobecný výklad k obnove konania a jeho priebehu a obsah spisu v konaní, ktorého obnovy sa žalobkyňa domáha, odôvodnil nasledovne:

7. Navrhovateľka svoj návrh na obnovu konania podala dňa 25.5.2009 s tým, že dôkaz, na ktorý sa vo svojom návrhu odvoláva, t. j. projektovú dokumentáciu elektrickej inštalácie bytového domu na Ul. práce č. X v D., získala po tom, ako sa pôvodné konanie vo veci právoplatne skončilo dňa 11.4.2009. Z toho vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania v lehote podľa , .

8. Súd dňa 28.6.2016 nariadil pojednávanie o návrhu na obnovu konania na ktorom navrhovateľka trvala na návrhu na obnovu konania. Poukázala na predložený znalecký posudok č. 8/2009, ktorý považovala za kľúčový dôkaz , z ktorého vyplýva prepojenie garáže č. 1 s bytom navrhovateľky. Tiež poukázala na to, že v čase keď sa predmetná nehnuteľnosť stavala, nebol účinný žiaden špeciálny predpis, ale vzťahy vznikali na základe . Išlo o zmluvné vzťahy medzi navrhovateľkou a SBD. Uviedla, že znalecký posudok získala až po rozhodnutí súdu vo veci samej. Nevedela sa dostať k základným údajom, nakoľko sa stratili z archívu. Nepoznala ani meno architekta a nemala k dokladom prístup. Navrhovateľka si študovala materiál, ktorý bol k dispozícii aj v základnom konaní, kde zistila, že projekt robil architekt Špička a bolo veľmi náročné ho cez telefónny zoznam pohľadať, lebo s týmto menom tam bolo množstvo iných ľudí. Nakoniec sa jej to podarilo a pán ju hneď spoznal a dodal jej doklady na základe ktorých bol vypracovaný znalecký posudok.

9. Zo spisu Okresného súdu Komárno súd zistil, že navrhovateľka a jej právny zástupca na pojednávaní dňa 16.6.2004 (čl. 197) prehlásili, že sa na pojednávanie nedostavia a žiadajú rozhodnúť a pojednávať bez ich prítomnosti a po poučení súdu podľa nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na pojednávaní dňa 27.6.2005 po poučení súdu podľa účastníci konania nemali návrhy na doplnenie dokazovania a na uvedenom pojednávaní súd rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý bol odvolacím súdom dňa 23.11.2006 zrušený a vrátený na ďalšie konanie . Po doplnení dokazovania na pojednávaní dňa 2.4.2008 opätovne rozhodol prvostupňový súd rozsudkom a pred ukončením dokazovania účastníci konania po poučení súdu podľa nenavrhli žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd poznamenáva, že ani záverečný návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľky neobsahuje vyjadrenie, z ktorého by vyplývala absencia dôkazu prepojenia garáže nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. v obytnom dome so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/X na Ul. práce č. X v D., zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „garáž č.

1“ alebo „sporná garáž“) elektrickými rozvodmi s navrhovateľkiným bytom nachádzajúcim sa v tomto obytnom dome.

10. V danom prípade sa súd zistil, že navrhovateľka opakovane pri ukončení dokazovania vo veci nežiadala o vykonanie nových dôkazov. Z jej vyjadrenia nepochybne vyplýva, že dôkaz ktorý predložila súdu spolu s návrhom na obnovu konania v čase základného konania neexistoval, nakoľko bol vypracovaný na základe podkladov, ktoré získala až po nadobudnutí právoplatnosti vo veci samej. Skutočnosť, že navrhovateľka považovala za náročné získanie podkladov, nakoľko v tom čase nemala k dispozícii internet, ale len telefónny zoznam nesvedčí však tomu, že by tieto podklady nevedela zabezpečiť v pôvodnom konaní, keď sama uviedla, že ich získala až pri študovaní materiálov, ktoré boli k dispozícii v základnom konaní. Je zrejmé, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej navrhovateľka vynaložila väčšie úsilie a pozornosť a tieto podklady potom bez problémov získala.

11. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacie súdu sa súd ďalej zaoberal taktiež tou skutočnosťou, či predložený nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania a či je možné (môže) preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.

12. Navrhovateľka svoj návrh na obnovu konania oprela o projektovú dokumentáciu vypracovanú Ing. O. I., ktorá má podľa názoru navrhovateľky spolu so znaleckým posudkom, ktorý si v tejto veci nechala vypracovať Ing. O. X., preukázať pôvodné stavebné prepojenie jej bytu so spornou garážou č. 1, pričom má navrhovateľka súčasne za to, že táto skutočnosť jej môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spornej garáže medzi odporcami, a ktorým prevodom malo byť porušené jej právo prednostnej kúpy podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľka vo svojom odvolaní zo dňa 10.10.2009 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -50 zo dňa 25.8.2009, ako aj vo svojom neskoršom dovolaní zo dňa 18.10.2010 proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -71 zo dňa 30.7.2010, opakovane poukázala, že žiaden z členov bytového družstva nemal uzatvorenú s odporcom v 4. rade nájomnú zmluvu tak na byty, ako ani na garáže a že tieto sa prideľovali iba ústne na mieste. Z toho potom podľa navrhovateľky vyplýva, že predseda odporcu v 4. rade jej garáž č. 1 ústne pridelil na mieste samom ešte pred jej výstavbou, čomu nasvedčuje aj novoobjavený dôkaz projektu elektroinštalácie.

13. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. -530 zo dňa 2.4.2008 zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu garáže č. 1 na odporkyňu v 1. rade a právneho predchodcu odporcov v 2. a 3. rade. Súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil najmä s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľke sa v konaní nepodarilo splniť si svoju dôkaznú povinnosť ohľadne preukázania tvrdenia, že garáž č. 1 jej bola odporcom v 4. rade pridelená do nájmu, a teda navrhovateľka nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie svojej žaloby. Navrhovateľka v konaní nevedela predložiť zápisnicu o odovzdaní a prevzatí garáže a pivnice, ani nájomnú zmluvu, keďže tá, ako sama uviedla, spísaná nikdy nebola. Z uvedeného dôvodu potom navrhovateľka nemohla mať ani naliehavý právny záujem na žiadanom určení, nakoľko nebola nájomcom uvedenej garáže č. 1, a teda jej ani neprináleží právo na prednostný prevod do vlastníctva v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

14. Predmetný rozsudok Okresného súdu Komárno Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky, rozsudkom č. k. -584 zo dňa 26.2.2009, potvrdil. Odvolací súd, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, navyše zdôraznil, že medzi odporcom v 4. rade a členmi bytového družstva neboli uzatvorené zmluvy o výstavbe bytov a garáží do ich vlastníctva, že samotný priestor garáží č. 1 a 2 (pre parkovanie auta) je zhodný a ich výmera je rozdielna len v dôsledku inej výmery pivničného priestoru za garážou č. 1, že samotná navrhovateľka vo svojom odvolaní zo dňa 18.1.2002 (č. l. 110 spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. ) uvádzala, že jej byt ani garáž neboli odovzdané a že navrhovateľka ani neuviedla obsahové náležitosti jej neskôr uvádzanej ústne dojednanej nájomnej zmluvy na garáž č. 1, ktorú garáž však nikdy reálne neužívala a ktorá garáž bola stavebne dokončená a skolaudovaná s bytom odporkyne v 1. rade a právnym predchodcom odporcov v 2. a 3. rade. Až po kolaudácii garáže vznikla možnosť jej platného pridelenia a odovzdania do nájmu a následného odpredaja prednostne nájomcovi.

15. Preukázanie skutočnosti, že sporná garáž mala byť pôvodne elektricky prepojená s bytom navrhovateľky a teda jej bola pridelená , nepostačovalo pre dosiahnutie úspechu vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Neúspech navrhovateľky vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nebol spôsobený nepreukázaním elektroinštalačného prepojenia medzi jej bytom a spornou garážou. Pre dosiahnutie úspechu vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy by navrhovateľka potrebovala preukázať primárne to, že spornú garáž aj skutočne prevzala do nájmu, resp. vzhľadom na značnú neformálnosť právnych vzťahov v danom čase, aspoň do užívania a v čase kúpy tejto garáže odporkyňou v 1. rade a právnym predchodcom odporcov v 2. a 3. rade ju aj mala v nájme, čím by v konečnom dôsledku preukázala, že jej vzniklo právo na prednostný prevod do vlastníctva, ktoré by bolo napádanou kúpnou zmluvou porušené. Ak by v pôvodnom konaní osvojený skutkový stav ohľadne elektrického prepojenia garáže č. 1 a bytu odporkyne v 1. rade a právneho predchodcu odporcov v 2. a 3. rade, aj bol vo svetle nových dôkazov zistený nesprávne, táto skutočnosť ešte neodôvodňuje povolenie obnovy konania. Na to, ako už bolo uvedené, by bolo potrebné, aby táto zmena v preukazovanom skutkovom stave viedla k záveru, že navrhovateľka mala spornú garáž reálne v nájme, na základe čoho by mohla so svojou žalobou dosiahnuť úspech. V čase prideľovania garáží jednotlivým bytom zjavne nikto nemal nepochybnú vedomosť o elektrických sieťach v predmetnom bytovom dome, keď tieto garáže boli vlastníkom pridelené ústne, ukázaním na mieste, tzn. bez ohľadu na ich prípadné funkčné prepojenie s bytmi. Navrhovateľke bola pridelená garáž č. 2 (druhá od schodišťa). Navrhovateľka nemala doplatené a vysporiadané veci ohľadne bytu a garáže preto bolo pristúpené k tomu, že garáž, ktorá inak (tak, ako ostatné garáže) netvorila príslušenstvo žiadneho bytu, bola ponúknutá na odpredaj ostatným vlastníkom bytov, následkom čoho odporkyňa v 1. rade a právny predchodca odporcov v 2. a 3. rade odkúpili aj garáž č. 2 a v súčasnosti vlastnia v predmetnom bytovom dome garáže dve a navrhovateľka žiadnu. Takto usporiadané právne vzťahy v uvedenom bytovom dome však nemožno meniť čisto na tom základe, že navrhovateľka mala o garáž č. 1 od začiatku záujem a v súčasnosti sa javí, že táto garáž bola pôvodne funkčne spojená s jej bytom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali povolenie navrhovanej obnovy konania, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky a . Navrhovateľkou predložené dôkazy a to dokumentácia elektrickej inštalácie bytového domu na Ul. práce č. X v D. a na ňu nadväzujúci znalecký posudok Ing. O. X. č. 08/2009, ako dôkazy v zmysle a , vo svetle vyššie uvedených skutočností, nie sú spôsobilé privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd poznamenáva, že navrhovateľka v základnom konaní nevynaložila dostatočné úsilie na preukázanie svojich tvrdení, keď podklady ktoré získala po rozhodnutí súdu vo veci samej získala pri študovní materiálov ktoré už aj predtým mala k dispozícii . Tieto skutočnosti len potvrdzuje fakt, že nutnosť vykonania dôkazov, ktoré predložila až s návrhom na obnovu konania, nezahrnula ani do záverečného návrhu a ani, napriek povinnosti podľa , nenavrhla dokazovanie doplnil takým dôkazom, ktorý považovala za kľúčový.

17. S poukazom na výsledky pôvodného konania, ako aj s poukazom na navrhovateľkou predkladanú argumentáciu a dôkazy, ako aj vyjadrenie navrhovateľky v tomto konaní, mal súd za to, že návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. nie je dôvodný a preto súd návrh zamietol.

18. Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

19. Úspešným odporcom 1. až 4. rade súd náhradu trov konania (vrátane dovolacieho konania) nepriznal, pretože im žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

20. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby obnova konania vedeného pod sp. zn. bola povolená, zároveň si uplatnila náhradu trov doterajšieho konania. Poukázala na to, že dôkaz, ktorý predložila súdu spolu s návrhom na obnovu konania v čase základného konania neexistoval, nakoľko bol vypracovaný na základe podkladov, ktoré získala až po nadobudnutí právoplatnosti (rozhodnutia) vo veci samej. Je zrejmé, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vynaložila väčšie úsilie a pozornosť, aby tieto podklady bez problémov získala. Jej neúspech vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nebol spôsobený

nepreukázaním elektroinštalačného prepojenia medzi jej bytom a spornou garážou, keď pre dosiahnutie úspechu vo veci potrebovala preukázať primárne to, že spornú garáž aj skutočne prevzala do nájmu, resp. vzhľadom na značnú neformálnosť právnych vzťahov v danom čase ju aj mala v nájme, čím by v konečnom dôsledku preukázala, že jej vzniklo právo na prednostný prevod do vlastníctva, ktoré by bolo napádanou kúpnou zmluvou porušené. Ak by v pôvodnom konaní osvojený skutkový stav ohľadne elektrického prepojenia garáže č. 1 a bytu žalovanej v 2. rade a právneho predchodcu žalovaných v 2. a 3. rade aj bol vo svetle nových dôkazov zistený nesprávne, táto skutočnosť ešte neodôvodňuje obnovu konania. V čase prideľovania garáži jednotlivým bytom zjavne nikto nemal nepochybnú vedomosť o elektrických sieťach v predmetnom bytovom dome, keď tieto garáže boli vlastníkom pridelené ústne ukázaním na mieste, to znamená bez ohľadu na ich prípadné funkčné prepojenie s bytmi. Jej bola pridelená garáž č. 2 (druhá od schodišťa) a nakoľko nemala doplatené a vysporiadané veci ohľadne bytu a garáže, bolo pristúpené k tomu, že garáž, ktorá inak (tak ako ostatné garáže) netvorila príslušenstvo žiadneho bytu, bola ponúknutá aj ostatným vlastníkom bytov, následkom čoho túto žalovaná v 1. rade a právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade odkúpili aj garáž č. 2, teda majú v bytovom dome dve garáže a ona nemá žiadnu. Takto usporiadané právne vzťahy v uvedenom bytovom dome však nemožno meniť čisto na tom základe, že mala o garáž č. 1 od začiatku záujem a v súčasnosti sa javí, že táto garáž bola pôvodne funkčne spojená s jej bytom. V pôvodnom konaní žiadala zabezpečiť projektovú dokumentáciu, táto sa v spise aj nachádza, avšak nebola úplná, čo bolo konštatované tak zo strany súdu ako aj zo strany znalkyne súdu Ing. W. T.. Po takto vykonaných neúplných dôkazoch nemohla mať pred záverečnými rozhodnutiami súdov v základnom konaní návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne úplnej projektovej dokumentácie, keďže sa ju súdu i napriek jeho snahe nepodarilo počas konania zabezpečiť. Prvostupňový súd na túto skutočnosť v napadnutom uznesení nelogicky poukazuje napriek tomu, že mu tieto fakty museli byť známe zo štúdia základného spisu ako aj z jej návrhu obnovy konania; rovnako mu musela byť známa aj neúplnosť mena architekta Ing. Špičku, v dôsledku čoho ani pri vynaložení maximálneho úsilia nevedela tohto projektanta nijako vyhľadať, resp. súdu poskytnúť jeho úplné meno a adresu, keď tento sa nenachádzal pre dôchodkový vek v zozname architektov. Nevedela tiež o tom, že projektovú dokumentáciu uchovávajú aj jej spracovatelia, toto sa dozvedela až pri náhodnom rozhovore so susedom, taktiež architektom, až po ukončení sporu. Nie je možné, aby jej súd pripísal na ťarchu nezabezpečenie dôkazu, či nevyvinutie dostatočného úsilia na jeho zabezpečenie, keď sám tento dôkaz nevedel zabezpečiť, hoci sa o to bez úspechu snažil. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení neuviedol žiadne nové argumenty, než tie, ktoré už uviedol aj vo svojom prvšom uznesení zo dňa 25.08.2009 pod č.k. -50, ktoré uznesenie však bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. októbra 2013 pod sp. zn. . S poukazom na uvedené je bez pochybností, že konanie prvostupňového súdu je opäť ako aj predtým, zaťažené vadami v dôsledku neustáleho opakovania tých istých rozporných skutočností, ako boli tie, pre ktoré bolo jeho prvšie uznesenie zrušené. Prvostupňový súd sa opäť riadne nevysporiadal s jej argumentáciou, že garáž č. 1 jej bola riadne pridelená rozhodnutím družstva a následne odovzdaná aj ukázaním na mieste samom v procese jej výstavby, a to predsedom žalovaného v 4. rade, pričom jej ani nemohla byť pridelená iná garáž (garáž č. 2), keď z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou musel a mal byť aj projekt elektrickej inštalácie, len garáž č. 1 a žiadna iná, nemohla patriť inému bytu, než jej bytu. Je úplne bez významu tvrdenie súdu prvého stupňa, že ostatní členovia družstva nemali vedomosť o elektrickej inštalácii, ktorá prepájala jednotlivé byty ku garážam, keď z jej novo objaveného dôkazu vyplýva, že ona inú garáž, než garáž č. 1 nemohla mať pridelenú, keďže práve k jej bytu bola už podľa projektu vypracovaného pred samotnou výstavbou táto garáž napojená. Rovnako ako aj ostatní členovia mala úplne od začiatku procesu výstavby vedomosť, ktorá garáž jej bude k jej bytu prináležať. Keďže garáž č. 1 je aj priestorovo väčšia ako garáž č. 2 a zaplatila celkovo väčší objem finančných prostriedkov než žalovaná, je logické, že jej prináležala od počiatku garáž č. 1. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v procese výstavby dávala spolu s vtedajším predsedom družstva pokyny na úpravu dverí garáži č. 1, čo bolo potvrdené svedkom Ing. P. I., riaditeľom stavebnej spoločnosti realizujúcej výstavbu bytového domu. V súlade s tým bol do garáže č. 1 vytvorený vstup priamo zo schodišťa, aby do garáže mala prístup priamo z domu. Nesprávny je teda aj záver súdu prvého stupňa v tom, že jej bola pridelená garáž č. 2 a táto konštatácia ani nemá oporu v obsahu spisu, alebo vykonanom dokazovaní. Nesprávny je záver súdu prvého stupňa aj v tom, že by mohla mať úspech v konaní len vtedy, ak by preukázala, že garáž č. 1 mala reálne v nájme, či aspoň užívaní, keďže túto nemohla mať fakticky v nájme či v užívaní, pretože ju odkupovala žalovaná v 1. rade, ktorá sa jej protiprávne zmocnila spolu s právnym predchodcom žalovaných v 2. a 3. rade (svojim manželom), a teda reálnu držbu a ďalšie užívanie tejto garáže jej priamo znemožnila. Faktickému užívaniu resp. nájmu bránilo aj to, že nebola nikdy skolaudovaná (kolaudačné rozhodnutie v spise absentuje a nikdy nebolo vydané). Podmienku kolaudácia garáže ako možnosti jej platného

pridelenia konštatoval vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.02.2009 pod č.k. -584 odvolací súd. V pôvodnom spise existuje rozhodnutie družstva o pridelení bytu a garáže, pričom je pravdou, ak svedok Vámoši uviedol, že garáž žalobkyni na mieste samom prideliť nemohol, toto mohol urobiť len predseda družstva spolu s ďalším členom predstavenstva; túto výpoveď si však súd prvého stupňa v pôvodnom konaní prispôsobil tak, aby vyhovela jeho záveru pre zamietnutie jej žaloby. Okrem toho rozhodnutie muselo byť písomné a toto písomné rozhodnutie o pridelení garáže mala od štatutárnych zástupcov družstva a v spise je založené. Svedok K. ako predseda družstva jej predmetnú garáž č. 1 na mieste samom ukázal, na jej výstavbe a úpravách sa spolu s ňou spolupodieľal a túto garáž jej ústne aj odovzdal, tiež s ňou uzatvoril aj zmluvu o budúcej zmluve a odkúpení bytu a garáže č. 1, keď ona ako osoba neznalá práva nemala vedomosť o tom, že ide o neplatný právny úkon. Reálne však ide o dôkaz potvrdzujúci vôľu bytového družstva usporiadať vzťahy s ňou, keďže neexistovali písomné zmluvy o výstavbe bytov a garáži so záujemcami a predplatiteľmi tejto výstavby. Nie je pravdou záver súdu, že nemala doplatené a vysporiadané veci ohľadne bytu a garáže; potom by nezískala do svojho vlastníctva ani byt. Nie je jasné ako súd prvého stupňa k tomuto záveru dospel, keď táto skutočnosť nikdy nebola predmetom dokazovania v konaní, ktorého obnovy sa domáha, doklady a dôkazy o zaplatení garáže č. 1 neboli súdom vôbec skúmané, rovnako ako doklady o tom, či žalovaná v 1. rade s manželom zaplatili aj za garáž č. 2, ktorú tiež odkúpili. Pre hroziacu exekúciu voči družstvu bolo potrebné urýchliť prevody nehnuteľností do vlastníctva, pričom bola zneužitá jej neprítomnosť na stavbe. Byt, ktorý bol pôvodne v exekúcii sa jej podarilo získať naspäť, avšak garáže z dôvodov neustále chybných rozhodnutí súdov sa nevie domôcť. K prevodu nehnuteľností došlo tak rýchle a neformálne, že členovia družstva nestihli mať tieto nehnuteľnosti nikdy nielen písomne ale ani reálne v držbe, resp. v nájme, o čom svedčí aj skutočnosť, že u žiadneho z nich neexistuje nijaká písomná dohoda o nájme, či o odovzdaní a prevzatí týchto nehnuteľností do užívania, existuje len stav ústne dohodnutého odovzdania bytov a garáži ešte v procese výstavby. Vzhľadom na špecifiká tejto výstavby ako aj na neformálnosť právnych vzťahov má pochybnosti, či na odkúpenie bytov do vlastníctva sa mal (vôbec) aplikovať Zákon o vlastníctve bytov, alebo bolo treba prijať záver, že išlo o ústne uzatvorenú zmluvu o výstavbe bytov a na následné právne vzťahy sa mali aplikovať príslušné ustanovenia (). Je nepochopiteľné, prečo pri zaplatení za byt a garáž dodnes nedostala uspokojivú odpoveď na to, že jej garáž prisúdená nebola. V pôvodnom konaní ako aj v konaní o návrhu na obnovu pôvodného konania bol celkom zjavne chybne prijatý záver v tom, že mala mať pridelenú garáž č. 2, ktorá však bola pridelená a jej výstavbu si predplatila práve žalovaná v 1. rade spolu s manželom. Ak by táto súdne trestaná osoba za podvody mala dostatok finančných prostriedkov v procese odkupovania, potom by ju zrejme pripravila aj o byt, nielen o garáž; prvostupňový súd zneužíva zákon na ospravedlnenie jej protiprávneho konania, prekrúca fakty a ignoruje reálne zistenia a medzery v dokazovaní vypĺňa vlastnými myšlienkami a indíciami, ktoré nemajú oporu v obsahu spisu. Aktívnu vecnú legitimáciu preukázala novoobjaveným dôkazom, pričom má za to, že v novo obnovenom konaní sa jej tvrdenia v rámci dokazovania aj potvrdia, pričom možno predpokladať, že jej privodia priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd ju neustále núti rozlišovať medzi pojmom nájom a pojmom užívanie, čo je prinajmenšom zavádzajúce, keďže zastaraný pojem užívanie sa zmenil na pojem nájom prijatím novely v roku 1991, a že uvedenému bránilo konanie žalovanej v 1. rade spolu s manželom v čase odkupovania, čo už uvádzala. Novoobjavený dôkaz v spojení s ostatnými dôkazmi - výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, neexistenciou žiadneho dôkazu o kolaudácii garáže č. 1., neexistenciou žiadnych písomných zmlúv či dohôd o nájme bytov či garáži, neexistenciou reálnych nájmov bytov a garáži po ich dostavaní, neexistenciou žiadneho dôkazu o dostavbe spornej garáže žalovanou v 1. rade s jej manželom možne pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Vyjadrenia k podanému odvolaniu zo strany žalovanej podané nebolo.

22. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (CSP - ), ktorý zákon zrušil , podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvej inštancie, pričom ustanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti ( ), t. j. princíp okamžitej aplikability (použiteľnosti), keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona , zostávajú zachované ( veta prvá ), t. j. princíp justifikácie (zachovania) účinkov právnych úkonov.

23. žalobu na obnovu konania upravuje v druhej hlave štvrtej časti v paragrafoch 397 až 418, teda po 01.07.2016 sa vo veci podaného návrhu na obnovu konania procesne

koná (a rozhoduje) už podľa tohto zákona , avšak prípustnosť obnovy konania a procesné konanie vo veci prvoinštančného súdu do 30.06.2016 sa posudzuje naďalej podľa ustanovení , t. j. podľa práva v čase začatia konania.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením) je potrebné podľa ustanovenia potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si svoj nárok neuplatnili a žiadne trovy v odvolacom konaní im ani nevznikli, i keď ako procesne úspešným v odvolacom konaní by im nárok na náhradu trov patril v zmysle ustanovenia .

25. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (s jeho skutkovými i právnymi závermi, ktoré podstatné sú v texte zvýraznené), v zmysle ustanovenia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobkyne poukazuje na to, že

- žalobkyňa mylne uvádza, že v pôvodnom konaní - obnovy ktorého sa domáha, nebola vec vecne riešená inak, ako len s ohľadom na naliehavý právny záujem na podanej žalobe,

- dôvody obnovy konania musia súvisieť s dôvodmi (skutkovými či právnymi), na ktorých bolo rozhodnutie v pôvodnom konaní založené,

- žaloba žalobkyne v pôvodnom konaní bola primárne zamietnutá z dôvodu nepreukázania jej právneho vzťahu (nájomného či užívacieho) k predmetnej garáži a dôvody obnovy majú preukázať len nesprávne čiastkové skutkové závery pôvodného rozhodnutia ohľadom neprepojenia jej bytu s predmetnou garážou, nemôžu teda preukázať nesprávnosť právneho posúdenia veci, na čo slúžilo dovolanie, ktoré však proti rozsudku odvolacieho súdu (zo dňa 26.02.2009 č. k. -584) nepodala,

- nový dôkaz pre nesplnenie - nepreukázanie podkladu pre prevod garáže žalobkyni (pre jej naďalej chýbajúci právny vzťah ku garáži) nestačí, teda nový dôkaz ku skutkovému stavu zmenu rozhodnutia nespôsobí, ak nesmeruje - nevyvracia aj právny záver, na ktorom súdy svoje rozhodnutie v pôvodnom konaní prijali,

- rovnakú skutočnosť, t. j. napojenie garáže na jej elektrickú prípojku - prípojku v jej byte mohla žalobkyňa okrem projektovej dokumentácie preukazovať (preukázať) v pôvodnom konaní aj inak, napríklad ohliadkou, hlavne keď poukazuje na zistenie neoprávnenosti odberu elektrickej energie pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade ešte v roku 2003,

- pokiaľ žalobkyňa podľa jej tvrdenia v návrhu na obnovu projektovú dokumentáciu získala po rozhodnutí prvostupňového súdu v pôvodnom konaní, ale do rozhodnutia odvolacieho súdu, mohla túto dokumentáciu v zmysle ustanovenia predložiť ako prípustný dôkaz už v priebehu odvolacieho konania, keď nebolo potrebné zabezpečovanie vypracovania znaleckého posudku,

- ani po povolení obnovy konania by nebolo možné prijať pre žalobkyňu v obnovenom konaní lepšie rozhodnutie už len z dôvodu, že žalovaným v 2. a 3. rade (právnym nástupcom po pôvodne žalovanom v 2. rade) svedčí ochrana práv nadobudnutých po právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní v zmysle ustanovenia , resp. i , nakoľko právne vzťahy niekoho iného než účastníka

- strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté,

- z rovnakého dôvodu zmeny vlastníctva a nemožnosti zápisu ani vyhovujúceho rozsudku do katastra nehnuteľností, by žalobkyňa nemohla mať na podanej žalobe o čiastočnú neplatnosť naliehavý právny záujem v zmysle pôvodného ustanovenia , keď nová právna úprava v ustanovení žalobu na neplatnosť právneho úkonu podmieňuje tým, že prípustnosť takejto žaloby na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti) musí vyplývať z osobitného predpisu,

- dôvodom obnovy nemôže byť to, čo žalobkyňa ani nežiadala v pôvodnom konaní zabezpečiť alebo vykonať (súdom) po jej poučení podľa , keď už v čase rozhodovania v pôvodnom konaní pre rozhodnutie vo veci platil skutkový stav z vykonaného dokazovania (a nie potreba zistenia skutočného stavu súdom) a len obmedzená povinnosť súdu ohľadom dokazovania, a že

- vzhľadom k uvedenému nemôže povolenie obnovy privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci a teda dôsledky rozhodnutia v pôvodnom konaní by ani nebolo možné vyriešiť žalobou v jej forme ako v pôvodnom konaní.

26. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).