Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b26/390474.1581ad.pdf
PDF · 176.37 KB
No categories available
5Obdo/6/2013
Najvyšší súd 5 Obdo 6/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. Ď., B.,
správca konkurznej podstaty úpadcu S., s. r. o., B.B., IČO: X., proti žalovaným: 1/ V.
M., nar. X., bytom S., U., 2/ P. P., nar. X., bytom B.B., 3/ O. Š., nar. X., bytom B.B.,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do
konania, vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 23 Cbi 7/2011, na dovolanie S., a. s.,
B.B. a S., a. s., L.L., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou G., k. s., C., M., proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre, z 30. apríla 2012, č. k. 26 CoKR 3/2012-174, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre,
z 30. apríla 2012, č. k. 26 CoKR 3/2012-174 v spojení s uznesením Okresného súdu v Nitre
z 30. januára 2012, č. k. 23 Cbi 7/2012-67 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Okresnému
súdu v Nitre na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nitre uznesením z 30. januára 2012, č. k. 23 Cbi 7/2012-67 nepripustil
vstup vedľajších účastníkov: 1/ S., a. s., B.B., IČO: X. a 2/ S., a. s., L.L., IČO: X.,
do konania na strane žalobcu.
Rozhodol tak s odôvodnením, že 11. novembra 2011 oznámil právny zástupca
obchodných spoločností S., a. s. a S., a. s., že vstupujú do konania ako vedľajší účastníci na
strane žalobcu. Svoj vstup odôvodnili tým, že výsledok incidenčného konania bude mať vplyv
na mieru uspokojenia ich pohľadávok v konkurznom konaní, pretože ak bude žalobe
vyhovené, výťažok speňaženia majetku, ktorý mal pripadnúť na uspokojenie pohľadávok
žalovaných sa pomerne rozdelí medzi ostatných konkurzných veriteľov, preto majú tieto
spoločnosti na výsledku incidenčného konania záujem. Žalobca s návrhom nesúhlasil,
namietal, že počas konkurzu právo odporovať právnemu úkonu kogentne upravuje § 57 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZoKR/. Podľa § 57 ods. 1
ZoKR má aktívnu legitimáciu veriteľ prihlásenej pohľadávky iba v tom prípade, ak správca
v primeranej lehote podnetu veriteľa na odporovanie nevyhovel. Správca podnetu
uvedených veriteľov z 02. marca 2011 vyhovel a podal žalobu 18. mája 2011, a túto
skutočnosť im oznámil listom z 18. mája 2011. Okrem toho uvedení veritelia podali na
Okresný súd v Nitre 23. marca 2011 odporovaciu žalobu, je vedená pod sp. zn. 23 Cbi
3/2011.
Súd dospel k záveru, že veritelia si môžu v plnom rozsahu svoje práva veriteľov
uplatniť v konkurznom konaní, kde majú právo iniciovať zvolanie konkurzných veriteľov,
môžu žiadať o zásah konkurzný súd v rámci dohliadacej činnosti, prípadne žiadať vysvetlenie
a stanoviská od správcu konkurznej podstaty o nakladaní s konkurznou podstatou. Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii ani nepočíta s účasťou konkurzných veriteľov ako vedľajších
účastníkov v konaní vyvolanom konkurzom. Veritelia nepreukázali právny záujem
na výsledku tohto konania, a preto súd nepovolil ich vstup do konania ako vedľajších
účastníkov.
Na odvolanie S., a. s., B. a S., a. s., L., vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd
odvolací. Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením z 30. apríla 2012, č. k. 26 CoKR 3/2012-
174, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa konanie začalo podaním
žaloby na súd 18. mája 2011 a 11. novembra 2011 bolo súdu doručené spoločné podanie
spoločnosti S., a. s. a S., a. s., ktorým podľa ust. § 93 ods. 1 O. s. p. oznamovali svoj vstup do
konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Tieto spoločnosti vstúpili do konania
ako vedľajší účastníci z vlastného podnetu a vedľajšími účastníkmi sa stali 11. novembra
2011, kedy bolo ich oznámenie o vstupe doručené súdu. Zákon ako podmienku vedľajšieho
účastníctva predpokladá existenciu záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania.
Po preskúmaní okolností prejednávaného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že
právny záujem vedľajších účastníkov na výsledku konania o incidenčnej žalobe podanej
správcom konkurznej podstaty nie je daný. Tieto osoby totiž vlastnou samostatnou
incidenčnou žalobou iniciovali konanie, v ktorom z titulu § 57 ods. 1 druhá veta ZoKR sami
ako veritelia odporujú identickým právnym úkonom úpadcu. Svoj právny záujem na určení
neúčinnosti predmetných právnych úkonov úpadcu voči veriteľom si uvedené spoločnosti
plnohodnotne ako navrhovatelia uplatňujú v inom iniciovanom konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 23 Cbi 3/2011, v ktorom súd prvého stupňa bude rozhodovať. Obava
spoločností S. a. s. a S., a. s., že v prípade, ak by incidenčná žaloba podaná správcom bola
zamietnutá, viedlo by to bez ďalšieho k zamietnutiu incidenčnej žaloby uvedených
spoločností, nemá právne opodstatnenie. Súd sa bude musieť v samostatnom konaní
iniciovanom incidenčnou žalobou uvedených spoločností zaoberať prípadnými skutkovými
špecifikami, vyplývajúcimi z účastníkmi produkovaných dôkazov, a tieto právne posúdiť
zákonným spôsobom vo svojom meritórnom rozhodnutí, ktoré preto nemusí byť z hľadiska
výsledku sporu identické ako konanie o incidenčnej žalobe správcu konkurznej podstaty.
Uvedené spoločnosti ďalej argumentujú potrebou kontroly správcu konkurznej
podstaty v inom iniciovanom konaní, pričom vyslovujú obavu z toho, že správca konkurznej
podstaty môže svoju incidenčnú žalobu vziať kedykoľvek späť. Odvolací súd k tomu
podotýka, že procesný predpis vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu nedáva žiaden
právny účinný prostriedok, ktorým by takémuto postupu žalobcu mohol zabrániť, pretože
právo žalobcu disponovať s predmetom konania vedľajším účastníkom na jeho strane, nie je
nijako obmedzená.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že najmä vo väzbe na skutočnosť,
že vedľajší účastníci podali prvšiu samostatnú incidenčnú žalobu rovnakého predmetu,
nesvedčí v prospech právneho záujmu na výsledku konania rovnakého predmetu,
iniciovaného správcom konkurznej podstaty a ich vedľajšie účastníctvo v tomto konaní, preto
nie je prípustné.
K námietke, že im postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať
pred súdom tým, že ich nepredvolal na pojednávanie, ktoré sa konalo 30. januára 2012, a keď
sa ho napokon zúčastnili, nedal im možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, uviedol, že
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je toho názoru,
že táto vada nemala za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal i spoločnosti S., a. s., B.B. a S., a. s., L.L.,
dovolanie. Žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania odôvodnili tým, že im postupom súdov bola odňatá možnosť
konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./, že rozhodoval vylúčený sudca /§ 237 písm. g/
O. s. p./ a aj z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci /§ 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p./.
Predovšetkým považovali za potrebné uviesť, že 02. marca 2011 doručili správcovi
konkurznej podstaty podnet na odporovanie zmenkám, ktoré úpadca vystavil v prospech
žalovaných 1/ až 3/, aby zabezpečil záväzok konateľa spoločnosti, ako súkromnej osoby
zo zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mali požičať konateľovi celkom 1 500 000,- eur.
Keďže správca konkurznej podstaty tomuto podnetu v primeranej lehote nevyhovel /viac ako
tri týždne/ dovolatelia podali 23. marca 2011 odporovaciu žalobu na Okresný súd v Nitre,
konanie je vedené pod sp. zn. 23 Cbi 3/2011. Po viac ako desiatich týždňoch od doručenia
podnetu správcovi, napriek už podanej žalobe dovolateľmi, podal 18. mája 2011 v tej istej
veci žalobu aj žalobca, ktorou bolo iniciované toto konanie. Z obsahu žaloby podanej v tomto
konaní dovolatelia usudzujú, že sám správca nepriamo spochybňuje ukracujúci charakter
úkonov úpadcu, čo už aj priamo urobil na pojednávaní 30. januára 2012, keď uviedol, že
napriek tomu, že na podanej žalobe trvá, nie je podľa neho ešte zrejmé, či žalobou napadnuté
úkony sú ukracujúcimi úkonmi, lebo nie je momentálne možné odhadnúť veľkosť majetku
patriaceho do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Dovolatelia zdôraznili, že tohto
správcu navrhli práve žalovaní 1/ až 3/ a na schôdzi veriteľov prehlasovali všetkých ostatných
veriteľov a to hlasmi, ktoré vznikli práve na základe napadnutých úkonov úpadcu. Ak súd
tejto žalobe vyhovie, potom výťažok speňaženia majetku patriaceho do všeobecnej podstaty
úpadcu, ktorý mal pripadnúť na uspokojenie pohľadávok žalovaných 1/ až 3/ sa pomerne
rozdelí medzi ostatných veriteľov, vrátane dovolateľov. To znamená, že miera uspokojenia
pohľadávok bude vyššia, a preto dovolatelia majú právny záujem na výsledku tohto konania.
Ďalej uviedli, že hoci doručením oznámenia o vstupe do konania ako vedľajší
účastníci na stranu žalobcu, nadobudli v zmysle § 93 ods. 3 prvá veta O. s. p. postavenie
vedľajších účastníkov, súd prvého stupňa s dovolateľmi ako vedľajšími účastníkmi vôbec
nekonal, nepredvolal ich na pojednávanie konané 30. januára 2012 a aj napriek tomu, že boli
prítomní na pojednávaní, sudkyňa im oznámila, že ich nepovažuje za vedľajších účastníkov,
nakoľko na základe námietky žalobcu, rozhodla o ich nepripustení do konania. Z toho istého
dôvodu im konajúca sudkyňa odmietla dať kópiu zápisnice z pojednávania a neumožnila im
vyjadriť sa k prejednávanej veci a ani podať návrh na vykonanie ďalších dôkazov, hoci
o pripustení vedľajších účastníkov do konania nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Uvedené
konanie dovolatelia vyhodnotili ako konanie, ktorým im bola odňatá možnosť konať
pred súdom.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodol tak, že toto
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že obe spoločnosti svoj nárok plnohodnotne
uplatňujú v postavení žalobcov v samostatnom konaní, ktoré iniciovali na Okresnom súde
Nitra a je vedené pod sp. zn. 23 Cbi 3/2011. Podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená
obava týchto spoločností, že v prípade, ak by bola žaloba správcu konkurznej podstaty
v tomto konaní zamietnutá, malo by to za následok zamietnutie žaloby v ich súvisiacom
konaní. Odvolací súd je toho názoru, že výsledky konania v súvisiacej veci nemusí byť
v tomto prípade identický, nakoľko bude závisieť od skutkových špecifík, vyplývajúcich
z účastníkmi produkovaných dôkazov a na posúdení týchto dôkazov súdom. V tejto súvislosti
dovolatelia poukazujú na skutočnosť, že v konaní o určenie neúčinnosti predmetných
právnych úkonov, v ktorom vystupujú ako žalobcovia, rozhoduje táto istá sudkyňa, navyše
sudkyňa v ňom prerušila konanie uznesením zo 06. marca 2012, č. k. 23 Cbi 3/2011–182.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že „nie je účelné spájať súvisiacu vec s touto na spoločné
konanie, pretože správca konkurznej podstaty ako žalobca v konaní sp. zn. 23 Cbi 7/2011
podal žalobu v súlade so zákonom a v prípade, ak bude v konaní sp. zn. 23 Cbi 7/2011
právoplatne rozhodnuté, odpadá zákonný dôvod rozhodnúť o žalobe v tomto konaní“.
Z uvedeného vyplýva, že aj sudkyňa dospela k záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn.
23 Cbi 7/2011 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v súvisiacom
konaní /§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p./. Podľa sudkyne sú obe konania vzhľadom na rovnaký
skutkový stav a identické úkony úpadcu od seba závislé, a preto toto konanie môže aj podľa
nej mať význam pre rozsah dokazovania ako i samotné rozhodnutie. Aj dovolatelia vedia, že
nemôžu, napr. zabrániť, aby žalobca v tejto veci zobral žalobu späť, ako uvádza odvolací súd
vo svojom rozhodnutí, môžu však ako vedľajší účastníci svojou aktivitou, vyjadreniami
a návrhmi na doplnenie dokazovania podporiť pozíciu žalobcu v tomto konaní, a tak
dosiahnuť, že súd vyhlási napadnuté úkony úpadcu voči žalovaným 1/ až 3/ za neúčinné.
V tomto, ako aj v súvisiacom konaní sa dovolatelia snažia zabezpečiť právne dovolaným
spôsobom ochranu ich veriteľských záujmov v prebiehajúcom konkurze. Avšak z doterajšieho
postupu správcu konkurznej podstaty vyplýva, že v prospech dovolateľov ako konkurzných
veriteľov nepostupuje, keďže nesúhlasí s ich pristúpením ako vedľajších účastníkov
do konania a samotné nároky ním ako žalobcom uplatňované spochybňuje. Ak súd neumožnil
dovolateľom efektívne uplatniť svoje práva v tomto konaní tým, že ich nepripustil do konania
ako vedľajších účastníkov, a tým že nespojil obe veci a dokonca prerušil ich konanie,
objektívne možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. V oboch konaniach ide o spor medzi
dovolateľmi a žalovanými 1/ až 3/, že žalovaní nemajú byť považovaní za konkurzných
veriteľov, hoci doteraz im toto postavenie bolo priznané. Výsledok tohto sporu bude mať
význam pre samotné uspokojenie konkurzných veriteľov vrátane dovolateľov. Vplyv to bude
mať aj na možnosť odvolania správcu konkurznej podstaty z jeho funkcie, ktorým sa terajší
správca stal len vďaka hlasom žalovaných 1/ až 3/, pričom ich pohľadávky sú výsledkom
právnych úkonov, odporovaných v oboch konaniach. Ďalej poukázal na ustanovenia § 14 a
§ 15 O. s. p., a na skutočnosť, že v prípade správania sa sudcu nemožno z okruhu
relevantných skutočností prípustných na odôvodnenie námietky zaujatosti vylúčiť všetky
postupy sudcu v konaní o prejednávanej veci. Okolnosť spočívajúca v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci, ktorú treba považovať za nezákonnú, alebo za svojvôľu z dôvodu
nejednoznačnosti či protirečivosti z hľadiska zákona, je spôsobilým skutkovým dôvodom
na námietku zaujatosti. Aj napriek tomu, že námietka zaujatosti je odôvodnená postupom
konajúcej sudkyne v konaní, sú toho názoru, že ide o závažné skutočnosti, na základe ktorých
musí byť konajúca sudkyňa z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Dovolatelia sú
toho názoru, že uvedené skutočnosti jednoznačne a už na prvý pohľad objektívne vyvolávajú
pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. Konajúca sudkyňa sa objektívne nemôže
dovolateľom javiť ako nestranná, lebo im výslovne v rozpore so zákonom, a teda svojvoľne
zabránila ako vedľajším účastníkom v tomto konaní uplatňovať ich práva a oprávnené záujmy
v čase, keď o pripustení vedľajšieho účastníctva dovolateľov nebolo ešte právoplatne
rozhodnuté. Nemôže sa javiť ako nestranná aj preto, lebo rozhodla o prerušení súvisiaceho
konania, ktoré v súlade so zákonom iniciovali dovolatelia dva mesiace predtým, ako bolo
iniciované toto konanie správcom konkurznej podstaty, a to až do právoplatného skončenia
tohto neskôr začatého konania. Podľa dovolateľov odvolací súd mal prihliadať pri vydaní
napadnutého uznesenia na námietku zaujatosti, ktorú dovolatelia podali voči konajúcej
sudkyni v rámci odvolania voči prvostupňovému uzneseniu o neprípustnosti ich vedľajšieho
účastníctva. Majú dôvodnú pochybnosť aj o nestrannosti odvolacieho súdu, lebo o námietke
zaujatosti voči konajúcej sudkyni na súde prvého stupňa nerozhodol.
Žalobca a žalovaní 1/ až 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./, ktorý je zastúpený
advokátom /§ 241 ods. 1 O. s. p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1
O. s. p. / preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil, že dovolanie je
dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa o vedľajšom účastníctve dvoch konkurzných veriteľov, teraz dovolateľov.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd nevyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu /§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p./, nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia /§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p./
a ani o uznesenie o uznaní /neuznaní/ cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné /nevykonateľné/ na území Slovenskej republiky /§ 239 ods. 2 písm. c/
O. s. p./, preto podľa ustanovenia § 239 O. s. p. dovolanie nie je prípustné.
V zmysle § 242 ods. 2 O. s. p., dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní
došlo k vadám, uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť /§ 242 ods. 1 O. s. p./ skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p., dovolací súd sa zaoberal predovšetkým otázkou, či konanie
v prejednávanej veci nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ až
písm. g/ O. s. p. /t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len
na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným./.
Treba uviesť, že z hľadiska ustanovenia § 237 O. s. p. sú právne významné len také
procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných
v písm. a/ až písm. g/ tohto ustanovenia. Iné vady, aj keby k nim v konaní došlo, a prípadne
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
O. s. p., ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu dovolacieho súdu,
nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné a nad všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolatelia namietajú, že v konaní im postupom súdov oboch stupňov bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a že na súde prvého stupňa /§ 237 písm. f/ O. s. p./ a rozhodovala
vylúčená sudkyňa /§ 237 písm. g/ O. s. p./.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p., dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať
pred súdom a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237
písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, keď súd v konaní postupoval v rozpore
so zákonom prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde
o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O pripustení vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh /§ 93 ods. 3 O. s. p./.
V zmysle citovaného ustanovenia podmienkou na vstup do konania v pozícii
vedľajšieho účastníka na strane niektorého účastníka konania je právny záujem na výsledku
konania. Pojem právny záujem nie je v Občianskom súdnom konaní bližšie definovaný, závisí
preto od úvahy súdu.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľom, že ako konkurzní veritelia v konkurze vedenom
na majetok úpadcu S., s. r. o., nepochybne majú záujem na tom, aby ich pohľadávky boli
v tomto konkurze v čo najväčšej miere uspokojené. Napokon to je aj účelom konkurzného
konania a o to sa snažia: súd, správca a veriteľský výbor /§ 5 ZoKR/. Preto nemožno uprieť,
že dovolatelia majú záujem nielen na skutkových a právnych záveroch, na ktorých bude
v prejednávanej veci rozhodnutie vo veci samej založené, ale aj na celkovom výsledku
konania, pretože od neho nepochybne závisí výška ich uspokojenia v konkurznom konaní.
V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že účelom vedľajšieho účastníctva je pomoc
v spore jednému z účastníkov konania, a jeho zmyslom je posilniť v konkrétnom konaní
postavenie toho účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, pričom
procesné pôsobenie neslúži len na ochranu práv alebo záujmov vedľajšieho účastníka, ale
slúži zároveň aj na ochranu záujmov hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupuje. Je preto nepochopiteľné, že je to práve správca konkurznej podstaty /nie
protistrana/, ktorý nesúhlasí s tým, aby sa jeho postavenie v tomto konaní posilnilo účasťou
dvoch konkurzných veriteľov ako vedľajších účastníkov na jeho strane. Navyše, ak sám vo
vyjadrení k vstupu vedľajších účastníkov do konania /č. l. 57/ na záver vyslovil,
že konkurzní veritelia S., a. s., B. a S., a. s., L., vzhľadom na ustanovenie § 57 ods. 1 ZoKR a
na skutočnosť, že už on ako správca konkurznej podstaty podal na ich podnet odporovaciu
žalobu, nie sú v súvisiacej veci aktívne legitimovaní.
To znamená, že nebudú môcť v konaní, ktoré iniciovali podávať návrhy a dôkazy,
ktoré majú k dispozícii a v konečnom dôsledku nebudú ani úspešní vo veci, čo napokon
konštatoval aj súd prvého stupňa v uznesení o prerušení konania zo 06. marca 2012, č. k.
23 Cbi 3/2012-182.
Dovolací súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností uzavrel, že
vzhľadom na predmet sporu, je v záujme veci, aby sa umožnila účasť v tomto konaní
všetkým právnym subjektom, ktorí disponujú relevantnými informáciami na vyriešení
predmetu konania. Súhlasí s dovolateľmi, že im ako vedľajším účastníkom bola napadnutým
rozhodnutím odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať pred súdom
a ovplyvniť výsledok tohto konania, a teda v konečnom dôsledku sa im napadnutým
uznesením odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvého stupňa odňala možnosť
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Táto vada je dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, lebo rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom takouto vadou, nemôže byť považované za správne.
Dovolací súd skúmal aj podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. g/
O. s. p., či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Dovolatelia vyslovene namietajú postup
sudkyne vo veci. Je potrebné súhlasiť s odvolacím súdom, že ak sudkyňa nepostupuje, resp.
nerozhoduje spôsobom, ako by vyhovoval vedľajším účastníkom, tak to nie je podľa
ustanovenia § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na jej vylúčenie. Preto prípustnosť dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p. v prejednávanej veci nie je daná.
Dovolatelia v dovolaní vyslovili pochybnosti aj o nestrannosti správcu konkurznej
podstaty. Dovolací súd poznamenáva, že námietky, prípadne pochybnosti o nestrannosti
správcu môžu veritelia naniesť a vyriešiť len v rámci konkurzného konania .
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní na odvolacom súde
došlo k procesnej vade podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., a k rovnakej vade došlo aj na súde
prvého stupňa, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie /§ 243b ods. 3
O. s. p./.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková