Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/65/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného N. N. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. a/, c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 20. novembra 2013 o dovolaní

obvineného N. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 27. augusta 2013, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného N. N. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. decembra 2009, sp. zn. ,

bol obvinený N. N. uznaný za vinného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/,

c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.

s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Rovnako mu tak bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložený trest zákazu

činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 1 (jedného) roka. Naproti tomu bol podľa

oslobodený spod obžaloby pre trestný čin krádeže podľa

§ 247 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. septembra 2010, sp. zn.

na podklade odvolania obvineného N. N. podľa , zrušil

2

napadnutý rozsudok len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám vo

veci podľa rozhodol tak, že obvineného N. N. podľa

§ 221 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. odsúdil

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 18. marca 2013, sp. zn. , podľa

povolil obnovu konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

proti obvineného N. N. a zároveň podľa zrušil rozsudok

Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. decembra 2009, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2010, sp. zn. ,

a to len vo výroku o treste.

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 24. júna 2013, sp. zn. , bol

obvinený N. N. odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/,

37 písm. h/, 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. augusta 2013, sp. zn.

podľa odvolanie obvineného N. N. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu obvinený N. N. prostredníctvom splnomocneného obhajcu

JUDr. J. V. podal 10. októbra 2013 na Okresný súd Veľký Krtíš dovolanie z dôvodov

uvedených v , keďže podľa jeho názoru rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici je založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia

a nesprávnom posúdení zisteného skutku, nakoľko tento nerešpektoval zásadu ukladania

trestov, keď v jednom rozsudku krajský súd konštatoval existenciu výnimočných okolností

prípadu, z ktorého dôvodu použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr.

zák. a uložil mu trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a naopak, po

obnove konania už toto ustanovenie neaplikoval a uložil mu trest skoro v strede trestnej

sadzby.

3

Podaným dovolaním sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil vyššie

uvedené uznesenie krajského súdu, ako aj naň nadväzujúci rozsudok Okresného súdu

Veľký Krtíš z 24. júna 2013, sp. zn. a tomuto prikázal, aby vec obvineného

N. N. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš navrhol dovolanie obvineného

N. N. odmietnuť ako nedôvodné podľa , keďže obvinenému N. N. bol

uložený trest odňatia slobody aj s poukazom na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu

zo dňa 28. novembra 2012 sp. zn. uverejnený dňa 21. decembra 2012 pod č.

Spisový materiál Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. spolu s dovolaním

obvineného N. N. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený

na rozhodnutie 11. novembra 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa

predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného N.

N. a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané

oprávnenou osobou ( ), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku ( ) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (, ). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné

na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného

prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom

poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,

ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú

ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom

v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola

vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti

4

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Naopak z ustanovenia expresis verbis vyplýva, že dovolací súd

je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. z 28. novembra

2012, uverejnenom v Zbierke zákonov 21. decembra 2012 pod č. rozhodol,

že druhá časť prvej vety ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou (súd uloží

páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej sadzby trestu odňatia slobody) nie je

v súlade s (tzv. asperačná zásada).

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý

neskôr stratil účinnosť podľa , a ten nadobudol právoplatnosť, ale nebol

vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia

je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, a vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa.

V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel

k týmto právnym záverom:

5

Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré

sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa – ako skutočnosti alebo

dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú

sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania

trestu. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, že právny predpis, jeho časť alebo

niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu

skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy

konania, ak bol z tohto dôvodu podaný návrh, je dôvodom obnovy konania „ex lege“,

t.j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila

právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení

o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok

obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie

iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania povolí podľa

z dôvodu uvedeného v v znení

neskorších predpisov.

Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/

alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej

sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom

do 21. decembra 2012, ustanovenie o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012,

sp. zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom

428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred

21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sú negované použitím ustanovenia

§ 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. Sprísnená trestná sadzba v tomto

prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu

alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd

v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu

6

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti , teda

zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol

využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným

obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri aj rozhodnutie 13. publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013).

V takom prípade sa ustanovenie v znení neskorších

predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn.

, nepoužije, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia

§ 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou,

na dotknuté prípady nedopadli, preto návrh na obnovu konania podaný na základe uvedeného

nálezu ústavného súdu treba zamietnuť podľa

Z vyššie uvedených právnych záverov teda vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. nemal povoliť obnovu konania a tento návrh

odsúdeného N. N. zamietnuť (lebo rovnako nezistil zákonné dôvody podľa

), pretože Krajský súd v Banskej Bystrici pri ukladaní trestu v pôvodnom

rozsudku využil celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložil nižší

trest.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

obvineného N. N. podľa ako nedôvodné odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová