Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
20b/390758.965858.pdf
PDF · 124.72 KB
No categories available
4Cdo/331/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 331/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. P. a.s., IČO: X.,
so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., so sídlom v B., proti
odporcovi P. B., bývajúcemu v B., o zaplatenie 2,66 €, vedenej na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 9 Ro 193/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo 14. augusta 2013 sp. zn. 17 Co 224/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 17. mája 2013 č.k. 9 Ro 193/2013-8 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku
prevzal navrhovateľ 25. apríla 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia
výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Namietol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej
podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené
podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti takto urobeného podania
rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), ktorý sťažnosť ako
podanú oneskorene odmietol rozhodnutím III. ÚS 142/07. Navrhovateľ sa preto domáhal
vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd
16. júna 2009 o sťažnosti navrhovateľa jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o tom, že
prišlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podľa
ústavného súdu podaná oneskorene, vyslovil ústavný súd záver, že týmto postupom
prvostupňového súdu bolo porušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň
prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetných podaní navrhovateľa, lebo návrh
na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Ďalej vyslovil, že právne účinky
tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere
nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa
zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu
prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol
rozsudkom tak, že okresný súd porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie.
Navrhovateľ s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu (nález ústavného súdu z 24. júna
2008 sp. zn. II. ÚS 148/08) mal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania 31. marca 2006. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb.
je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1
písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb.
poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca
kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn.
4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom,
lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup, nakoľko v čase,
kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku - podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny
poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho
vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo 14. augusta 2013 sp. zn.
17 Co 224/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie
konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal zaplatenia
sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky súdu
prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade
so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu
vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví
(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu, že táto výzva bola navrhovateľovi riadne
doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto konanie správne zastavil.
Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1
a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, že na splnenie príkazu vysloveného v náleze
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 148/08, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol
navrhovateľ povinný preukázať, že návrh na začatie konania, ktorý je v spise založený na č.l. 1 a 2
spisu, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal. Pokiaľ
tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku
2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, že tento stav si spôsobil navrhovateľ
sám vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím
hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu
prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku
2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku
nepreukázania totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013
za nový návrh, nebolo možné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok
stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania ako následku
nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh
podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej
situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Odvolací súd
na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).
Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržal dôvodov, ktoré
uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého
stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len
o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku
2006. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane
popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013
akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. Nález ústavného súdu
z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/08 jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého
stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013
je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd
prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal
prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad
zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol
zaoberať). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol
v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania
už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať.
Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ
žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas
navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého
z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež
rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim
je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a ich existencia nevyšla vdovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
sa rozumie procesné nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre
tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal,
či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu
alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo
reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve
je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona
č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla
v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,
súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý
bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý
doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané
zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej
v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie
konania.
V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci
samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie,
ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.
V náleze ústavného súdu z 24. júna 2008 II. ÚS 148/08 ústavný súd konštatoval,
že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania
v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť
o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom.
Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)
na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu
spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013
je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. V danej procesnej
situácii, v ktorej z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006
s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny
procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne
účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať
pochybnosti - to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého stupňa,
a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný
už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne
pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní
(z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd
poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totožnosti návrhov
na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.
V preskúmavanej veci bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného
v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ
navrhovateľ v súvislosti stým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho
návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti
preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza,
že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo
ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým,
pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt"), teda tým, ktorí sa aktívne
a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú
aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie,
bolo práve na navrhovateľovi, aby - najmä po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006
v elektronickej podobe - uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým
sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh
na začatie konania podal v roku 2006.
Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková
povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že - vzhľadom
na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku - sú splnené predpoklady pre zastavenie
konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho
súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu
realizácie procesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237
písm. f/ O.s.p. (porovnaj obdobne napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 355/2013 zo 7. novembra 2013, 3 Cdo 334/2013 zo 4. novembra 2013,
3 Cdo 337/2013 z 18. novembra 2013).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania
tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného
dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková