Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/6/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. Ď., B.,

správca konkurznej podstaty úpadcu S., s. r. o., B.B., IČO: X., proti žalovaným: 1/ V.

M., nar. X., bytom S., U., 2/ P. P., nar. X., bytom B.B., 3/ O. Š., nar. X., bytom B.B.,

o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do

konania, vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. , na dovolanie S., a. s.,

B.B. a S., a. s., L.L., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou G., k. s., C., M., proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre, z 30. apríla 2012, č. k. -174, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre,

z 30. apríla 2012, č. k. -174 v spojení s uznesením Okresného súdu v Nitre

z 30. januára 2012, č. k. -67 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Okresnému

súdu v Nitre na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nitre uznesením z 30. januára 2012, č. k. -67 nepripustil

vstup vedľajších účastníkov: 1/ S., a. s., B.B., IČO: X. a 2/ S., a. s., L.L., IČO: X.,

do konania na strane žalobcu.

Rozhodol tak s odôvodnením, že 11. novembra 2011 oznámil právny zástupca

obchodných spoločností S., a. s. a S., a. s., že vstupujú do konania ako vedľajší účastníci na

strane žalobcu. Svoj vstup odôvodnili tým, že výsledok incidenčného konania bude mať vplyv

na mieru uspokojenia ich pohľadávok v konkurznom konaní, pretože ak bude žalobe

vyhovené, výťažok speňaženia majetku, ktorý mal pripadnúť na uspokojenie pohľadávok

žalovaných sa pomerne rozdelí medzi ostatných konkurzných veriteľov, preto majú tieto

spoločnosti na výsledku incidenčného konania záujem. Žalobca s návrhom nesúhlasil,

namietal, že počas konkurzu právo odporovať právnemu úkonu kogentne upravuje § 57 ods. 1

o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZoKR/. Podľa

2

ZoKR má aktívnu legitimáciu veriteľ prihlásenej pohľadávky iba v tom prípade, ak správca

v primeranej lehote podnetu veriteľa na odporovanie nevyhovel. Správca podnetu

uvedených veriteľov z 02. marca 2011 vyhovel a podal žalobu 18. mája 2011, a túto

skutočnosť im oznámil listom z 18. mája 2011. Okrem toho uvedení veritelia podali na

Okresný súd v Nitre 23. marca 2011 odporovaciu žalobu, je vedená pod sp. zn.

3/2011.

Súd dospel k záveru, že veritelia si môžu v plnom rozsahu svoje práva veriteľov

uplatniť v konkurznom konaní, kde majú právo iniciovať zvolanie konkurzných veriteľov,

môžu žiadať o zásah konkurzný súd v rámci dohliadacej činnosti, prípadne žiadať vysvetlenie

a stanoviská od správcu konkurznej podstaty o nakladaní s konkurznou podstatou. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii ani nepočíta s účasťou konkurzných veriteľov ako vedľajších

účastníkov v konaní vyvolanom konkurzom. Veritelia nepreukázali právny záujem

na výsledku tohto konania, a preto súd nepovolil ich vstup do konania ako vedľajších

účastníkov.

Na odvolanie S., a. s., B. a S., a. s., L., vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd

odvolací. Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením z 30. apríla 2012, č. k. 26 CoKR 3/2012-

174, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa konanie začalo podaním

žaloby na súd 18. mája 2011 a 11. novembra 2011 bolo súdu doručené spoločné podanie

spoločnosti S., a. s. a S., a. s., ktorým podľa ust. oznamovali svoj vstup do

konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Tieto spoločnosti vstúpili do konania

ako vedľajší účastníci z vlastného podnetu a vedľajšími účastníkmi sa stali 11. novembra

2011, kedy bolo ich oznámenie o vstupe doručené súdu. Zákon ako podmienku vedľajšieho

účastníctva predpokladá existenciu záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania.

Po preskúmaní okolností prejednávaného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že

právny záujem vedľajších účastníkov na výsledku konania o incidenčnej žalobe podanej

správcom konkurznej podstaty nie je daný. Tieto osoby totiž vlastnou samostatnou

incidenčnou žalobou iniciovali konanie, v ktorom z titulu § 57 ods. 1 druhá veta ZoKR sami

ako veritelia odporujú identickým právnym úkonom úpadcu. Svoj právny záujem na určení

3

neúčinnosti predmetných právnych úkonov úpadcu voči veriteľom si uvedené spoločnosti

plnohodnotne ako navrhovatelia uplatňujú v inom iniciovanom konaní vedenom na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. , v ktorom súd prvého stupňa bude rozhodovať. Obava

spoločností S. a. s. a S., a. s., že v prípade, ak by incidenčná žaloba podaná správcom bola

zamietnutá, viedlo by to bez ďalšieho k zamietnutiu incidenčnej žaloby uvedených

spoločností, nemá právne opodstatnenie. Súd sa bude musieť v samostatnom konaní

iniciovanom incidenčnou žalobou uvedených spoločností zaoberať prípadnými skutkovými

špecifikami, vyplývajúcimi z účastníkmi produkovaných dôkazov, a tieto právne posúdiť

zákonným spôsobom vo svojom meritórnom rozhodnutí, ktoré preto nemusí byť z hľadiska

výsledku sporu identické ako konanie o incidenčnej žalobe správcu konkurznej podstaty.

Uvedené spoločnosti ďalej argumentujú potrebou kontroly správcu konkurznej

podstaty v inom iniciovanom konaní, pričom vyslovujú obavu z toho, že správca konkurznej

podstaty môže svoju incidenčnú žalobu vziať kedykoľvek späť. Odvolací súd k tomu

podotýka, že procesný predpis vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu nedáva žiaden

právny účinný prostriedok, ktorým by takémuto postupu žalobcu mohol zabrániť, pretože

právo žalobcu disponovať s predmetom konania vedľajším účastníkom na jeho strane, nie je

nijako obmedzená.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že najmä vo väzbe na skutočnosť,

že vedľajší účastníci podali prvšiu samostatnú incidenčnú žalobu rovnakého predmetu,

nesvedčí v prospech právneho záujmu na výsledku konania rovnakého predmetu,

iniciovaného správcom konkurznej podstaty a ich vedľajšie účastníctvo v tomto konaní, preto

nie je prípustné.

K námietke, že im postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať

pred súdom tým, že ich nepredvolal na pojednávanie, ktoré sa konalo 30. januára 2012, a keď

sa ho napokon zúčastnili, nedal im možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, uviedol, že

vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je toho názoru,

že táto vada nemala za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

4

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal i spoločnosti S., a. s., B.B. a S., a. s., L.L.,

dovolanie. Žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnili tým, že im postupom súdov bola odňatá možnosť

konať pred súdom / /, že rozhodoval vylúčený sudca /

/ a aj z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci /

ods. 2 písm. c/ /.

Predovšetkým považovali za potrebné uviesť, že 02. marca 2011 doručili správcovi

konkurznej podstaty podnet na odporovanie zmenkám, ktoré úpadca vystavil v prospech

žalovaných 1/ až 3/, aby zabezpečil záväzok konateľa spoločnosti, ako súkromnej osoby

zo zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mali požičať konateľovi celkom 1 500 000,- eur.

Keďže správca konkurznej podstaty tomuto podnetu v primeranej lehote nevyhovel /viac ako

tri týždne/ dovolatelia podali 23. marca 2011 odporovaciu žalobu na Okresný súd v Nitre,

konanie je vedené pod sp. zn. . Po viac ako desiatich týždňoch od doručenia

podnetu správcovi, napriek už podanej žalobe dovolateľmi, podal 18. mája 2011 v tej istej

veci žalobu aj žalobca, ktorou bolo iniciované toto konanie. Z obsahu žaloby podanej v tomto

konaní dovolatelia usudzujú, že sám správca nepriamo spochybňuje ukracujúci charakter

úkonov úpadcu, čo už aj priamo urobil na pojednávaní 30. januára 2012, keď uviedol, že

napriek tomu, že na podanej žalobe trvá, nie je podľa neho ešte zrejmé, či žalobou napadnuté

úkony sú ukracujúcimi úkonmi, lebo nie je momentálne možné odhadnúť veľkosť majetku

patriaceho do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Dovolatelia zdôraznili, že tohto

správcu navrhli práve žalovaní 1/ až 3/ a na schôdzi veriteľov prehlasovali všetkých ostatných

veriteľov a to hlasmi, ktoré vznikli práve na základe napadnutých úkonov úpadcu. Ak súd

tejto žalobe vyhovie, potom výťažok speňaženia majetku patriaceho do všeobecnej podstaty

úpadcu, ktorý mal pripadnúť na uspokojenie pohľadávok žalovaných 1/ až 3/ sa pomerne

rozdelí medzi ostatných veriteľov, vrátane dovolateľov. To znamená, že miera uspokojenia

pohľadávok bude vyššia, a preto dovolatelia majú právny záujem na výsledku tohto konania.

Ďalej uviedli, že hoci doručením oznámenia o vstupe do konania ako vedľajší

účastníci na stranu žalobcu, nadobudli v zmysle prvá veta postavenie

vedľajších účastníkov, súd prvého stupňa s dovolateľmi ako vedľajšími účastníkmi vôbec

5

nekonal, nepredvolal ich na pojednávanie konané 30. januára 2012 a aj napriek tomu, že boli

prítomní na pojednávaní, sudkyňa im oznámila, že ich nepovažuje za vedľajších účastníkov,

nakoľko na základe námietky žalobcu, rozhodla o ich nepripustení do konania. Z toho istého

dôvodu im konajúca sudkyňa odmietla dať kópiu zápisnice z pojednávania a neumožnila im

vyjadriť sa k prejednávanej veci a ani podať návrh na vykonanie ďalších dôkazov, hoci

o pripustení vedľajších účastníkov do konania nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Uvedené

konanie dovolatelia vyhodnotili ako konanie, ktorým im bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodol tak, že toto

rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že obe spoločnosti svoj nárok plnohodnotne

uplatňujú v postavení žalobcov v samostatnom konaní, ktoré iniciovali na Okresnom súde

Nitra a je vedené pod sp. zn. . Podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená

obava týchto spoločností, že v prípade, ak by bola žaloba správcu konkurznej podstaty

v tomto konaní zamietnutá, malo by to za následok zamietnutie žaloby v ich súvisiacom

konaní. Odvolací súd je toho názoru, že výsledky konania v súvisiacej veci nemusí byť

v tomto prípade identický, nakoľko bude závisieť od skutkových špecifík, vyplývajúcich

z účastníkmi produkovaných dôkazov a na posúdení týchto dôkazov súdom. V tejto súvislosti

dovolatelia poukazujú na skutočnosť, že v konaní o určenie neúčinnosti predmetných

právnych úkonov, v ktorom vystupujú ako žalobcovia, rozhoduje táto istá sudkyňa, navyše

sudkyňa v ňom prerušila konanie uznesením zo 06. marca 2012, č. k. 3/2011–182.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že „nie je účelné spájať súvisiacu vec s touto na spoločné

konanie, pretože správca konkurznej podstaty ako žalobca v konaní sp. zn.

podal žalobu v súlade so zákonom a v prípade, ak bude v konaní sp. zn.

právoplatne rozhodnuté, odpadá zákonný dôvod rozhodnúť o žalobe v tomto konaní“.

Z uvedeného vyplýva, že aj sudkyňa dospela k záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn.

sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v súvisiacom

konaní / /. Podľa sudkyne sú obe konania vzhľadom na rovnaký

skutkový stav a identické úkony úpadcu od seba závislé, a preto toto konanie môže aj podľa

nej mať význam pre rozsah dokazovania ako i samotné rozhodnutie. Aj dovolatelia vedia, že

nemôžu, napr. zabrániť, aby žalobca v tejto veci zobral žalobu späť, ako uvádza odvolací súd

vo svojom rozhodnutí, môžu však ako vedľajší účastníci svojou aktivitou, vyjadreniami

a návrhmi na doplnenie dokazovania podporiť pozíciu žalobcu v tomto konaní, a tak

6

dosiahnuť, že súd vyhlási napadnuté úkony úpadcu voči žalovaným 1/ až 3/ za neúčinné.

V tomto, ako aj v súvisiacom konaní sa dovolatelia snažia zabezpečiť právne dovolaným

spôsobom ochranu ich veriteľských záujmov v prebiehajúcom konkurze. Avšak z doterajšieho

postupu správcu konkurznej podstaty vyplýva, že v prospech dovolateľov ako konkurzných

veriteľov nepostupuje, keďže nesúhlasí s ich pristúpením ako vedľajších účastníkov

do konania a samotné nároky ním ako žalobcom uplatňované spochybňuje. Ak súd neumožnil

dovolateľom efektívne uplatniť svoje práva v tomto konaní tým, že ich nepripustil do konania

ako vedľajších účastníkov, a tým že nespojil obe veci a dokonca prerušil ich konanie,

objektívne možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. V oboch konaniach ide o spor medzi

dovolateľmi a žalovanými 1/ až 3/, že žalovaní nemajú byť považovaní za konkurzných

veriteľov, hoci doteraz im toto postavenie bolo priznané. Výsledok tohto sporu bude mať

význam pre samotné uspokojenie konkurzných veriteľov vrátane dovolateľov. Vplyv to bude

mať aj na možnosť odvolania správcu konkurznej podstaty z jeho funkcie, ktorým sa terajší

správca stal len vďaka hlasom žalovaných 1/ až 3/, pričom ich pohľadávky sú výsledkom

právnych úkonov, odporovaných v oboch konaniach. Ďalej poukázal na ustanovenia § 14 a

, a na skutočnosť, že v prípade správania sa sudcu nemožno z okruhu

relevantných skutočností prípustných na odôvodnenie námietky zaujatosti vylúčiť všetky

postupy sudcu v konaní o prejednávanej veci. Okolnosť spočívajúca v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci, ktorú treba považovať za nezákonnú, alebo za svojvôľu z dôvodu

nejednoznačnosti či protirečivosti z hľadiska zákona, je spôsobilým skutkovým dôvodom

na námietku zaujatosti. Aj napriek tomu, že námietka zaujatosti je odôvodnená postupom

konajúcej sudkyne v konaní, sú toho názoru, že ide o závažné skutočnosti, na základe ktorých

musí byť konajúca sudkyňa z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Dovolatelia sú

toho názoru, že uvedené skutočnosti jednoznačne a už na prvý pohľad objektívne vyvolávajú

pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. Konajúca sudkyňa sa objektívne nemôže

dovolateľom javiť ako nestranná, lebo im výslovne v rozpore so zákonom, a teda svojvoľne

zabránila ako vedľajším účastníkom v tomto konaní uplatňovať ich práva a oprávnené záujmy

v čase, keď o pripustení vedľajšieho účastníctva dovolateľov nebolo ešte právoplatne

rozhodnuté. Nemôže sa javiť ako nestranná aj preto, lebo rozhodla o prerušení súvisiaceho

konania, ktoré v súlade so zákonom iniciovali dovolatelia dva mesiace predtým, ako bolo

iniciované toto konanie správcom konkurznej podstaty, a to až do právoplatného skončenia

tohto neskôr začatého konania. Podľa dovolateľov odvolací súd mal prihliadať pri vydaní

napadnutého uznesenia na námietku zaujatosti, ktorú dovolatelia podali voči konajúcej

7

sudkyni v rámci odvolania voči prvostupňovému uzneseniu o neprípustnosti ich vedľajšieho

účastníctva. Majú dôvodnú pochybnosť aj o nestrannosti odvolacieho súdu, lebo o námietke

zaujatosti voči konajúcej sudkyni na súde prvého stupňa nerozhodol.

Žalobca a žalovaní 1/ až 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania / /, ktorý je zastúpený

advokátom / /, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /

/ preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil, že dovolanie je

dôvodné.

Podľa ustanovenia , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa o vedľajšom účastníctve dvoch konkurzných veriteľov, teraz dovolateľov.

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd nevyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu / /, nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia / /

a ani o uznesenie o uznaní /neuznaní/ cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné /nevykonateľné/ na území Slovenskej republiky /§ 239 ods. 2 písm. c/

/, preto podľa ustanovenia dovolanie nie je prípustné.

V zmysle , dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní

došlo k vadám, uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť / / skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , dovolací súd sa zaoberal predovšetkým otázkou, či konanie

v prejednávanej veci nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ až

8

písm. g/ /t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným./.

Treba uviesť, že z hľadiska ustanovenia sú právne významné len také

procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných

v písm. a/ až písm. g/ tohto ustanovenia. Iné vady, aj keby k nim v konaní došlo, a prípadne

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

, ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu dovolacieho súdu,

nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné a nad všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia namietajú, že v konaní im postupom súdov oboch stupňov bola odňatá

možnosť konať pred súdom, a že na súde prvého stupňa / / a rozhodovala

vylúčená sudkyňa / /.

Podľa , dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať

pred súdom a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná ide najmä vtedy, keď súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

9

Podľa , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O pripustení vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len

na návrh / /.

V zmysle citovaného ustanovenia podmienkou na vstup do konania v pozícii

vedľajšieho účastníka na strane niektorého účastníka konania je právny záujem na výsledku

konania. Pojem právny záujem nie je v Občianskom súdnom konaní bližšie definovaný, závisí

preto od úvahy súdu.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľom, že ako konkurzní veritelia v konkurze vedenom

na majetok úpadcu S., s. r. o., nepochybne majú záujem na tom, aby ich pohľadávky boli

v tomto konkurze v čo najväčšej miere uspokojené. Napokon to je aj účelom konkurzného

konania a o to sa snažia: súd, správca a veriteľský výbor /§ 5 Preto nemožno uprieť,

že dovolatelia majú záujem nielen na skutkových a právnych záveroch, na ktorých bude

v prejednávanej veci rozhodnutie vo veci samej založené, ale aj na celkovom výsledku

konania, pretože od neho nepochybne závisí výška ich uspokojenia v konkurznom konaní.

V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že účelom vedľajšieho účastníctva je pomoc

v spore jednému z účastníkov konania, a jeho zmyslom je posilniť v konkrétnom konaní

postavenie toho účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, pričom

procesné pôsobenie neslúži len na ochranu práv alebo záujmov vedľajšieho účastníka, ale

slúži zároveň aj na ochranu záujmov hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník

vystupuje. Je preto nepochopiteľné, že je to práve správca konkurznej podstaty /nie

protistrana/, ktorý nesúhlasí s tým, aby sa jeho postavenie v tomto konaní posilnilo účasťou

dvoch konkurzných veriteľov ako vedľajších účastníkov na jeho strane. Navyše, ak sám vo

vyjadrení k vstupu vedľajších účastníkov do konania /č. l. 57/ na záver vyslovil,

že konkurzní veritelia S., a. s., B. a S., a. s., L., vzhľadom na ustanovenie § 57 ods. 1 ZoKR a

na skutočnosť, že už on ako správca konkurznej podstaty podal na ich podnet odporovaciu

žalobu, nie sú v súvisiacej veci aktívne legitimovaní.

10

To znamená, že nebudú môcť v konaní, ktoré iniciovali podávať návrhy a dôkazy,

ktoré majú k dispozícii a v konečnom dôsledku nebudú ani úspešní vo veci, čo napokon

konštatoval aj súd prvého stupňa v uznesení o prerušení konania zo 06. marca 2012, č. k.

-182.

Dovolací súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností uzavrel, že

vzhľadom na predmet sporu, je v záujme veci, aby sa umožnila účasť v tomto konaní

všetkým právnym subjektom, ktorí disponujú relevantnými informáciami na vyriešení

predmetu konania. Súhlasí s dovolateľmi, že im ako vedľajším účastníkom bola napadnutým

rozhodnutím odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať pred súdom

a ovplyvniť výsledok tohto konania, a teda v konečnom dôsledku sa im napadnutým

uznesením odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvého stupňa odňala možnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia Táto vada je dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, lebo rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom takouto vadou, nemôže byť považované za správne.

Dovolací súd skúmal aj podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. g/

, či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Dovolatelia vyslovene namietajú postup

sudkyne vo veci. Je potrebné súhlasiť s odvolacím súdom, že ak sudkyňa nepostupuje, resp.

nerozhoduje spôsobom, ako by vyhovoval vedľajším účastníkom, tak to nie je podľa

ustanovenia dôvodom na jej vylúčenie. Preto prípustnosť dovolania podľa

ustanovenia v prejednávanej veci nie je daná.

Dovolatelia v dovolaní vyslovili pochybnosti aj o nestrannosti správcu konkurznej

podstaty. Dovolací súd poznamenáva, že námietky, prípadne pochybnosti o nestrannosti

správcu môžu veritelia naniesť a vyriešiť len v rámci konkurzného konania .

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní na odvolacom súde

došlo k procesnej vade podľa ust. , a k rovnakej vade došlo aj na súde

prvého stupňa, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie /§ 243b ods. 3

/.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková