Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
059/389917.08564f.pdf
PDF · 111.62 KB
No categories available
7MCdo/2/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 MCdo 2/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
republiky, za ktorú koná M., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému Ing. M., bývajúcemu
v S., o vymoženie 66,38 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
23 Er 1922/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn. 18 CoE 249/2011 a
uzneseniu Okresného súdu Malacky zo 14. decembra 2009, č.k. 23 Er 1922/2008-13 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla
2012 sp. zn. 18 CoE 249/2011 a uznesenie Okresného súdu Malacky zo 14. decembra 2009
č.k. 23 Er 1922/2008-13 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia
vracia Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená návrhom na vykonanie exekúcie podaným 21. júla 2006 Exekútorskému
úradu Bratislava II súdnemu exekútorovi Bc. V. sa domáhala núteného uspokojenia peňažnej
pohľadávky 2 000 Sk (66,38 €) s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatený na mieste č. A. vydaný Okresným
riaditeľstvom PZ Bratislava IV zo 17. júna 2004.
Okresný súd Malacky vydal 21. februára 2007 poverenie číslo X.* na vykonanie
exekúcie pre vymoženie 2 000 Sk a trov exekúcie súdnemu exekútorovi Bc. V..
Okresný súd Malacky uznesením zo 14. decembra 2009 č.k. 23 Er 1922/2008-13
exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok) zastavil v dôsledku straty
účinnosti exekučného titulu pre uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie
rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení zmien a doplnkov) a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie 52,15 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z aplikácie ustanovenia § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej, ktorým napadla výrok uvedeného uznesenia o trovách
exekúcie, Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2012 sp. zn. 18 CoE 249/2011
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.), povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho,
že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej pre márne uplynutie času (prekluzívnej
lehoty) – ako objektívnej kategórie, čo nemožno pričítať na ťarchu povinného. Uviedol,
že exekučný titul sa stal vykonateľným 2. júla 2004, exekútor získal poverenie na vykonanie
exekúcie až po márnom uplynutí dvoch rokov a ôsmych mesiacov (21. februára 2007); ide
o prípad tzv. márnej exekúcie, kedy sa táto síce začala dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo
v jej priebehu neprípustné pre zánik práva. Zodpovednosť za výsledok exekúcie z procesného
hľadiska nesie oprávnená, ktorej súd prvého stupňa správne uložil povinnosť nahradiť trovy
exekúcie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu a uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
podal na podnet oprávnenej (za ktorú koná od 1. januára 2013 M., predtým Krajské
riaditeľstvo PZ v Bratislave) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky z dôvodu, že rozhodnutia v napadnutej časti spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a preto ich navrhol zrušiť a v zrušenom rozsahu
vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému
nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku len
v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie upravuje výnimku
zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady na výkon
exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba
v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené
zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného
a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Podľa názoru generálneho prokurátora v predmetnej veci nebol
splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej
výnimky. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy
jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu
v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla
ovplyvniť dĺžku trvania exekučného konania do straty účinnosti exekučného titulu. Okrem
toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť z úradnej
povinnosti. Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť
oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo však musí
byť v exekučnom konaní preukázané. Vychádzajúc z uvedeného generálny prokurátor
vyslovil právny názor, že ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia,
povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. V
opačnom prípade by to znamenalo, že oprávnenému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Vždy je potrebné skúmať, či
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia na
zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie nemožno bez
ďalšieho založiť iba na jeho dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie.
Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť
trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému (porovnaj Van der Mussele proti
Belgicku).
Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.
Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
(§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže
napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu
podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú
O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,
kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred
súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Existenciu vád konania v zmysle § 237 O.s.p. generálny prokurátor nenamietal
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy,
ak nie je namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady,
okrem vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu,
že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V dovolacom konaní ale nevyšla najavo
žiadna takáto vada.
3. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania
účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd
na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.
Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci dôvodne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje
sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného
poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197
ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť
nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma
procesného zavinenia oprávneného (porovnaj obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo 6/2012, sp. zn. 4 MCdo 11/2008, sp. zn. 5 MCdo 20/2011,
6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 13/2011 a ďalšie).
Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť
iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď
neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.
Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak oprávnená
podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádzalo do úvahy jej procesné zavinenie
na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na vykonanie
predmetného exekučného titulu. Oprávnená postup exekútora a exekučného súdu a dĺžku
exekučného konania (t.j. vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty)
nemohla ovplyvniť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov
nižších stupňov (o trovách exekúcie) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
a že generálny prokurátor dôvodne podal proti nim mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Najvyšší súd vzhľadom na to uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2012 sp. zn. 18 CoE 249/2011 a uznesenie
Okresného súdu Malacky zo 14. decembra 2009 č.k. 23 Er 1922/2008-13 vo výroku
o náhrade trov exekúcie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Malacky
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,
záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová