Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/292/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : R. V., bývajúci

v T., zastúpený JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanému : Slovenská republika,

Ministerstvo spravodlivosti SR, Ţupné námestie 13, Bratislava, o určenie, že

odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 10. decembra 2012 č.k. -92

nevyhovel ţiadosti o vrátenie súdneho poplatku zo dňa 29.2.2012. V odôvodnení

prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 4 091,50 €.

V priebehu konania došlo k zmene vo výške poţadovaného plnenia a podľa aktuálneho petitu

sa ţalobca domáha zaplatenia 285 000 €, ktoré právne posúdil alternatívne ako

zadosťučinenie a 10 000 € z titulu nemajetkovej ujmy, teda došlo k výraznému zvýšeniu

poţadovaného peňaţného plnenia oproti návrhu na začatie konania. Mal za to, ţe súdny

poplatok musí byť uloţený aj zo sumy 285 000 € ako základu súdneho poplatku aj napriek

tomu, ţe ţalobca v alternatívnom znení petitu označil túto sumu ako zadosťučinenie. Právne

posúdenie veci je vţdy úlohou súdu. Konštatoval, ţe ţalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť

súdny poplatok podľa poloţky 7d Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych

poplatkoch a to 66 € + 3 % zo sumy 295 000 €, t.j. celkovo vo výške 8 931 €. V danom

prípade ţalobcovi preplatok súdneho poplatku nevznikol, pričom z dôvodu zmeny petitu

ţaloby je potrebné ešte doplatenie súdneho poplatku za návrh. Z uvedených dôvodov ţiadosti

o vrátenie súdneho poplatku nevyhovel.

2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. marca 2013 č.k.

-101 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodení uviedol, ţe súd

prvého stupňa postupoval správne, keď zamietol návrh na vrátenie časti zaplateného súdneho

poplatku, nakoľko na takýto postup nie je dôvod. Sám ţalobca vo svojom odvolaní uvádza, ţe

v konaní uplatňuje nárok podľa osobitného predpisu, konkrétne

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), presnejšie podľa § 9 ods. 2 cit.

zákona. Taktieţ ţalobca uznáva, ţe podaná ţaloba podlieha poplatkovej povinnosti podľa

poloţky 7d písm.b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa cit. poloţky Sadzobníka súdnych

poplatkov sa z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu (ktorým je práve zákon

č. ) za náhradu nemajetkovej ujmy platí súdny poplatok vo výške 66 € a 3 %

z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Je nepochybné, ţe predmetné konanie je konaním

vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Nemôţe obstáť tvrdenie

ţalobcu, ţe nárok uplatnený podľa podlieha inej

poplatkovej povinnosti ako nárok uplatnený podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona, nakoľko

jednej poplatkovej povinnosti podlieha samotné konanie podľa uvedeného zákona, bez

ohľadu, či je ţalobcom odôvodnený nárok § 9 ods. 2 alebo ods. 3. Stotoţnil sa s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia Namietal, ţe označený názor

odvolacieho súdu je arbitrárny, popiera nielen význam ale i samotný text právnej zmeny a to

tak ustanovenia § 9 ods. 2 a § 9 ods. 3 osobitného zákona, ako i prílohy zákona

č. v znení neskorších predpisov. Konajúci súd nemôţe svojvoľne meniť

satisfakčný nárok uplatnený vo forme primeraného zadosťučinenia podľa § 9 ods. 2

osobitného zákona na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 9 ods. 3 osobitného zákona,

pretoţe ide o dva samostatné nároky. Nemôţe ani s pouţitím analógie vyrubovať súdne

poplatky, pretoţe takýto postup je v rozpore s , ktorý

vylučuje svojvôľu a analógiu pri ukladaní poplatkov. Odvolací súd neodpovedá na odvolacie

argumenty ţalobcu, jeho jediný vlastný argument je arbitrárny a celé uznesenie pre

nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné a v končenom dôsledku znamená odňatie moţnosti

ţalobcu konať pred súdom a domáhať sa súdnej ochrany. Ţiadosťou o vrátenie preplatku

3

súdneho poplatku sa ţalobca domáhal ochrany aj priznaného práva na majetok a jeho

pokojné uţívanie.

Zastáva názor, ţe odvolací súd nerešpektoval ustanovenie Ţalobca doručil

odvolaciemu súdu písomné procesné podania dňa 22.4.2013 a 29.4.2013. Podania boli

doručené odvolaciemu súdu na základe poznatkov získaných pred vyhotovením jednotlivých

podaní v informačnej kancelárii odvolacieho súdu, podľa ktorých sa spis nachádzal

na krajskom súde bez rozhodnutia o odvolaní. Bolo by nelogické doručovať krajskému súdu

procesné podanie po jeho rozhodnutí o odvolaní. Po doručení dovolaním napadnutého

uznesenia ţalobca zistil, ţe krajský súd mal rozhodnúť uţ dňa 28.3.2013, pričom spis bol

vrátený okresnému súdu aţ 15.5.2013 a následné uznesenie odvolacieho súdu doručené

právnej zástupkyni účastníka konania dňa 23.5.2013. Označené skutočnosti vzbudzujú

pochybnosti o transparentnosti postupu odvolacieho súdu, ale podstatným je fakt, ţe

uznesenie odvolacieho súdu nebolo vyhlásené, a preto je ním súd viazaný doručením

účastníkom. Za tejto situácie bolo povinnosťou odvolacieho súdu reagovať v dôvodoch

svojho rozhodnutia aj na písomné procesné podania ţalobcu doručené odvolaciemu súdu dňa

22.4.2013 a 29.4.2013. Na tieto procesné podania odvolací súd v napadnutom uznesení vôbec

nereagoval, čím svoje rozhodnutie zaťaţil vadou, ktorá znamená odňatie moţnosti ţalobcu

konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd postupom podľa zrušil

uznesenie krajského súdu a uznesenie súdu prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého

stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, keďţe podľa

dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa je

dovolanie tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Ţalobca napadol dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v a , proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie ţalobcu mohlo

byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na druhá veta

dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatnej rozhodlo alebo

tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobca procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal;

ich existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Ţalobca namietal, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ). Za takýto postup judikatúra povaţuje procesný postup súdu

priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia procesných oprávnení

účastníka občianskeho súdneho konania, priznaných mu za účelom uplatnenia ochrany jeho

práv.

Dovolateľ opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, ţe a/ rozhodnutie odvolacieho

súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, b/ odvolací súd nereagoval v dôvodoch

svojho rozhodnutia na písomné procesné podania mu doručené 22.4.2013 a 29.4.2013, pričom

podstatným je fakt, ţe uznesenie odvolacieho súdu nebolo vyhlásené a preto je ním súd

viazaný doručením účastníkom, c/ označený názor odvolacieho súdu je arbitrárny, pretoţe

popiera nielen význam ale i samotný text právnej normy a to tak ustanovenia § 9 ods. 2 a § 9

ods. 3 osobitného zákona, ako i prílohy v znení neskorších predpisov,

pretoţe ide o dva samostatné nároky, pričom súd nemôţe ani s pouţitím analógie vyrubovať

súdne poplatky.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedené skutočnosti,

z ktorých ţalobca vyvodzuje, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom,

nie sú opodstatnené.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Riuz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12,

§ 29, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil nárok, citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný nárok (týkajúci sa vrátenia súdneho preplatku)

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Zdôraznil,

ţe právne posúdenie veci je vţdy úlohou súdu. Konštatoval, ţe ţalobcovi vznikla povinnosť

zaplatiť súdny poplatok podľa poloţky 7d Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych

poplatkoch a to 66 € + 3 % zo sumy 295 000 €, t.j. vo výške 8 931 €. Ţalobcovi preplatok

súdneho poplatku nevznikol, pričom z dôvodu zmeny petitu ţaloby je potrebné ešte

doplatenie súdneho poplatku za návrh. Mal za to, ţe súdy poplatok musí byť uloţený aj

zo sumy 285 000 € aj napriek tomu, ţe ţalobca v alternatívnom znení petitu označil túto sumu

ako zadosťučinenie.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Zdôraznil, ţe sám ţalobca

vo svojom odvolaní uvádza, ţe v konaní uplatnil nárok podľa osobitného predpisu, konkrétne

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

presnejšie podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Je nepochybné, ţe predmetné konanie je konaním

vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Nemôţe obstáť tvrdenie

ţalobcu, ţe nárok uplatnený podľa podlieha inej

poplatkovej povinnosti ako nárok uplatnený podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona, nakoľko

jednej poplatkovej povinnosti podlieha samotné konanie podľa uvedeného zákona bez

ohľadu, či je ţalobcom odôvodnený nárok podľa § 9 ods. 2 alebo ods. 3. Stotoţnil sa

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219

ods. 2 Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.

ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho procesu je aj konanie a rozhodovanie

vo veciach súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach poplatkov treba však odlišovať

od občianskeho súdneho konania. Súdy, ak rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov

podľa , rozhodujú totiţ ako samostatný orgán oprávnený

vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch sa iba primerane súčasne pouţijú

i predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov ( zákona

o súdnych poplatkoch). Na časti procesného postupu, ktoré neupravuje zákon o súdnych

poplatkoch, sa primerane aplikujú ustanovenia , predovšetkým

pokiaľ ide o formu rozhodnutia o súdnych poplatkoch. Vo veciach súdnych poplatkov súd

rozhoduje podľa vţdy uznesením, ktoré podľa musí v písomnom

vyhotovení obsahovať, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ţe ţalobca podaním zo dňa 29.2.2012 poţiadal

vrátenie preplatku súdneho poplatku v zmysle ustanovenia

z dôvodu zmeny petitu ţaloby, keď správnej výške súdneho poplatku zodpovedá suma 366 €

vypočítaná podľa poloţky 7d písm.b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou

v znení neskorších predpisov. Okresný súd uznesením z 10. decembra

2012 č.k. -92 ţiadosť o vrátenie súdneho poplatku zamietol, odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa uznesením z 28. marca 2013 č.k. -101

potvrdil. Dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu vadu podľa neho spočívajúcu v tom, ţe

odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení vo svojich dôvodoch sa nezaoberá jeho

písomnými procesnými podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa 22.4.2013 a 29.4.2013,

keď má pochybnosti o transparentnosti postupu odvolacieho súdu (odvolací súd mal

rozhodnúť 28.3.2013 pričom spis bol vrátený okresnému súdu aţ 15.5.2013), ale podstatným

je fakt, ţe uznesenie odvolacieho súdu nebolo vyhlásené a preto ním bol súd viazaný aţ

doručením účastníkom. Ţalobca podľa dovolacieho súdu nenáleţite vytýka odvolaciemu

súdu, ţe nereagoval v dôvodoch svojho rozhodnutia aj na písomné procesné podania ţalobcu

doručené odvolaciemu súdu dňa 22.4.2013 a 29.4.2013 jednak preto, ţe v konaní

o rozhodovaní vo veciach súdnych poplatkov sa iba primerane pouţije Občiansky súdny

poriadok, ako uţ bolo zdôraznené hore, a jednak preto, ţe procesné podania ţalobcu boli

doručené odvolaciemu súdu dňa 22.4.2013 a 29.4.2013, keď uţ odvolací súd dňa 28.3.2013

procesne rozhodol. Skutočnosť, ţe predmetný spis bol vrátený prvostupňovému súdu aţ

15.5.2013 neznamená, ţe písomné vyhotovenie rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo

vyhotovené uţ skôr pred doručením písomných procesných podaní ţalobcu a časový posun

nastal pri opisovaní alebo doručovaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe by

odvolací súd ţalobcovi nejakým závadným procesným postupom znemoţnil realizáciu

procesných práv priznaných mu procesným predpisom a okrem toho zamietnutie ţiadosti

o vrátenie súdneho preplatku nebráni vecnému prejednaniu jeho ţaloby, ktorej sa domáha

na súde.

Dovolateľ v dovolaní netvrdil, pokiaľ ide o formu rozhodnutia o súdnom preplatku, ţe

nebolo súladné so zákonom, tvrdil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ ide o právne

posúdenie ustanovenia a ako aj

v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch ohľadne vrátenia súdneho preplatku je

nesprávne v kontexte s uplatnenými nárokmi v ţalobe. Dovolací súd opakovane zdôraznil, ţe

k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť len procesne nesprávnou činnosťou súdu

a túto vadu nemoţno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým odvolací súd dospel pri

posudzovaní uloţenej povinnosti. Samotné právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej

činnosti súdu, a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa , lebo ním

súd neporušuje ţiadnu jeho procesnú povinnosť ani procesné práva účastníka. Či uţ je teda

rozhodnutie odvolacieho súdu zaloţené na správnom, či nesprávnom právnom posúdení veci

(z tohto aspektu dovolací súd rozhodnutie neposudzoval, nakoľko tento dovolací dôvod

moţno skúmať len v prípade, keď je dovolanie prípustné), odvolací súd sa nedopustil

procesného pochybenia, ktoré by zakladalo odňatie moţnosti ţalobcu konať pred súdom.

So zreteľom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je

prípustné ani podľa , tento mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová