Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/39/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej,

v právnej veci žalobcu: P., a. s., U., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. L. J., s. r. o., S.,

proti žalovanému: V. O., nar. X., Č.O., zastúpený advokátom JUDr. B. M., spol. s r. o., N.,

o zaplatenie 336 263,06 eur s príslušenstvom (251 384,37 ECU = 10 130 260,90 Sk),

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

49 Cb 45/1996-Db- 372 z 19. decembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 49 Cb 45/1996-Db-372 z 19. decembra 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 313 350,71 eur s 20% úrokom z omeškania od 01. 06.2005 do zaplatenia a v časti

o zaplatenie sumy 22 912,34 eur (690 257,21 Sk) konanie zastavil. Zároveň uviedol, že

o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca, pôvodne označený ako P., a. s., N.,

žalobou doručenou 1. februára 1996 uplatnil proti žalovanému pôvodne označenému V. O. -

J. Č., právo na zaplatenie 10 130 260,90 Sk titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru,

vyfakturovanej faktúrami, špecifikovanými v žalobe, splatnými v období od 13. 05. 1994

do 20. 09. 1994, a to na základe kúpnych zmlúv, uzavretých medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca vo faktúrach fakturoval okrem ceny piva aj cenu obalov, a to zálohovo s tým, že po

vrátení obalov vystavil na ich cenu v prospech žalovaného dobropisy, výšku ktorých započítal

na úhradu prvých sedemnástich faktúr, uvedených v žalobe, a to od faktúry č. 304 382

po faktúru č. 328 947 v plnom rozsahu a z faktúry č. 330735 ostala neuhradená suma

13 767,41 ECU. Konečný dlh žalovaného po jednostrannom započítaní ku dňu podania

žaloby predstavoval po prepočítaní podľa aktuálneho kurzu Sk k ECU ku dňu splatnosti

faktúr sumu 10 130 260,90 Sk. Po vykonaní kontrolného prepočtu žalobca upravil pôvodne

uplatnenú sumu na 9 440 003,50 Sk (313 350,71 eur), ktorá zostala predmetom konania

a zároveň zmenil dňa 05.06. 2005 žalobný návrh tak, že žiadal priznať aj 20% úrok omeškania

ročne z tejto sumy od 01. 06. 2005 do zaplatenia. V časti obmedzenia žaloby o 690 257, 40 Sk

(22 912,34 Eur) súd konanie podľa zastavil.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa

jedná o spor s medzinárodným prvkom a pri aplikácii hmotného práva je potrebné vychádzať

zo o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V čl. VII bod 2

zmluvy o výhradnom predaji, uzavretej 17. 03. 1993, sa zmluvné strany písomne dohodli, že

akékoľvek právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa budú riešiť podľa právneho poriadku

Českej republiky. Na obchodný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, je preto

potrebné aplikovať ustanovenia tretej hlavy českého (zákon č.

) v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré upravujú vzťahy

v medzinárodnom obchode. Medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná Slovenská, ako aj

Česká republika je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenský

dohovor), zverejnený v Zbierke , ktorý pri skúmaní existencie

záväzku na dodanie a odber tovaru je potrebné vziať do úvahy. Dohovor upravuje

medzinárodnú kúpu tovaru a táto úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou kúpnych

zmlúv, uzatvorených od 01. 01. 1993 medzi českými a slovenskými podnikateľmi, ktoré

vyplývajú z Občianskeho aj . Ak účastníci zmluvy chcú aplikáciu

Dohovoru vylúčiť, musia to v zmluve explicitne vyjadriť. Pokiaľ tak neurobia, daný vzťah sa

bude riadiť prednostne Dohovorom v súlade s jeho čl. 6. Otázku platnosti zmluvy Dohovor

však neupravuje. Pre aplikovateľnosť v medzinárodnom obchode

majú podstatný význam unifikované vykladacie pravidlá, ktoré definujú rad pojmov

používaných v medzinárodnom obchode, ktoré sú záväzné pre zmluvné strany v prípade, že

ich prijmú. Najdôležitejšími vykladacími pravidlami sú INCOTERMS, ktoré predstavujú

súhrn dodacích doložiek, pričom v prejednávanej veci sú záväzné vykladacie pravidlá z roku

1990. Práve na tieto podmienky sa zmluvné strany v zmluve odvolali, a preto majú prednosť

aj pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona. Právna úprava zmluvy o výhradnom predaji je

obsiahnutá v ustanovení a nasl. , ktoré má podľa

kogentný charakter a nie je možné sa od neho odchýliť. Zmluva musí

mať písomnú formu, podľa ktorej nielen dodávateľ je povinný k výhradným dodávkam

jednému odberateľovi, ale aj odberateľ je zaviazaný synalagmaticky k odberu od daného

dodávateľa, pokiaľ zmluva neurčí niečo iné. Záväzok nedodávať tovar inej osobe ako

odberateľovi je rozšírený ustanovením § 746 na ďalšie osoby, ktorým zmluva umožňuje tovar

dodávať, pričom konkrétne povinnosti vzniknú stranám až na základe konkrétnej kúpnej

zmluvy, obvykle nazývanej aj zmluvou distribútorskou a odberateľ distribútorom. Zmluva

o výhradnom predaji je aj zmluvou rámcovou, ktorá upravuje budúcu konkrétnu zmluvu

kúpnu, čo je predmetom úpravy . Nie je však vylúčené, aby v tej

istej zmluve o výhradnom predaji došlo aj k uzavretiu konkrétnej kúpnej zmluvy tak, ako sa

to stalo v prejednávanej veci, keď zmluvné strany 17. 03. 1993 dohodli v prílohách A až E,

ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy, dodávky k 31. 12. 1993 v konkrétnych množstvách,

cenách a iné podmienky aj do budúcna, pretože počítali s trvaním obchodného vzťahu do roku

2003. V konaní bolo preukázané, že účastníci sa zmluvou o výhradnom predaji riadili nielen

v roku 1993, ale aj v roku 1994 až do ukončenia vzťahu, ku ktorému došlo jednostranným

odstúpením od zmluvy žalobcom ku dňu 14. 09. 1994. K predĺženiu zmluvy na rok 1994

došlo v zmysle jej článku VI. bod 1 podpisom prílohy B, ktorá konkretizovala sortiment,

množstvo, cenu inak ako príloha B pre rok 1993. V zmluve bolo dohodnuté, že všetky

dodávky budú realizované žalobcom ako predajcom v parite CPT podľa vykladacích pravidiel

INCOTERMS 1990 na sklad distribútora (veľkosklad) na zmluvnom území Slovenskej

republiky, podľa písomnej objednávky žalovaného ako nákupcu, ktorú stačilo zaslať faxom

alebo telexom do sídla predajcu. Medzi účastníkmi tak bolo dohodnuté miesto dodania tovaru

odporcovi na sklad distribútora, pričom z výsluchu žalovaného, tvrdenia žalobcu, ako aj

zo zmluvy vyplýva, že distribútorom – veľkoskladom nebol žalovaný, ale tretí subjekt,

ktorému mal žalobca na základe pokynu žalovaného dodať tovar priamo. Neobstojí tak

tvrdenie žalovaného, že dodaním tovaru priamo distribútorom žalovaného, s ktorými mal

žalovaný zmluvné vzťahy, si žalobca nesplnil povinnosť dodať tovar výlučne jemu. Žalobca

v konaní preukázal dodacími listami, nákladnými listami, ako aj faktúrami, že povinnosť

dodať tovar žalovanému splnil, o čom svedčia podpisy odberateľov – konkrétnych

distribútorov, ktorých bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi pred tým, než začal s nimi

obchodovať. Takto postupoval žalovaný nielen v roku 1993, ale aj v roku 1994, preto je

možné považovať takýto spôsob obchodovania za obchodnú zvyklosť a prax, na základe

ktorej fungoval obchod medzi účastníkmi takmer dva roky. Neobstojí ani tvrdenie

žalovaného, že žiaden tovar, zaplatenie ceny ktorého je predmetom konania, mu nebol

dodaný, pretože sám žalovaný vo vyjadreniach z 12. 04. 2010 alebo z 30. 11. 2011, ako aj

v daňovom priznaní za rok 1994 uviedol, že mal príjmy z predaja tovaru vo výške

95 553 163,-- Sk a výdavky z nákupu vo výške 85 719 411,-- Sk a že mu žalobca dodal v roku

1994 len 44 021,30 hl piva a zvyšok do 100 000 hl mu nedodal. Z potvrdení na dodacích

listoch vyplýva, že tovar, ktorý je tam deklarovaný, ktorý potvrdil žalovaný či už svojím

podpisom alebo pracovníkom, ktorý za neho konal podľa , aj

prevzal. Ak sa aj na dodacích listoch nachádzalo potvrdenie obchodnej spoločnosti J. Č. ako

spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá vznikla v máji 1994, súd mal za to, že

z veľkoskladu žalovaného, ktorý mu patril ako fyzickej osobe podnikateľovi, výhradnému

nákupcovi, dodal tovar spoločnosti s ručením obmedzeným ako svojmu odberateľovi –

distribútorovi. Podľa súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že predmetom sporu je aj cena

obalov, pretože zo žalobného návrhu, ako aj z podaní žalobcu vyplýva, že predmetom sporu

cena obalov nie je, predmetom sporu je výlučne len cena piva, ktorú

na základe vystavených a uplatnených faktúr žalovaný žalobcovi v dohodnutej 14-dňovej

lehote nezaplatil a v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by tak bol

urobil. Obaly boli vždy fakturované žalobcom len žalovanému a nie jeho distribútorom, tak

isto ako aj cena piva, a ak aj boli obaly vrátené konečnými odberateľmi, tak započítanie ceny

obalov, ktorá síce mala byť dobropisovaná žalovanému, bola žalobcom započítaná výlučne

voči pohľadávkam žalovaného. Žalobca podľa zmluvy o výhradnom predaji musel dopredu

odsúhlasiť odberateľov – distribútorov žalovaného, preto presne vedel, komu sa pivo

na území Slovenskej republiky distribuuje. Rovnako nie je relevantná ani námietka

žalovaného, že žalobca už nemohol v roku 1994 dodávať pivo v KEG obaloch, preto je

sporné, či vôbec pivo, ktoré vyfakturoval faktúrami, aj skutočne dodal. Systém nakladania

balenia a uloženia obalov spolu s tovarom – pivom bol dohodnutý v prílohe C Balenie

zmluvného tovaru zo dňa 16. 04. 1994, na základe ktorej bol žalovaný povinný vracať obaly

žalobcovi a žalobca po ich vrátení bol povinný vystaviť na ich cenu dobropis. V prípade, že

žalovaný tak, ako v konaní tvrdil, vrátil väčšie množstvo obalov, než na ktoré žalobca vystavil

dobropisy, bol povinný toto svoje tvrdenie vierohodne preukázať, čo nespravil a pohľadávku,

ktorá mu mala vzniknúť z titulu nevystavenia dobropisov žalobcom po tom, ako on sám, resp.

jeho distribútori mali vrátiť obaly žalobcovi, nešpecifikoval ani čo do výšky, ani čo

do právneho dôvodu vzniku a splatnosti tvrdenej pohľadávky. Žalovaný v konaní nepreukázal

ani to, že by mu bolo dôvodne vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ktorú si vzájomným

návrhom z 29. 06. 2010, upraveným 30. 11. 2011 uplatnil z titulu nedodaného piva

v množstve 55 970,78 hektolitrov. Faktom je, že žalobca od zmluvy 14. 09. 1994 jednostranne

odstúpil pre porušenie povinnosti žalovaného, ktorý za dodaný tovar neplatil, preto nie je

možné vykladať právny úkon jednostranného odstúpenia žalobcu od zmluvy, ktorý mal

za následok zrušenie zmluvy a ku ktorému došlo zavinením žalovaného, v jeho prospech.

Z tohto dôvodu nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď sám

zavinil, že žalobca od zmluvy odstúpil. K odstúpeniu môže dôjsť za podmienok uvedených

v , pričom nie je vylúčená ani aplikácia Obchodného

zákonníka. Súd na kompenzačnú námietku, uplatnenú žalovaným v konaní podľa

do výšky žalobcom uplatnenej sumy, ktorú považoval len za obranu, neprihliadol. Povinnosť

žalobcu dodať žalovanému tovar vznikla na základe jeho telefonických, prípadne písomných

objednávok, ktorý spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv žalovaný na pojednávaní potvrdil.

Zmluva pre výhradný predaj zanikla až doručením odstúpenia od zmluvy 14. 09. 1994,

žalovanému z dôvodu jeho podstatného porušenia, pretože žalovaný za dodávky piva, ktoré

mu žalobca dodal, nezaplatil, tak zo zaniknutej zmluvy žalovanému nemohlo vzniknúť právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty do budúcna, to znamená od 14. 09. 1994 do 31. 12. 1994.

Z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že žalovaný objednával u žalobcu telefonicky

množstvá a sortiment piva, ktoré mu žalobca buď dodával priamo, alebo ho dodal jeho

odberateľom – distribútorom, ktorých mu nahlásil, a to priamo do ich skladu. Bol to preto sám

žalovaný, ktorý objednával s príkazom pre žalobcu na dodanie piva tretím osobám za cenu,

ktorú dohodol on so žalobcom, v dôsledku čoho, ako to vyplýva aj zo zmluvy o výhradnom

predaji, bol žalobca ako dodávateľ oprávnený fakturovať cenu dodaného piva priamo

žalovanému a nie tretím osobám. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcom uvedené

faktúry v žalobe v lehote zaplatil, preto je aj jednostranný právny úkon započítania vykonaný

žalobcom platným právnym úkonom. Podľa zistenia súdu vykonal žalobca započítanie

pohľadávok voči žalovanému oproti sumám, na ktoré vystavil dobropisy za vrátené obaly

priamo v žalobe, preto si žalobca uplatnil právo na úrok z omeškania k tým faktúram, ktoré

žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil, až od podania žaloby na súd. Nie je preto možné

súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca podal žalobu na súd predčasne, pretože

predmetom sporu nie je úhrada ceny obalov, ako sa mylne domnieva žalovaný, ale zaplatenie

ceny piva. Ak by bol žalovaný v rámci kompenzačnej námietky preukázal, že má voči

žalobcovi existujúcu a konkrétne vyčíslenú pohľadávku, spočívajúcu v nezaplatenej cene

zálohovaných obalov, bol by sa ňou súd v konaní, a to ako s predbežnou otázkou, zaoberal.

Žalovaný existenciu takejto pohľadávky voči žalobcovi nepreukázal, rovnako ako

nepreukázal ani opodstatnenie vzájomného návrhu, predmetom ktorého je právo na zmluvnú

pokutu, vypočítanú z ceny nedodaného množstva piva žalobcom za čas od doručenia listu

žalobcu žalovanému, ktorým jednostranne od zmluvy o výhradnom predaji odstúpil, t. j.

od 14. 09. 1994 do konca roka 1994, za ktorý žalovanému nebolo dodané podľa jeho tvrdenia

pivo v množstve 55 978,70 hl.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny

piva, vyfakturovanej faktúrami s prílohami – dodacími listami, nákladnými listami

opatrenými potvrdeniami odberateľov – distribútorov je v súlade s § 409 Obchodného

zákonníka dôvodný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný meškal s úhradou peňažných záväzkov,

ktoré sú predmetom konania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania

v súlade s § 369 a § 502 Obchodného. Výška úroku z omeškania za obdobie od mája

do septembra 1994 vykazuje priemer 19% a po jej zvýšení o 1% je dôvodná výška úroku

z omeškania v sadzbe 20% ročne tak, ako si to žalobca uplatnil, pričom výšku úroku

z omeškania žalovaný nenamietal.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích

dôvodov podľa , a , čo znamená, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že

v konaní neboli dodávky tovaru preukázané, pretože nie je dôkaz, ktorý by dosvedčoval, že

dodaný tovar tretím osobám na území Slovenskej republiky bol žalovaným v súlade s čl

V ods. 1 zmluvy písomne objednaný a že by boli objednávky zo strany žalobcu písomne

potvrdené. Neobstojí tak tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa medzi účastníkmi konania

jednalo o obvyklú obchodnú zvyklosť a prax. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd tiež nesprávne

posúdil jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže bolo preukázané, že

v jednostrannom odstúpení od zmluvy nebol vôbec vymedzený dôvod odstúpenia. Navyše

žalobca nepreukázal, že by žalovaný bol na konanie v rozpore so zmluvou (neplatenie

za dodaný tovar) písomne upozornený. Namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal

podaním, adresovaným žalobcovi, v ktorom vyjadril nesúhlas s odstúpením žalobcu

od zmluvy. Podľa názoru žalovaného otázka vyriešenia platnosti odstúpenia od zmluvy mala

byť prejudiciálne riešená súdom prvého stupňa. Namietal tiež záver súdu, že žalovaný

nespochybnil nárok žalobcu, pokiaľ sa týka ceny piva, pretože takéto tvrdenie je vytrhnuté

z kontextu. Neobstojí ani vyhodnotenie skutočnosti o dodaní tovaru spoločnosti J. Č., s. r. o.,

ako odberateľovi žalovaného, pretože táto osoba je vo faktúrach označená ako fakturačná

osoba. Podľa žalovaného v konaní nebol produkovaný jediný dôkaz o tom, že by žalovaný

zabezpečoval dodávky tretím osobám – distribútorom a že by im účtoval cenu

za pivo. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne považoval listiny založené

do spisu žalobcom a pripojené k jednotlivým faktúram ako dodacie listy a nákladné listy ako

doklady, preukazujúce dodržanie podmienok dodávky tovaru, pretože skutočné dodanie

tovaru je možné pri zahraničnom obchode preukázať jedine dokladmi o prechode tovaru

na predaj na vnútornom trhu, teda dokladmi o colnom vyhlásení. Takýto doklad však nebol

pripojený ani k jednej faktúre, založenej do spisu. Neobstojí ani vyhodnotenie nárokov

na vysporiadanie ceny obalov. Dobropisovanie obalov žalobcom nebolo vykonané v súlade

s dohodou účastníkov, zakotvenou v zmluve o výhradnom predaji, podľa ktorej bolo potrebné

dodržať dohodnutý spôsob pre odsúhlasenie stavu obalov a spôsobu ich zúčtovania. Z obsahu

odvolania jednoznačne vyplýva, že smerovalo proti časti výroku rozhodnutia, ktorou bolo

žalobe vyhovené a výrok rozhodnutia o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý.

Odvolateľ navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o zaplatenie 313 350,71

eur (9 440 003,49 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 20% od 01.0 6. 2005 do zaplatenia.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok

na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru – piva, špecifikovaného vo faktúrach uvedených

v žalobe. Podrobne a zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z ktorých skutočností

mal preukázané splnenie dodávok žalovanému v mieste a čase dohodnutom v zmluve

o výhradnom predaji a vysvetlil, ako sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalovaného,

ktoré sú v zásade zhodné s jeho námietkami v odvolacom konaní. V odôvodnení tiež uviedol,

podľa ktorých ustanovení zákona predmetný medzinárodný obchodný vzťah účastníkov

konania posúdil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia

a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa Obchodní zákonník Českej republiky

v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ), zmluvou o výhradnom

predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude v určitej oblasti dodávať inej

osobe ako odberateľovi.

Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať stanovený tovar priamo ani

nepriamo nikomu inému vo vyhradenej oblasti ako odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to

zmluva dovoľuje. ( veta prvá ).

Podľa , jednotlivé predaje v rámci zmluvy o výhradnom

predaji sa uskutočňujú na základe samostatných kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto zmlúv

môže byť dohodnutá už v zmluve o výhradnom predaji.

Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť

na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúce sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu

proti návrhu.

Žalovaný v odvolacom konaní opätovne tvrdil, že žalobca nepreukázal splnenie

dodávok tovaru, zaplatenie ceny ktorého je predmetom konania, na ťarchu žalovaného,

pretože nepredložil súdu písomné objednávky tovaru. Odvolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na správne skutkové závery súdu prvého stupňa, že tovar bol v súlade so zmluvou

o výhradnom predaji, uzavretej účastníkmi konania 17. 03. 1993, dodávaný distribútorom

žalovaného na území Slovenskej republiky, ktorí písomne potvrdili prevzatie tovaru. Z čl. II

bod 3 a čl. V bod 1 uvedenej zmluvy vyplýva, že žalovaný ako nákupca sa zaviazal predávať

zmluvný tovar na zmluvnom území (Slovenskej republiky) pomocou distribútorov, ktorí

boli odsúhlasení žalobcom ako predajcom, pričom dohodnutým miestom splnenia dodávok

bol sklad distribútora na zmluvnom území. Okruh distribútorov bol obom účastníkom

obchodnoprávneho vzťahu známy a vzájomne dohodnutý a žalovaný túto skutočnosť

nespochybnil. Nenamietal ani prevzatie predmetného tovaru distribútormi. Správne súd

v odôvodnení uviedol, že takto účastníci postupovali od uzavretia zmluvy a poukázal tak

na obchodnú prax a zvyklosť, ktorú účastníci vo vzájomnom obchodnoprávnom vzťahu

medzi sebou zaviedli. Námietky, založené na tvrdení, že neexistujú písomné objednávky, sa

vzhľadom na vykonané dokazovanie javia ako účelové. Z vykonaných dôkazov nevyplynula

skutočnosť, že by tovar, zaplatenie ceny ktorého je predmetom žaloby, žalobca dodal priamo

distribútorom žalovaného mimo rámca zmluvy o výhradnom predaji bez vedomia žalovaného.

Takéto konanie žalobcu by bolo v rozpore s čl. I bod 1 zmluvy o výhradnom predaji, v ktorom

je vyjadrený záväzok žalobcu nedodávať v priebehu platnosti zmluvy dohodnutý tovar

na území Slovenskej republiky nikomu inému ako žalovanému a zároveň aj v rozpore

s citovaným ustanovením . Ďalej je potrebné uviesť, že

žalovaný spočiatku nenamietal nárok na zaplatenie ceny za dodaný tovar ale namietal

skutočnosť, že od ceny mala byť odpočítaná cena obalov, ktoré žalobcovi vrátil. Žalovaný

v konaní nepreukázal tvrdenie, že žalobcovi vrátil väčšie množstvo obalov ako množstvo,

ktoré už žalobca od fakturovanej ceny za dodaný tovar odpočítal, a preto záver súdu prvého

stupňa o zostatku nezaplatenej ceny za dodaný tovar je správny. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia súd dostatočne vysvetlil, ako posúdil vzájomný návrh žalovaného, súvisiaci

s uplatnením jeho nároku na zmluvnú pokutu. Vzájomný návrh žalovaného, ktorý neprevýšil

uplatnený nárok, súd správne podľa považoval za jeho obranu proti žalobe

a odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

za nedodanie tovaru po zániku zmluvy o výhradnom predaji, v dôsledku odstúpenia žalobcu

od zmluvy, nevznikol.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako

vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s Úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu

odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie je prijaté v pomere hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2013

JUDr. Viera Pepelová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová