Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/297/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. H., bývajúceho v B.B.,

zastúpeného JUDr. L. B., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej A. H., bývajúcej v M.,

o určenie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 16 C

16/2001, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. novembra 2010

sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. novembra

2010 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. mája 2010 č.k.

-192 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) označeným

rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo

„prvostupňový súd“) z 25. mája 2010 č.k. -192, ktorým bola zamietnutá ţaloba

o určenie, ţe ţalobca je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu jednej polovice

spoluvlastníckeho podielu zapísaného na mene ţalovanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz.

B. na liste vlastníctva č. X. k nehnuteľnostiam – rodinnému domu súp. č. 12 a pozemku

parcela č. 351. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou

stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby

zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom a porušením zásady zákonného

sudcu, keďţe došlo k viacerým zmenám sudcov tak v konaní na prvom stupni, ako

2

i v odvolacom konaní. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil to, ţe bolo rozhodnuté

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a ţe sa pred odvolacím súdom nemohol vyjadriť

k veci samej, najmä k jej skutkovým okolnostiam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v dovolateľ

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f) a g/.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rešpektovanie účinkov

právoplatnosti rozhodnutia, právo na vyvodenie procesných dôsledkov z porušenia práva

na zákonného sudcu a pod.).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V zmysle citovaného ustanovenia dôvodom prípustnosti

dovolania je aj to, ţe súd nebol správne obsadený, pričom o prípad nesprávne obsadeného

súdu ide aj vtedy, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca. Právo na zákonného sudcu zaručuje

v , podľa ktorého nikoho nemoţno odňať jeho

zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je

neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára

a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre kaţdého účastníka

konania rovnako cennú záruku, ţe na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy

a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada

pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený – pre rôzne dôvody a rozličné účely

– výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov

a ich obsadenia, ako garancia proti moţnej svojvôli, je súčasťou základného práva

na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloţenia senátov

na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný

sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd

rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce

na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného

sudcu moţno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona

o súdoch).

So zreteľom na povahu práva na zákonného sudcu sa dovolací súd najprv zaoberal

dovolacou námietkou o porušení tohto práva v odvolacom i v prvostupňovom konaní.

Z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd o dovolaním napadnutom rozhodnutí rozhodol

v senáte 9 Co zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha. Tomuto senátu bola vec pridelená podľa pravidla

uvedeného v Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2010, v časti s názvom

„Opatrenie predsedu krajského súdu, ktorým sa vydávajú pravidlá prideľovania jednotlivých

vecí sudcom občianskoprávneho, obchodnoprávneho, trestnoprávneho a správneho kolégia

na rok 2010“ bod 3 písm. e), v zmysle ktorého predseda alebo podpredseda súdu pridelí veci,

ktoré boli v predchádzajúcom odvolacom konaní zrušené, tomu senátu, ktorý rozhodol o ich

zrušení. V predchádzajúcom odvolacom konaní totiţ vo veci rozhodol zrušujúcim uznesením

z 19. januára 2010 sp.zn. práve tento senát. Odvolací senát v uvedenom zloţení

bol preto určený v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2010.

Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe i keď vyššie uvedené pravidlo, ako

výnimka z náhodného pridelenia veci, nie je explicitne uvedené v § 51 zákona o súdoch,

moţno ho vyvodiť extenzívnym a teleologickým výkladom odseku 7 tohto ustanovenia.

Ak totiţ v zmysle § 51 ods. 7 zákona o súdoch vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie sa

prideľuje sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená, potom zásade

efektivity konania (ktorá je účelom tejto výnimky) zodpovedá, aby rovnaké pravidlo platilo

aj v prípade opätovného predloţenia veci (po jej predchádzajúcom zrušení) odvolaciemu

alebo dovolaciemu súdu. V takomto prípade sa vec pridelí tomu odvolaciemu alebo

dovolaciemu senátu, ktorému bola ako zákonnému senátu pôvodne pridelená a ktorý ju

v predchádzajúcom konaní zrušil. Podmienkou však je, aby uţ pri pôvodnom pridelení išlo

o senát určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce, t. j. o zákonný senát.

Podľa názoru dovolacieho súdu v predchádzajúcom odvolacom konaní bola vec senátu

9 Co pridelená v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2009

(vychádzajúc z dátumu jej nápadu na odvolací súd 16. júla 2009). To znamená, ţe tento senát

bol zákonným senátom. Podľa označeného rozvrhu práce, veci ktoré boli v predchádzajúcom

odvolacom konaní zrušené, pridelí predseda súdu tomu senátu, ktorý rozhodol o ich zrušení.

Ak sa zloţenie senátu zmenilo, pridelí sa vec senátu, do ktorého je zaradený sudca, ktorý

v čase zrušenia veci túto referoval. Ak takýto sudca uţ nepôsobí na krajskom súde, pridelí sa

vec senátu, ktorý rozhodoval o zrušení veci, ak v tomto senáte pracujú aspoň dvaja sudcovia,

ktorí sa podieľali na rozhodovaní a zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa. V ostatných

prípadoch sa takéto veci pridelia do príslušného senátu podľa aktuálneho rozvrhu práce, t.j.

náhodným výberom.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe vec bola predloţená odvolaciemu súdu celkom trikrát.

Prvýkrát bola predloţená na rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku

27. októbra 2005, pričom náhodným výberom bola pridelená senátu 2 Co zloţenému

z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej

a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. Referujúcim sudcom bol JUDr. Peter Straka, pričom

uznesením tohto senátu z 9. júna 2006 sp.zn. bol rozsudok súdu prvého stupňa

vo vzťahu k ţalovanej zrušený a vec bola v tejto časti vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie. Druhýkrát bola predloţená odvolaciemu súdu 16. júla 2009 a náhodným výberom

bola pridelená senátu 9 Co zloţeného z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov

JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha. Uznesením tohto senátu z 19. januára 2010

sp.zn. bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola prvostupňovému

súdu vrátená na ďalšie konanie. Napokon tretíkrát bola predloţená odvolaciemu súdu 23. júla

2010 a pridelená senátu 9 Co pracujúcemu v rovnakom zloţení ako v čase predchádzajúceho

zrušenia veci týmto senátom.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe pri druhom predloţení veci odvolaciemu senátu

referujúci sudca senátu 2 Co (ktorý vec prvýkrát zrušil) JUDr. Peter Straka na krajskom súde

nepôsobil (vykonával stáţ na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky) a zostávajúce

dve sudkyne JUDr. Eva Šofranková a JUDr. Gabriela Klenková PhD. v senáte 2 Co uţ

nepracovali (pracovali v senátoch 3 Co a 4 Co), bola vec v súlade s Rozvrhom práce

Krajského súdu v Prešove na rok 2009 pridelená náhodným výberom, pričom pripadla

do senátu 9 Co. Pri treťom predloţení veci na rozhodnutie o odvolaní bola vec správne

(v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2010) pridelená tomu istému

senátu 9 Co, pracujúcemu v rovnakom zloţení. Sudcovia tohto odvolacieho senátu

JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Irena Dobňáková a JUDr. Roman Tóth tak boli zákonnými

sudcami a konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou

z ustanovenia

Dôvodná je však dovolacia námietka o porušení práva na zákonného sudcu

v prvostupňovom konaní. Potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa rozhodla vo veci

sudkyňa JUDr. Beáta Kaťuchová, ako v poradí šiesty sudca, ktorému bola predmetná vec

pridelená na prejednanie a rozhodnutie. Zo spisu vyplýva, ţe menovanej sudkyni bola vec

pridelená dňa 27. februára 2009 výnimkou z náhodného výberu na základe zmeny rozvrhu

práce, ktorou po návrate tejto sudkyne v súvislosti s ukončením jej práceneschopnosti boli

prerozdelené veci do senátu 20 C a do senátu Mgr. Ľubov Vargovej a JUDr. Kaťuchovej

„podľa priloţených zoznamov“.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené

podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom,

samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola vylúčená

moţnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa (v znení účinnom v čase

pridelenia veci JUDr. Kaťuchovej) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho

zmeny prerozdeľujú uţ pridelené veci aj v prípade

a) dlhodobej šesť týţdňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec

pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaţenosti sudcov a

d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci

vylúčený.

Pravidlo, podľa ktorého pri zmene personálneho obsadenia súdu bude nový sudca

určený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov,

určoval aj Rozvrh práce Okresného súdu Prešov na rok 2009 v časti s názvom „Všeobecné

pravidlá určenia zákonného sudcu“ (pravidlo 11).

Z citovaných ustanovení zákona o súdoch, ako aj z Rozvrhu práce Okresného súdu

Prešov na rok 2009 vyplýva, ţe i v prípade zmeny v obsadení súdu (opatrenie na č.l. 268)

o ktorú v tejto veci ide, bolo potrebné prerozdeliť uţ pridelené veci náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov. K prideleniu veci však došlo výnimkou z náhodného

pridelenia na základe opatrenia predsedu súdu priamo „podľa priloţených zoznamov“

(č.l. 162), teda v rozpore so zákonom i s rozvrhom práce. Sudkyňu súdu prvého stupňa, ktorá

vo veci rozhodla rozsudkom z 25. mája 2010 č.k. -192 tak nebolo moţné

povaţovať za zákonnú sudkyňu.

Na skutočnosť, ţe konanie pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté vadou

vyplývajúcou z , majúcou z povahy veci za následok i vadu podľa

písm. f) tohto ustanovenia, bol odvolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, pričom

zároveň bol povinný z tohto dôvodu prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Tým, ţe takto nepostupoval, odňal ţalobcovi moţnosť

konať pred súdom. Nerešpektoval totiţ jeho právo na vyvodenie procesných dôsledkov

z porušenia práva na zákonného sudcu.

Keďţe odňatie moţnosti konať pred súdom je vadou zakladajúcou nielen prípustnosť,

ale zároveň dôvodnosť podaného dovolania, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako

i rovnakou vadou (ako uţ bolo uvedené vyššie porušenie práva na zákonného sudcu je

zároveň z povahy veci vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom) postihnutý

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2013

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová