Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8c3/389769.eb1638.pdf
PDF · 119.33 KB
No categories available
4Cdo/353/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 353/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,
IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti
odporkyni L. S., bývajúcej vo V., o zaplatenie 1,33 €, vedenej na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 1 Ro 144/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 15. augusta 2013 sp. zn. 17 Co 261/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 15. mája 2013 č.k. 1 Ro 144/2013-7 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku prevzal navrhovateľ 15. apríla 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej
lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia
súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Namietol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania
už v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom.
Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi
späť. O prípustnosti takto urobeného podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“), ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene odmietol rozhodnutím
III. ÚS 142/07. Navrhovateľ sa preto domáhal vyslovenia porušenia svojho práva
na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd 16. júna 2009 o sťažnosti
navrhovateľa jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. V obdobných, resp.
skutkovo totožných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podľa ústavného súdu
podaná oneskorene, vyslovil ústavný súd záver, že týmto postupom prvostupňového súdu
bolo porušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu
prikázal konať vo veci predmetných podaní navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania bol
urobený v zákonom ustanovenej forme. Ďalej vyslovil, že právne účinky tohto podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť
prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať
spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu prvého
stupňa opätovne doručil podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol
rozsudkom tak, že okresný súd porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie.
Navrhovateľ s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu (nález ústavného súdu
z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/08) mal za to, že účinky podania zostali zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania 31. marca 2006. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia
§ 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej
povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu;
podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť
po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.
S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, že súd
prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané
procesné predpoklady pre tento postup, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie
súdneho poplatku – podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo možné
vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula
31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 15. augusta 2013 sp. zn.
17 Co 261/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie
konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal
zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej
pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého
stupňa v súlade so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok
za podanie návrhu vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej
lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu, že
táto výzva bola navrhovateľovi riadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého
stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1
O.s.p., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil
názor, že na splnenie príkazu vysloveného v náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 148/08, aby
súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh
na začatie konania, ktorý je v spise založený na č.l. 1 a 2 spisu, je totožný s návrhom
doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti
nemôže predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už
nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, že tento stav si spôsobil navrhovateľ sám vlastným
nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne
nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého
stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku
2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku
nepreukázania totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013
za nový návrh, nebolo možné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny
poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania
ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku
navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého
stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so zákonom
č. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa nebolo
dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).
Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržal dôvodov,
ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu
prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,
ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD
nosiči v roku 2006. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd
na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale
aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.
Nález ústavného súdu z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/08 jednoznačne konštatoval
protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť
preukazovať, že podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu
priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným
v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel
posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje
o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné
vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku
2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek
tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu
za následok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá
prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté
uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas
navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané
mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred
súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa
§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997).
So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade
dané procesné predpoklady.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie
návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo
reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve
je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona
č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol
zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania,
ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,
ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči
podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty
uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania.
V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh
vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené
elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť
netreba.
V náleze ústavného súdu z 24. júna 2008 II. ÚS 148/08 ústavný súd konštatoval, že
navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania
v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo
ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom.
Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)
na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú
sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013
je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. V danej procesnej
situácii, v ktorej z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku
2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako
nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci
vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu
ktorého nemožno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu
prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie
konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého
nemožno mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú
totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku
2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel
od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.
V preskúmavanej veci bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu
podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku
2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii
originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať
opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných
v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje
práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade
so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta
sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,
nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií
sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby – najmä
po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe – uchoval pôvodné
DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom
hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku
2006.
Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková
povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že – vzhľadom
na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady
pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani
postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo
dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol
významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj obdobne napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 355/2013 zo 7. novembra 2013, 3 Cdo 334/2013 zo 4. novembra 2013, 3 Cdo 337/2013 z 18. novembra 2013).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková