Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/353/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,

IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti

odporkyni L. S., bývajúcej vo V., o zaplatenie 1,33 €, vedenej na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 15. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 15. mája 2013 č.k. -7 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzal navrhovateľ 15. apríla 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej

lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1

písm. f/ ). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Namietol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania

už v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom.

2

Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi

späť. O prípustnosti takto urobeného podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“), ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene odmietol rozhodnutím

. Navrhovateľ sa preto domáhal vyslovenia porušenia svojho práva

na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd 16. júna 2009 o sťažnosti

navrhovateľa jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. V obdobných, resp.

skutkovo totožných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podľa ústavného súdu

podaná oneskorene, vyslovil ústavný súd záver, že týmto postupom prvostupňového súdu

bolo porušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu

prikázal konať vo veci predmetných podaní navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania bol

urobený v zákonom ustanovenej forme. Ďalej vyslovil, že právne účinky tohto podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť

prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať

spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu prvého

stupňa opätovne doručil podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol

rozsudkom tak, že okresný súd porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie.

Navrhovateľ s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu (nález ústavného súdu

z 24. júna 2008 sp. zn. ) mal za to, že účinky podania zostali zachované

s účinnosťou ku dňu jeho podania 31. marca 2006. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia

je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej

povinnosti, ktorá podľa vzniká podaním návrhu;

podľa poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť

po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. odvolateľ namietol, že súd

prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané

procesné predpoklady pre tento postup, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie

súdneho poplatku – podľa už súdny poplatok nebolo možné

vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula

31. decembra 2009.

3

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 15. augusta 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie

konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal

zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej

pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého

stupňa v súlade so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok

za podanie návrhu vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu ) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej

lehote zaplatený, súd konanie zastaví ( ). Napriek tomu, že

táto výzva bola navrhovateľovi riadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého

stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1

, , , a a vyslovil

názor, že na splnenie príkazu vysloveného v náleze ústavného súdu sp. zn. , aby

súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh

na začatie konania, ktorý je v spise založený na č.l. 1 a 2 spisu, je totožný s návrhom

doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti

nemôže predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už

nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, že tento stav si spôsobil navrhovateľ sám vlastným

nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne

nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého

stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku

2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku

nepreukázania totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013

za nový návrh, nebolo možné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny

poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania

ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku

navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého

stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so zákonom

č. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa nebolo

dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). V podstate sa pridržal dôvodov,

4

ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu

prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,

ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD

nosiči v roku 2006. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd

na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale

aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.

Nález ústavného súdu z 24. júna 2008 sp. zn. jednoznačne konštatoval

protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť

preukazovať, že podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu

priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným

v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel

posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje

o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné

vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku

2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek

tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu

za následok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá

prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté

uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

navrhovateľ zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle

písm. f/ sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred

súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa

, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997).

So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade

dané procesné predpoklady.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

6

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona

č. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa poplatok za podanie

návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania,

ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,

ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči

podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty

uvedenej v mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok

za návrh na začatie konania.

V zmysle veta prvá a druhá podanie možno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

V náleze ústavného súdu z 24. júna 2008 ústavný súd konštatoval, že

navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania

v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo

ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom.

Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)

na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú

sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013

je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. V danej procesnej

7

situácii, v ktorej z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku

2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako

nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci

vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu

ktorého nemožno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu

prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie

konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého

nemožno mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú

totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku

2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel

od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.

V preskúmavanej veci bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu

podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku

2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii

originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať

opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných

v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje

práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade

so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta

sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,

nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií

sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby – najmä

po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe – uchoval pôvodné

DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom

hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku

2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol

8

významný z hľadiska (porovnaj obdobne napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. novembra 2013, zo 4. novembra 2013, z 18. novembra 2013).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková