Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/295/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach žalobkyne P.., so sídlom v B.,

IČO : X., v dovolacom konaní zastúpenej F.F., so sídlom V., v mene a na účet ktorej koná

doc. JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej S., za ktorú koná M., so

sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedených na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , a , o dovolaniach žalobkyne

proti uzneseniam Krajského súdu v Žiline z 26. júna 2013 sp. zn. , z 25. júna

2013 sp. zn. a z 9. mája 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. ,

a spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

Dovolania žalobkyne o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobami podanými 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin sa žalobkyňa voči

žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobách medziiným uviedla, že

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho

sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd

v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

2

Okresný súd Martin uzneseniami vo vyššie uvedených konaniach zo 4. februára 2013

č. k. -23, z 1. februára 2013 č. k. -23 a z 28. januára 2013

č. k. -23, vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 €

za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len

„Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej len „“). V odôvodneniach uviedol, že

žalobkyňa vo svojich podaniach zo 17. januára 2013 (vo veciach vedených pod sp. zn.

a ), z 23. januára 2013 (vo veci sp. zn. ) uviedla, že

v žalobe vzniesla „generálnu námietku zaujatosti“.

Uznesenia Okresného súdu Martin zo 4. februára 2013 č. k. -23,

z 1. februára 2013 č. k. -23 a z 28. januára 2013 č. k. -23 napadla

žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti,

ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa ( ). Navyše,

i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju

povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené

od súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Žiline uzneseniami z 26. júna 2013 sp. zn. , z 25. júna

2013 sp. zn. a z 9. mája 2013 sp. zn. , uznesenia súdu prvého

stupňa potvrdil. Z odôvodnení vyplýva, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že

z hľadiska obsahového v podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom

Okresného súdu Martin; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri

vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn.

, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho

poplatku podľa sa nevzťahuje aj na súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť

tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa Vecné

oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona

č. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh ( ),

za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3

).

Všetky uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaniami. Navrhla,

aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a veci vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Dovolania odôvodnila tým, že v predmetných veciach sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodovali vylúčení sudcovia. Za nepodanie

návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo

obsahom jej vôle. Neexistujúcu námietku zaujatosti nebolo možné spoplatniť. Za odňatie

možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého

stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť

spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa

ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe žalobkyne

i žalovanej a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším

súdom pod sp. zn. , , a , rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc

ustanovenie v spojení s tak, že predmetné veci spojil

do jedného spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

Dovolací súd po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci dovolania smerujú proti uzneseniam odvolacieho súdu,

ich prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenia odvolacieho súdu v predmetných veciach však nemožno podriadiť pod

žiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd

uznesenia súdu prvého stupňa ani v jednom prípade nezmenil, ale ich všetky potvrdil

a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

( ) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd ani v jednom

vo svojich potvrdzujúcich uzneseniach prípustnosť dovolania nevyslovil a taktiež v žiadnom

prípade nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolania žalobkyne preto podľa ustanovenia a nie sú prípustné.

Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavaných veciach prichádzala do úvahy,

len ak by v konaniach, v ktorých boli podané, došlo k niektorej z procesných vád

taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ netvrdila a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta

(tam, kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

ktorý v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento

nedostatok zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia

V predmetných veciach z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala všetky návrhy

na začatie konania (žaloby) 27.9.2012 a vychádzajúc z ich obsahu ( )

možno ustáliť, že nimi uplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

a navrhla tiež prikázať veci inému súdu, z dôvodu, že sudcovia

Okresného súdu Martin sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení so zreteľom

na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrhy (žaloby), ako procesnoprávne

úkony účastníka konania, ktorými žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci z právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcom a žalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila aj

námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká

vzťah medzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový)

medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa

nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky

zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom takáto námietka môže byť uplatnená buď

samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj súčasť iného

podania (tak ako v predmetných veciach bola uplatnená v návrhu na začatie konania –

v žalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia prichádza do úvahy len

vtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností

musí byť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia je teda „viazaná“ na ustanovenie , z ktorého vyplývajú

skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná delegácia) nemôže byť

predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci už začalo

na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť, či

majú relevantný vzťah k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez

konkrétnej veci, nemôžu byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.

Možno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje

o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť

súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách

6

konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom

(súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie

o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania,

v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje

o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti

účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo

podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako

celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa

zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, že v daných prípadoch nebol podaný návrh na začatie konania (keď

žalobkyňa nevzniesla námietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu

ustanovenia ; dovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol

podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s takým procesným

stavom, v ktorom konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté a v jeho rámci bol vyrubený

príslušný súdny poplatok.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutí odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (pozri napríklad sp. zn.

, , ). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré

bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry

najvyššieho súdu možno vyvodiť iba vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté

právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností,

ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník

v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávaných veciach o takýto prípad odlíšenia

právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je

námietka žalobkyne v tomto zmysle nedôvodná.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomných vyhotovení rozhodnutí odvolacieho súdu,

7

lebo tieto rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2

v spojení s ustanovením a ustanovením

Odvolací súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedol, ktoré žalobkyňou

predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil

zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil

s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v podanej žalobe išlo

aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin; za správny

označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku

zaujatosti. Odôvodnenia dovolaniami napadnutých uznesení dali tak odpoveď na relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu

zodpovedali, prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti.

Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že niektoré z odôvodnení

nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti

konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutia podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Možno zhrnúť, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

; odôvodnenia dovolaním napadnutých rozhodnutí odvolacieho

súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňajú.

Dôvodnou napokon nebola ani námietka dovolateľky, že v konaniach pred súdom

prvého stupňa rozhodovali (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydali) vylúčení

sudcovia. I keď ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení

sudcu podľa tohto ustanovenia predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia

rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny

názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho

z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte (bez ďalšieho) dôvod pre legitímne

obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavaných vecí konštatuje, že

dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý

údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou dovolaniami napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5,

v spojení s ustanoveniami a , keď žalovanej (ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová