Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)ba4/389456.6bf3f2.pdf
PDF · 116.22 KB
No categories available
6Cdo/297/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 297/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. H., bývajúceho v B.B.,
zastúpeného JUDr. L. B., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej A. H., bývajúcej v M.,
o určenie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 16 C
16/2001, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. novembra 2010
sp.zn. 9 Co 40/2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. novembra
2010 sp.zn. 9 Co 40/2010 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. mája 2010 č.k.
16 C 16/2001-192 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) označeným
rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový súd“) z 25. mája 2010 č.k. 16 C 16/2001-192, ktorým bola zamietnutá ţaloba
o určenie, ţe ţalobca je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu jednej polovice
spoluvlastníckeho podielu zapísaného na mene ţalovanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz.
B. na liste vlastníctva č. X. k nehnuteľnostiam – rodinnému domu súp. č. 12 a pozemku
parcela č. 351. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou
stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby
zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom a porušením zásady zákonného
sudcu, keďţe došlo k viacerým zmenám sudcov tak v konaní na prvom stupni, ako
i v odvolacom konaní. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil to, ţe bolo rozhodnuté
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a ţe sa pred odvolacím súdom nemohol vyjadriť
k veci samej, najmä k jej skutkovým okolnostiam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. dovolateľ
tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f) a g/.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rešpektovanie účinkov
právoplatnosti rozhodnutia, právo na vyvodenie procesných dôsledkov z porušenia práva
na zákonného sudcu a pod.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
V zmysle citovaného ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. dôvodom prípustnosti
dovolania je aj to, ţe súd nebol správne obsadený, pričom o prípad nesprávne obsadeného
súdu ide aj vtedy, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca. Právo na zákonného sudcu zaručuje
Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemoţno odňať jeho
zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je
neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára
a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre kaţdého účastníka
konania rovnako cennú záruku, ţe na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy
a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada
pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený – pre rôzne dôvody a rozličné účely
– výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov
a ich obsadenia, ako garancia proti moţnej svojvôli, je súčasťou základného práva
na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloţenia senátov
na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný
sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade
so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd
rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce
na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného
sudcu moţno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona
o súdoch).
So zreteľom na povahu práva na zákonného sudcu sa dovolací súd najprv zaoberal
dovolacou námietkou o porušení tohto práva v odvolacom i v prvostupňovom konaní.
Z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd o dovolaním napadnutom rozhodnutí rozhodol
v senáte 9 Co zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr. Ireny
Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha. Tomuto senátu bola vec pridelená podľa pravidla
uvedeného v Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2010, v časti s názvom
„Opatrenie predsedu krajského súdu, ktorým sa vydávajú pravidlá prideľovania jednotlivých
vecí sudcom občianskoprávneho, obchodnoprávneho, trestnoprávneho a správneho kolégia
na rok 2010“ bod 3 písm. e), v zmysle ktorého predseda alebo podpredseda súdu pridelí veci,
ktoré boli v predchádzajúcom odvolacom konaní zrušené, tomu senátu, ktorý rozhodol o ich
zrušení. V predchádzajúcom odvolacom konaní totiţ vo veci rozhodol zrušujúcim uznesením
z 19. januára 2010 sp.zn. 9 Co 51/2009 práve tento senát. Odvolací senát v uvedenom zloţení
bol preto určený v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2010.
Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe i keď vyššie uvedené pravidlo, ako
výnimka z náhodného pridelenia veci, nie je explicitne uvedené v § 51 zákona o súdoch,
moţno ho vyvodiť extenzívnym a teleologickým výkladom odseku 7 tohto ustanovenia.
Ak totiţ v zmysle § 51 ods. 7 zákona o súdoch vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie sa
prideľuje sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená, potom zásade
efektivity konania (ktorá je účelom tejto výnimky) zodpovedá, aby rovnaké pravidlo platilo
aj v prípade opätovného predloţenia veci (po jej predchádzajúcom zrušení) odvolaciemu
alebo dovolaciemu súdu. V takomto prípade sa vec pridelí tomu odvolaciemu alebo
dovolaciemu senátu, ktorému bola ako zákonnému senátu pôvodne pridelená a ktorý ju
v predchádzajúcom konaní zrušil. Podmienkou však je, aby uţ pri pôvodnom pridelení išlo
o senát určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce, t. j. o zákonný senát.
Podľa názoru dovolacieho súdu v predchádzajúcom odvolacom konaní bola vec senátu
9 Co pridelená v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2009
(vychádzajúc z dátumu jej nápadu na odvolací súd 16. júla 2009). To znamená, ţe tento senát
bol zákonným senátom. Podľa označeného rozvrhu práce, veci ktoré boli v predchádzajúcom
odvolacom konaní zrušené, pridelí predseda súdu tomu senátu, ktorý rozhodol o ich zrušení.
Ak sa zloţenie senátu zmenilo, pridelí sa vec senátu, do ktorého je zaradený sudca, ktorý
v čase zrušenia veci túto referoval. Ak takýto sudca uţ nepôsobí na krajskom súde, pridelí sa
vec senátu, ktorý rozhodoval o zrušení veci, ak v tomto senáte pracujú aspoň dvaja sudcovia,
ktorí sa podieľali na rozhodovaní a zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa. V ostatných
prípadoch sa takéto veci pridelia do príslušného senátu podľa aktuálneho rozvrhu práce, t.j.
náhodným výberom.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe vec bola predloţená odvolaciemu súdu celkom trikrát.
Prvýkrát bola predloţená na rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku
27. októbra 2005, pričom náhodným výberom bola pridelená senátu 2 Co zloţenému
z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej
a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. Referujúcim sudcom bol JUDr. Peter Straka, pričom
uznesením tohto senátu z 9. júna 2006 sp.zn. 2 Co 383/2005 bol rozsudok súdu prvého stupňa
vo vzťahu k ţalovanej zrušený a vec bola v tejto časti vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Druhýkrát bola predloţená odvolaciemu súdu 16. júla 2009 a náhodným výberom
bola pridelená senátu 9 Co zloţeného z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha. Uznesením tohto senátu z 19. januára 2010
sp.zn. 9 Co 51/2009 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola prvostupňovému
súdu vrátená na ďalšie konanie. Napokon tretíkrát bola predloţená odvolaciemu súdu 23. júla
2010 a pridelená senátu 9 Co pracujúcemu v rovnakom zloţení ako v čase predchádzajúceho
zrušenia veci týmto senátom.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe pri druhom predloţení veci odvolaciemu senátu
referujúci sudca senátu 2 Co (ktorý vec prvýkrát zrušil) JUDr. Peter Straka na krajskom súde
nepôsobil (vykonával stáţ na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky) a zostávajúce
dve sudkyne JUDr. Eva Šofranková a JUDr. Gabriela Klenková PhD. v senáte 2 Co uţ
nepracovali (pracovali v senátoch 3 Co a 4 Co), bola vec v súlade s Rozvrhom práce
Krajského súdu v Prešove na rok 2009 pridelená náhodným výberom, pričom pripadla
do senátu 9 Co. Pri treťom predloţení veci na rozhodnutie o odvolaní bola vec správne
(v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2010) pridelená tomu istému
senátu 9 Co, pracujúcemu v rovnakom zloţení. Sudcovia tohto odvolacieho senátu
JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Irena Dobňáková a JUDr. Roman Tóth tak boli zákonnými
sudcami a konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou
z ustanovenia § 237 písm. g) O.s.p.
Dôvodná je však dovolacia námietka o porušení práva na zákonného sudcu
v prvostupňovom konaní. Potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa rozhodla vo veci
sudkyňa JUDr. Beáta Kaťuchová, ako v poradí šiesty sudca, ktorému bola predmetná vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie. Zo spisu vyplýva, ţe menovanej sudkyni bola vec
pridelená dňa 27. februára 2009 výnimkou z náhodného výberu na základe zmeny rozvrhu
práce, ktorou po návrate tejto sudkyne v súvislosti s ukončením jej práceneschopnosti boli
prerozdelené veci do senátu 20 C a do senátu Mgr. Ľubov Vargovej a JUDr. Kaťuchovej
„podľa priloţených zoznamov“.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom,
samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola vylúčená
moţnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
Podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch č. 757/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase
pridelenia veci JUDr. Kaťuchovej) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho
zmeny prerozdeľujú uţ pridelené veci aj v prípade
a) dlhodobej šesť týţdňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec
pridelená,
b) zmeny v obsadení súdu sudcami,
c) výraznej nerovnomernosti zaťaţenosti sudcov a
d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci
vylúčený.
Pravidlo, podľa ktorého pri zmene personálneho obsadenia súdu bude nový sudca
určený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov,
určoval aj Rozvrh práce Okresného súdu Prešov na rok 2009 v časti s názvom „Všeobecné
pravidlá určenia zákonného sudcu“ (pravidlo 11).
Z citovaných ustanovení zákona o súdoch, ako aj z Rozvrhu práce Okresného súdu
Prešov na rok 2009 vyplýva, ţe i v prípade zmeny v obsadení súdu (opatrenie na č.l. 268)
o ktorú v tejto veci ide, bolo potrebné prerozdeliť uţ pridelené veci náhodným výberom
pomocou technických prostriedkov. K prideleniu veci však došlo výnimkou z náhodného
pridelenia na základe opatrenia predsedu súdu priamo „podľa priloţených zoznamov“
(č.l. 162), teda v rozpore so zákonom i s rozvrhom práce. Sudkyňu súdu prvého stupňa, ktorá
vo veci rozhodla rozsudkom z 25. mája 2010 č.k. 16 C 16/2001-192 tak nebolo moţné
povaţovať za zákonnú sudkyňu.
Na skutočnosť, ţe konanie pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté vadou
vyplývajúcou z § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., majúcou z povahy veci za následok i vadu podľa
písm. f) tohto ustanovenia, bol odvolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, pričom
zároveň bol povinný z tohto dôvodu prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Tým, ţe takto nepostupoval, odňal ţalobcovi moţnosť
konať pred súdom. Nerešpektoval totiţ jeho právo na vyvodenie procesných dôsledkov
z porušenia práva na zákonného sudcu.
Keďţe odňatie moţnosti konať pred súdom je vadou zakladajúcou nielen prípustnosť,
ale zároveň dôvodnosť podaného dovolania, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako
i rovnakou vadou (ako uţ bolo uvedené vyššie porušenie práva na zákonného sudcu je
zároveň z povahy veci vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom) postihnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2013
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová