Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/223/2012

Identifikačné číslo spisu: 1608206796 Dátum vydania rozhodnutia: 28.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1608206796.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. E., bývajúcej v D., zastúpenej Advocatius s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palackého č. 12, proti žalovanému G. E., bývajúcemu v D., zastúpenému JUDr. Ľubicou Vachálkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kultúrna č. 20, o vylúčenie z užívania bytu, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Žalobkyňa sa po zmene žalobného návrhu domáhala, aby súd žalovaného (jej bývalého manžela) úplne vylúčil z užívania nehnuteľností - bytu č. X s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu v D., E. a garáže č. X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Správou katastra Malacky (ďalej len „byt“). Vyššie uvedeného určenia sa domáhala na tom skutkovom základe, že v spornom byte, ktorého vlastníkom je podľa listu vlastníctva žalovaný, sa žalovaný dopustil násilia voči jej blízkej osobe - synovi G. E., ktorého dňa 8. októbra 2002 usmrtil výstrelom z nelegálne držanej zbrane, za čo bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. uznaným zo spáchania trestného činu vraždy a nedovoleného ozbrojovania a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody 10 rokov.

Okresný súd Malacky rozsudkom zo 6. decembra 2010 č.k. -147 žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že základným predpokladom pre vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti v zmysle je, že musí ísť o spoločný byt, či už manželov alebo rozvedených manželov, ku ktorému majú užívacie právo obaja bývalí manželia. V danom prípade z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetný byt je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nejedná sa ani o spoločný nájom bytu účastníkmi konania, preto nie je možné žalobe vyhovieť a žalovaného úplne vylúčiť z užívania bytu. Ďalej doplnil, že nie sú naplnené ani ďalšie zákonné predpoklady v zmysle

, a to spoločné bývanie bývalých manželov v byte a existencia fyzického alebo psychického násilia alebo hrozba takéhoto násilia, pretože v konaní bolo zistené, že od návratu žalovaného z výkonu trestu sa účastníci nestretli a žalovaný ani nebýva v byte, z užívania ktorého ho žalovaná žiada vylúčiť. K námietke žalobkyne, že súd by mal ako predbežnú právnu otázku vyriešiť otázku platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 5. mája 2003 uzavretú medzi žalovaným a Vojenskými lesmi a majetkami SR, na podklade ktorej nadobudol vlastnícke právo k bytu žalovaný, súd uviedol, že túto otázku nie je možné riešiť ako tzv. prejudiciálnu otázku v konaní o vylúčenie z užívania bytu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. októbra 2012 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil, zamietol návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie vo veci samej odvolací súd posúdil ako vecne správne; stotožnil sa s jeho odôvodnením, že v danom prípade byt, z užívania ktorého mal byť žalovaný úplne vylúčený, nie je spoločným bytom bývalých manželov, ale je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. K námietke žalovanej o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na podklade ktorej nadobudol žalovaný vlastnícke právo k bytu uviedol, že táto otázka bola už predmetom iného súdneho konania vedeného pod sp. zn. , v ktorom bol návrh žalobkyne zamietnutý; preto túto otázku už nemohli súdy riešiť v tomto konaní ako predbežnú právnu otázku. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu fyzického a psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím ako ďalšieho zákonného predpokladu pre rozhodnutie o úplnom vylúčení žalovaného z užívania bytu a pre úplnosť dodal, že násilie odôvodňujúce takéto rozhodnutie by malo mať povahu dlhšie trvajúceho a so stupňujúcou tendenciou, zatiaľ čo dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa spolu so žalovaným nežijú v jednej domácnosti, od roku 2009 nie je medzi účastníkmi osobný kontakt a žalovaný má pozitívnu prognózu resocializácie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa a žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z a namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súdy nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, pretože sa nevysporiadali s jej argumentáciou o výkone práv žalovaným v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalobkyňa súdom vytýkala nesprávnosť skutkových zistení, pretože súdy nevykonali dokazovanie výsluchom svedka jej syna Q. E., ktorého navrhovala vypočuť. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že otázkou platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa súdy zaoberali v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť, pretože súdy svoje rozhodnutia náležite odôvodnili a dôvody uvádzané žalobkyňou prípustnosť dovolania nezakladajú.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v zmysle , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie žalobkyne smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení nevyplýva - napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobkyňa v dovolaní namietala, že konanie je postihnuté vadou podľa , pretože podľa jej názoru súdy nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutie, keď sa nevysporiadali s časťou jej argumentácie o výkone práv žalovaným v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky).

Podľa názoru dovolateľky malo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom viesť predovšetkým nedodržanie postupu podľa , keď odvolací súd ako aj súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že sa „väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle

Žalobkyňa v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ďalej súdu prvého stupňa vytýka, že nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, najmä výsluch svedka Q. E.. K tejto námietke treba uviesť, že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť, že k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu ( , ). Ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch nižšieho stupňa nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť ani z

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní naznačuje, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z až 3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie podľa v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v zákonom určenej lehote nevyčíslil požadovanú náhradu trov dovolacieho konania ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.