Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
884/390667.c9f780.pdf
PDF · 147.9 KB
No categories available
5Tdo/65/2013
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 65/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného N. N. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a/, c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 20. novembra 2013 o dovolaní
obvineného N. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 27. augusta 2013, sp. zn. 5 To 75/2013, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. N. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. decembra 2009, sp. zn. 9 T 66/2008,
bol obvinený N. N. uznaný za vinného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/,
c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.
s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Rovnako mu tak bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložený trest zákazu
činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 1 (jedného) roka. Naproti tomu bol podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin krádeže podľa
§ 247 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. septembra 2010, sp. zn. 5 To 70/2010
na podklade odvolania obvineného N. N. podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám vo
veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obvineného N. N. podľa
§ 221 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. odsúdil
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 18. marca 2013, sp. zn. 9 Nt 14/2011, podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
9 T 66/2008 proti obvineného N. N. a zároveň podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. decembra 2009, sp. zn. 9 T 66/2008, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2010, sp. zn. 5 To 70/2010,
a to len vo výroku o treste.
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 24. júna 2013, sp. zn. 9 T 66/2008, bol
obvinený N. N. odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/,
37 písm. h/, 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. augusta 2013, sp. zn. 5 To 75/2013
podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného N. N. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu obvinený N. N. prostredníctvom splnomocneného obhajcu
JUDr. J. V. podal 10. októbra 2013 na Okresný súd Veľký Krtíš dovolanie z dôvodov
uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže podľa jeho názoru rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici je založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia
a nesprávnom posúdení zisteného skutku, nakoľko tento nerešpektoval zásadu ukladania
trestov, keď v jednom rozsudku krajský súd konštatoval existenciu výnimočných okolností
prípadu, z ktorého dôvodu použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. a uložil mu trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a naopak, po
obnove konania už toto ustanovenie neaplikoval a uložil mu trest skoro v strede trestnej
sadzby.
Podaným dovolaním sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil vyššie
uvedené uznesenie krajského súdu, ako aj naň nadväzujúci rozsudok Okresného súdu
Veľký Krtíš z 24. júna 2013, sp. zn. 9 T 66/2008 a tomuto prikázal, aby vec obvineného
N. N. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš navrhol dovolanie obvineného
N. N. odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže obvinenému N. N. bol
uložený trest odňatia slobody aj s poukazom na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu
zo dňa 28. novembra 2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 uverejnený dňa 21. decembra 2012 pod č.
Spisový materiál Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9 T 66/08 spolu s dovolaním
obvineného N. N. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený
na rozhodnutie 11. novembra 2013.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa
§ 378 Tr. por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného N.
N. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného
prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné
na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína,
že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného
prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom
poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,
ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú
ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom
v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola
vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že dovolací súd
je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra
2012, uverejnenom v Zbierke zákonov 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 Z. z. rozhodol,
že druhá časť prvej vety ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou (súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej sadzby trestu odňatia slobody) nie je
v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (tzv. asperačná zásada).
Podľa § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý
neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, a ten nadobudol právoplatnosť, ale nebol
vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia
je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, a vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa.
V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel
k týmto právnym záverom:
Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré
sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa – ako skutočnosti alebo
dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú
sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania
trestu. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, že právny predpis, jeho časť alebo
niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu
skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy
konania, ak bol z tohto dôvodu podaný návrh, je dôvodom obnovy konania „ex lege“,
t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila
právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení
§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok
obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie
iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania povolí podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/
alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej
sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom
do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012,
sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom
428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred
21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sú negované použitím ustanovenia
§ 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. Sprísnená trestná sadzba v tomto
prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu
alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd
v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona, teda
zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol
využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným
obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri aj rozhodnutie 13. publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013).
V takom prípade sa ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn.
PL. ÚS 106/2011, nepoužije, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou,
na dotknuté prípady nedopadli, preto návrh na obnovu konania podaný na základe uvedeného
nálezu ústavného súdu treba zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
Z vyššie uvedených právnych záverov teda vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš
v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 9 T 66/2008 nemal povoliť obnovu konania a tento návrh
odsúdeného N. N. zamietnuť (lebo rovnako nezistil zákonné dôvody podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por.), pretože Krajský súd v Banskej Bystrici pri ukladaní trestu v pôvodnom
rozsudku využil celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložil nižší
trest.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie
obvineného N. N. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. novembra 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová