Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/236/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : I. K. K.,

bývajúci v B., zastúpený JUDr. V. P., advokátom v B., proti žalovanému : Obvodný úrad

Prešov, Námestie mieru 3, Prešov, o návrhu na obnovu konania, o žiadosti žalobcu

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, o doplnení podania, o zvolenie si advokáta

pre dovolacie konanie, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. ,

o dovolaniach žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. októbra 2009

sp. zn. , uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2011 sp. zn.

, uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 2011 sp. zn.

a uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. októbra 2009

č.k. -92 o d m i e t a .

Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2011

č.k. -118 o d m i e t a .

Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 2011

č.k. -128 o d m i e t a .

Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2012

č.k. -143 o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

2 , 237/2013

, 239/2013

Okresný súd Bardejov uznesením z 9. júla 2009 č.k. -80 návrh

na povolenie obnovy konania zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal obnovy konania z dôvodu uvedenom v § 228

ods. 1 písm.d/. Z citovaného rozsudku ESĽP č. 321/06/96 nevyplýva záver, že napadnuté

vnútroštátne rozhodnutie je v merite veci v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ani záver, že zistené porušenie spočíva v procesných pochybeniach alebo

nedostatkoch takej závažnosti, ktorá vrhá vážne pochybnosti na výsledok vnútroštátneho

konania, ktoré bolo predmetom sťažnosti. Citovaným rozsudkom bolo skonštatované

porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalobcovi

postupom podľa čl. 41 Dohovoru bolo súdom priznané spravodlivé zadosťučinenie vo forme

náhrady nemateriálnej škody. Žalobca nepreukázal, že naďalej trpí vážnymi negatívnymi

dôsledkami spôsobenými sporným vnútroštátnym rozhodnutím, ktoré nie je dostatočne

napravené spravodlivým zadosťučinením priznaným ESĽP, a ktoré nemôže byť odstránené

inak, než opätovným prejednaním veci, resp. obnovou konania. Vzhľadom k tomu dospel

k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania a návrh

zamietol.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením zo 6. októbra 2009 č.k.

-92 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, náhradu trov odvolacieho konania

žalovanému nepriznal. V odôvodnení uviedol, že má za to, že z rozsudku Európskeho súdu

pre ľudské práva č. 321/06/96 nevyplýva záver, že napadnuté vnútroštátne rozhodnutie je

v merite veci v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani záver,

že zistené porušenie spočíva v procesných pochybeniach alebo nedostatkoch takej závažnosti,

ktorá vrhá vážne pochybnosti na výsledok vnútroštátneho konania, ktoré bolo predmetom

sťažnosti. Rozsudkom bolo konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a žalobcovi postupom podľa čl. 41 Dohovoru bolo súdom priznané

spravodlivé zadosťučinenie vo forme náhrady nemateriálnej škody. I odvolací súd má za to,

že žalobca nepreukázal, že naďalej trpí vážnymi negatívnymi dôsledkami spôsobenými

sporným vnútroštátnym rozhodnutím, ktoré nie je dostatočne napravené spravodlivým

zadosťučinením priznaným Európskym súdom pre ľudské práva, a ktoré nemôže byť

odstránené inak, než opätovným prejednaním veci, resp. obnovou konania. Dospel k záveru,

že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, preto uznesenie súdu

prvého stupňa v zmysle ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

3 , 237/2013

, 239/2013

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia Namietal pasívnu legitimáciu na strane

žalovaného s tým, že mu v tomto súdnom konaní očividne bolo bránené v prístupe

k spravodlivosti tým, že súdy jeho návrhu na obnovu konania nevyhoveli.

Žalovaný sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Okresný súd Bardejov uznesením z 10. novembra 2010 č.k. -113

žalobcovi neustanovil zástupcu z radov advokátov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že žalobca podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu zo 6. októbra 2009

č.k. -92, kde zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre

dovolacie konanie. Žalobcovi neustanovil zástupcu z radov advokátov, nakoľko neboli

splnené zákonné predpoklady dané ustanovením Žalobca svoju žiadosť

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v súdom stanovenej lehote nedoplnil,

a nepreukázal pomery, ktoré by inak odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dôvodnosť nároku a splnenie zákonných podmienok na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov musí preukázať žiadateľ.

Krajský súd v Prešove uznesením z 28. apríla 2011 č.k. -118 potvrdil

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu. V odôvodnení sa stotožnil s dôvodmi uvedenými

v uznesení súdu prvého stupňa ako aj s právnym posúdením. K odvolacím námietkam

uviedol, že predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia sú predpokladmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

výrokom súdu podľa Zákon teda nemá na mysli prípady, keď je účastník

už zo zákona od súdnych poplatkov oslobodený, či prípad, keď je od poplatkov oslobodené

konanie. Žalobca síce v prílohe odvolania pripojil veľké množstvo dokladov s poznámkou,

aby sa súd presvedčil, na čo míňa svoj dôchodok, tieto doklady (faktúry, účty, cestovné lístky,

platobné doklady a pod.) však neposkytujú náležitý – úplný obraz toho, aké sú skutočne

celkové pomery a z čoho a vlastne ako zabezpečuje svoje základné životné potreby žalobca

so svojou rodinou. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť

tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery

na oslobodenie od súdnych poplatkov sú opodstatnené (dôkazná povinnosť). Súd iba posúdi,

či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere

nevyvolávajú pochybnosť a pod. Žalobca svoje majetkové pomery komplexne (v celom

4 , 237/2013

, 239/2013

rozsahu) a to najmä vzhľadom na aktíva svojho majetku nepreukázal, a ani nedoložil, ako

zabezpečuje svoje základné životné potreby.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Domáhal sa

zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spolu s prvostupňovým, lebo je vadné,

nepresvedčivé, neprofesionálne, tendenčné a v súhrne nezákonné a neústavné, ktoré mu bráni

v prístupe k spravodlivosti.

Uznesením z 26. júla 2011 č.k. -122 Okresný súd Bardejov vyzval

žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa

3.6.2011, ktoré označil ako Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 28.4.2011, aby toto obsahovalo všetky náležitosti, ktoré každé

dovolanie musí v súlade s a obsahovať, aby :

- v súlade s konkretizoval dôvod dovolania (prípadne označil aj

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení)

- predložil plnú moc udelenú advokátovi pre dovolacie konanie.

Uložil mu v lehote 10 dní doplnenie (prípadne nový návrh so všetkými, teda aj požadovanými

náležitosťami) vykonať v písomnej forme k hore uvedenej značke v dvoch vyhotoveniach.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 20. decembra 2011 č.k.

-128 odmietol odvolanie žalobcu. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci

ide o uznesenie, ktorým v súlade s súd prvého stupňa vyzval žalobcu

na odstránenie vád jeho podania označeného ako dovolanie a zákon proti takémuto uzneseniu

odvolanie nepripúšťa, čo súd prvého stupňa aj správne uviedol v poučení vo vzťahu

k predmetnému uzneseniu, kde poukázal práve na ustanovenie písm.1/

Odvolateľ podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto

postupom podľa odvolací súd jeho odvolanie odmietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia s odôvodnením, že mu je bránené

vo výkone spravodlivosti pre nemožnosť si zabezpečiť právnu pomoc (zastupovanie

advokátom) pre vlastnú insolventnosť. Navrhol zmätočné uznesenie zrušiť.

, 237/2013

, 239/2013

Okresný súd Bardejov uznesením z 3. februára 2012 č.k. -132 vyzval

dovolateľa (žalobcu), aby si v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zvolil advokáta,

ktorý ho bude zastupovať v dovolacom konaní a zároveň v uvedenej lehote predložil súdu

plnomocenstvo udelené zvolenému advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní v súlade

s veta druhá

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením zo 4. apríla 2012 č.k.

-143 odmietol odvolanie. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci ide

o uznesenie, ktorým v súlade s súd prvého stupňa vyzval žalobcu

na odstránenie vád jeho podania označeného ako Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove sp. zn. , aby toto obsahovalo všetky náležitosti, ktoré každé

dovolanie musí v súlade s a obsahovať. Zákon proti takémuto

uzneseniu odvolanie nepripúšťa, čo súd prvého stupňa aj správne uviedol v poučení vo vzťahu

k predmetnému uzneseniu, kde poukázal práve na ustanovenie písm.1/

Odvolateľ teda podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné

a preto postupom podľa jeho odvolanie odmietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Poukázal na vady

konania podľa pre bránenie v prístupe k spravodlivosti a pre neposkytnutie

právnej pomoci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolania smerujú proti

rozhodnutiam, voči ktorým takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávaných veciach odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiam vydaným v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm.a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

6 , 237/2013

, 239/2013

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ). Podľa je dovolanie prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutie na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenia o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktoré sú napadnuté dovolaním nevykazujú znaky niektorého z týchto

uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniam podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

V dovolaní zo dňa 7.11.2009 proti uzneseniu odvolacieho súdu zo 6. októbra 2009

č.k. -92 žalobca namieta zmätočnosť v tom, že žalovaný nemá pasívnu

legitimáciu v predmetnom spore.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť,

že otázka tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti

, 237/2013

, 239/2013

dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia žalobcu uvádzané v dovolaní, ktoré sa

týkajú pasívnej legitimácie žalovaného sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné.

Žalobca v dovolaniach, a to zo dňa 3.6.2011 voči uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa

28.4.2011 č.k. -118, v dovolaní zo dňa 29. januára 2012 proti uzneseniu

odvolacieho súdu zo dňa 20. decembra 2011 č.k. a v dovolaní zo dňa

27.4.2012 proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 4. apríla 2012 č.k. -143

zhodne namieta zmätočnosť ( ) bez toho, aby vady konania v jednotlivých

rozhodnutiach v zmysle ustanovenia konkretizoval. Svoje tvrdenia iba

paušalizuje. Ako už bolo hore uvedené, dovolací súd žiadne procesné vady vymenované

v písmenách a/ až g/ v napadnutých rozhodnutiach ako aj v konaniach, ktoré im

predchádzali nezistil.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu voči napadnutým rozhodnutiam

odvolacieho súdu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania žalobcu odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je

dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolaní sa nezaoberal napadnutými

rozhodnutiami odvolacieho súdu z hľadiska ich vecnej správnosti.

Dovolací súd dovolania žalobcu odmietol voči uzneseniam Krajského súdu v Prešove

zo 6. októbra 2009 č.k. -92, z 28. apríla 2011 č.k. -118,

z 20. decembra 2011 č.k. -128 a zo 4. apríla 2012 č.k. -143.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

, 237/2013

, 239/2013

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová