Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/18/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. O., bytom K., proti

odporcovi A.. L., bytom K., zastúpený Advokátskou kanceláriou M., s.r.o., so sídlom Ž.,

o určenie otcovstva, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní

odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. marca 2013 sp. zn. 10 Co

107/2013-23, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa odmietol odvolanie

odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. -11 zo dňa 9.10.1968,

ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o určenie otcovstva v tom čase k maloletému P.

O., nar. X. z dôvodu, že odporca prehlásil a uznal otcovstvo k navrhovateľovi so súhlasom

matky, ktoré uznesenie odporca prevzal dňa 23.2.1969 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňom 11.3.1969. Dňa 16.11.2012 odporca doručil prvostupňovému súdu odvolanie a žiadal

napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, že nikdy sa nezúčastnil žiadneho pojednávania

a otcovstvo neuznal a nebolo mu doručené uznesenie o zastavení konania. O tom, že má byť

otcom sa dozvedel po návrate z dlhodobej emigrácie a pokiaľ by skutočne niekto disponoval

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, uplatňoval by voči nemu nárok na výživné,

čo však on nikdy neplatil. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po preskúmaní rozhodnutia

na základe podaného odvolania odvolanie odporcu odmietol ako oneskorene podané podľa §

218 ods. 1 písm. a/ Odporca uznesenie súdu prvého stupňa prevzal dňa 23.2.1969

a 15-dňová odvolacia lehota začala odporcovi plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí súdneho

rozhodnutia podľa , a to dňom 24.2.1969 a márnym uplynutím lehoty došlo

k strate procesného práva odporcu na podanie odvolania. Odvolanie podané dňa 14.11.2012

je preto podané oneskorene. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že nebol

prítomný na pojednávaní a nikdy žiadne otcovstvo neuznal a uznesenie o zastavení konania

mu nebolo doručené keď bol toho názoru, že toto tvrdenie je v zjavnom rozpore s obsahom

zápisnice o pojednávaní verifikovaným podpismi predsedu senátu, zapisovateľky

a prítomných účastníkov konania a všeobecné vyjadrenie odvolateľa o nedoručení súdneho

rozhodnutia nemožno považovať za kvalifikované vyvrátenie účinnej domnienky

o pravdivosti doručenia. Odporca nepredložil a ani neoznačil dôkaz, ktorý by relevantne

spochybňoval údaje vyplývajúce z verejnej listiny – súdnej doručenky a tak odporca

nepreukázal svoje tvrdenie, ktoré dôkazom ktorý by mohol zmeniť záver odvolacieho súdu

o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku.

Odvolací súd preto odvolanie odporcu podľa odmietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý nesúhlasil

s rozhodnutím a odmietnutím odvolania z dôvodu, že bolo podané oneskorene. V dovolaní

tvrdil, že žiadneho pojednávania sa nezúčastnil a otcovstvo neuznal a uznesenie o zastavení

konania mu nebolo doručené, preto je nesporné, že niekto mohol zneužiť inštitút

spravodlivosti a rozhodol bez jeho účasti a bez toho, aby mu bolo rozhodnutie doručené. Keď

sa vrátil z dlhodobej emigrácie, dozvedel sa, že má byť otcom, ale na žiadne dieťa neplatil

výživné a pokiaľ by existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, určite by si matka

nárok na výživné uplatnila. Dôkaz k svojmu tvrdeniu nepredložil, pretože takýto dôkaz

neexistuje. Namietal tiež, že podpis na doručenke s adresou na jeho meno nie je jeho a v spise

sa nachádza ďalšia doručenka adresovaná na jeho meno zo dňa 22.9.1968 a porovnaním

podpisov na obidvoch doručenkách je na prvý pohľad nepochybné, že sa nejdená o podpis

jednej a tej istej osoby. Preto by malo byť nariadené znalecké dokazovanie za účelom

odstránenia pochybnosti o pravosti podpisu na doručenkách adresovaných odporcovi.

Namietal, že postupom súdu mu bola znemožnená realizácia procesných práv priznaných

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zdôraznil, že odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný

postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie v dôsledku čoho účastník nemôže uplatniť svoje práva

preto, že jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté. Žiadal preto, aby

dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním a dospel

k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci smeruje dovolanie žalovaného proti uzneseniu. V zmysle § 239

pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme je dovolanie proti

nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ) alebo

potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací

súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie

zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani

jedného z vyššie uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo

odmietnuté odvolanie odporcu) je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal

aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená

už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

Odporca procesné vady v zmysle , , , , , netvrdil

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie

je prípustné.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom(§ 237

písm. f/ ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

O odňatie možnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Odporca v podanom dovolaní v súvislosti v vadou konania podľa

namietal dodržanie podmienok doručenia uznesenia Okresného súdu Čadca č.k.

-11 zo dňa 9.10.1968 a tvrdil, že pojednávania, na ktorom malo byť uznané

otcovstvo sa nezúčastnil a teda otcovstvo neuznal a uznesenie zo dňa 9.10.1968 o zastavení

konania vo veci sp. zn. mu nebolo doručené a je teda podľa názoru odporcu

nesporné, že niekto mohol zneužiť inštitút spravodlivosti a rozhodol bez jeho účasti

na pojednávaní a bez toho, aby mu rozhodnutie súdu bolo doručené. Tvrdil, že sa vrátil

z dlhodobej emigrácie a dozvedel sa, že má byť otcom, i keď výživné na dieťa nikto od neho

doteraz nežiadal a ani výživné nikomu neplatil.

Odporca v dovolaní namietal záver odvolacieho súdu, že nepredložil a ani neoznačil

dôkaz, ktorý by relevantne spochybňoval údaje zo súdnej doručenky a ktorý dôkaz by mohol

zmeniť záver súdu o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehote na podanie opravného

prostriedku proti tomuto uzneseniu. Uviedol, že on nemohol produkovať nejaký ďalší dôkaz,

keď je nesporné, že taký dôkaz neexistuje. Poukázal na to, že v spise sa nachádza aj ďalšia

doručenka adresovaná na jeho meno zo dňa 22.9.1968 a porovnaním podpisov obidvoch

doručeniek je na prvý pohľad nepochybné, že sa nejedná o podpis jednej a tej istej osoby.

Podľa názoru odporcu malo byť preto vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom

odstránenia pochybností o pravosti podpisu na doručenkách adresovaných odporcovi.

Odporca na základe uvedeného tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom a tiež mu bola odňatá možnosť konať pred súdom samotným rozhodnutím

odvolacieho súdu, pretože jeho odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bolo

odvolacím súdom nesprávne odmietnuté a preto žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd správne konštatoval, že odporca nepredložil a ani neoznačil dôkaz, ktorý

by spochybňoval údaje vyplývajúce z verejnej listiny – súdnej doručenky ( ).

Vychádzal pritom správne z ustanovenia , podľa ktorého údaje uvedené

na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len doručenka) sa považujú za pravdivé, ak nie

je dokázaný opak. Odvolací súd k svojmu záveru, že odporca neprodukoval žiadne dôkazy,

ktoré by mimo rámec rozumných pochybností mohli zmeniť záver odvolacieho súdu

o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku,

poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. a a v zmysle

vysloveného právneho názoru v týchto rozhodnutiach postupoval odvolací súd pri skúmaní

dôvodnosti odvolania odporcu.

Doručovanie je činnosť súdu, ktorej cieľom je, aby sa potrebné písomnosti súdu

dostali do rúk účastníkovi konania, resp. tretím osobám, ktorých súčinnosť je v konaní

potrebná. Doklad o doručení súdnej písomnosti má povahu verejnej listiny ( )

a údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak, ide

o vyvrátiteľnú domnienku. Preto účastník, ktorý spochybňuje správnosť údajov na doručenke

(namieta, že stanovený postup doručovania nebol dodržaný), je povinný navrhnúť súdu

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Je nesporné, ako to ustálil odvolací súd, že zákonná pätnásťdňová lehota na podanie

odvolania začala odporcovi plynúť nasledujúcim dňom po prevzatí uznesenia (§ 57 ods. 1

) teda dňom 24.2.1969 (keď uznesenie odporca prevzal dňa 23.2.1969 podľa doručenky,

ktorá sa nachádza v spise a ktorá sa považuje za pravdivú, pokiaľ nie je preukázaný opak,

nakoľko ide o vyvrátiteľnú domnienku) a uplynutím tejto lehoty došlo k strate procesného

práva odporcu na podanie odvolania a preto odvolanie odporcu zo dňa 14.11.2012 doručené

súdu dňa 16.11.2012 bolo podané oneskorene.

Ak spochybňuje účastník konania správnosť údajov uvedených na doručenke

a namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný, je povinný o tom súdu predložiť

dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.

V nadväznosti na povahu doručenky ( , podľa ktorého skutočnosti, pre

ktoré je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú,

pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak) a ( , podľa ktorého listiny vydané súdmi

Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny,

ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo

vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho,

čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje) ako aj (údaje uvedené

na potvrdení o doručení písomnosti (doručenka) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný

opak ), o vyvrátiteľnej právnej domnienke o pravdivosti doručenky, súd vychádza z údajov

na doručenke a kým nie je preukázaný opak, považuje údaje na doručenke za pravdivé. Bez

preukázania opaku nemožno spochybňovať údaje na doručenke.

Dovolateľ dovolaciemu súdu nepredložil dôkazy a týmto spôsobom nepreukázal svoje

tvrdenie, že uznesenie súdu prvého stupňa mu nebolo doručené, teda nespochybnil

vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky, z ktorej vyplýva, že odporca prevzal

dňa 23.2.1969 uznesenie Okresného súdu v Čadci sp. zn. . Právo na súdnu ochranu

dovolateľa teda nebolo porušené.

Za týchto okolností nemožno vyvodiť záver, že účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom v zmysle

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, že

by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Nakoľko prípustnosť dovolania podaného odporcom nemožno vyvodiť z ustanovenia

O.s.p ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie odporcu

v súlade s ustanovením v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo navrhovateľovi ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd mu však nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková