Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/29/2013

Identifikačné číslo spisu: 3111011692 Dátum vydania rozhodnutia: 05.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. V. O. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného V. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 06. septembra 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 04. júna 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného V. H. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 04. júna 2012, sp. zn. , bol obvinený V. H. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. (vo výroku rozsudku sa nesprávne uvádza § 137), ktorý mal spáchať spolu s ďalšími spoluobvinenými na tom skutkovom základe, že

ako členovia organizovanej skupiny, ktorú založili a riadili obv. Ing. L. Z. s obv. Ing. V. O. a ktorej členmi sú obv. B. W., obv. V. H. a obv. S. O. od presne nezistenej doby najneskôr od roku 2009 do 31. marca 2011, u obv. B. W. po jeho návrate z výkonu trestu najmenej od januára 2011 do 31. marca 2011 a u obv. V. H. od roku 2009 do 19. januára 2011, kedy bol vzatý do väzby v inej trestnej veci, na území Trenčianskeho kraja, najmä okresu Bánovce nad Bebravou, Prešovského kraja na území okresu Poprad s jednoznačným zámerom odpredávať ďalej väčšie množstvo omamných a psychotropných látok aj mimo územia Slovenskej republiky, páchali rozsiahlu drogovú trestnú činnosť vyznačujúcu sa plánovaním a koordinovaním ich vzájomných činností a to v zabezpečovaní liečiv a prekurzorov, potrebných k výrobe omamnej a psychotropnej látky metamfetamín (pervitín), ktorý je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v , ktorým sa mení a dopĺňa o omamných, psychotropných látkach a

prípravkoch v znení , túto omamnú a psychotropnú látku vyrábali prostredníctvom obv. V. O. na M. ul. XXX/X v K. na chemickom laboratórnom náčiní, na ktorej výrobe sa podieľali aj obv. Ing. L. Z., pričom takto vyrobené omamné a psychotropné látky medzi sebou prepravovali aj prostredníctvom kuriérskych prepravných služieb, resp. prostredníctvom pravidelnej autobusovej dopravy a tieto psychotropné a omamné látky následne prechovávali za účelom ich predaja ďalším doposiaľ nestotožneným osobám z radov záujemcov o takéto látky, finančné prostriedky, ktoré si takýmto spôsobom zabezpečovali používali nielen pre svoju vlastnú potrebu, ale hlavne na nákup ďalších surovín potrebných pre opätovnú výrobu psychotropnej a omamnej látky, pričom dňa 04. marca 2011 pri stretnutí Ing. L. Z., po tom, ako vyššie popísaným spôsobom zabezpečili psychotropnú a omamnú látku metamfetamín (pervitín) odpredali G. B. 21,415 gramu metamfetamínu (pervitínu) s priemernou koncentráciou účinnej látky 73,9 % hmotnostných, čo predstavuje 396 - 1583 obvyklých jednorazových dávok drogy a následne dňa 01. apríla 2011 obv. Ing. L. Z. rovnakým spôsobom opakovane odpredal G. B. a V. V., občanovi Rakúskej republiky 67,116 gramu metamfetamínu (pervitínu) s koncentráciou účinnej látky v priemere od 61,1 % do 72,3 %, čo predstavuje 1092 - 4367 obvyklých jednorazových dávok drogy, spolu 1488 - 5950 obvyklých jednorazových dávok drogy metamfetamín (pervitín) o hodnote najmenej 10 514 €, pričom v priebehu uvedeného obdobia si obv. W. W. niekoľko krát zakúpil od obv. Ing. V. O. malé množstvo psychotropnej a omamnej látky, pervitín, ktorú použil pre vlastnú potrebu.

Za to bol obv. V. H. uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 24. mája 2011, sp. zn. (právoplatnosť nadobudol toho istého dňa), ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

A napokon podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený tiež i ochranný dohľad na dobu 1 roka spočívajúci v povinnosti v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. osobne sa hlásiť v určených lehotách.

O odvolaní obvineného proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí konanom 06. septembra 2012 uznesením, sp. zn. , takým spôsobom, že toto podľa ako nedôvodné zamietol.

Dňa 11. apríla 2013 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného V. H., podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom skôr spomínaným rozhodnutiam, kde tento ako dovolacie dôvody označil dôvody v zmysle ,

V jeho bližšom písomnom zdôvodnení potom poukázal v prvom rade na tú skutočnosť, keďže sa od 19. januára 2011 preukázateľne nachádzal vo väzbe, nemohol sa dopustiť konania v takom rozsahu, ako sa mu kladie za vinu. Množstvo drogy („vo väčšom rozsahu“) totiž bolo odvodené len od policajnej akcie, ktorá sa aj za pomoci agentov uskutočnila až v čase tejto jeho väzobného stíhania.

Čo sa týka doby páchania trestného činu, tu rovnako nesúhlasí s tým, že by v jeho prípade malo ísť naplnenie kvalifikačného znaku „závažnejším spôsobom konania“ - po dlhší čas, keď aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn. , u obvineného, ktorý je sám závislým užívateľom drogy, doba páchania trestného činu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. nepresahujúca jeden rok spravidla nemôže byť považovaná za závažnejší spôsob konania (§ 138 písm. b/ Tr. zák.). V tejto súvislosti tiež ďalej uviedol, že od r. 2009 do konca r. 2010 bol závislý na pervitíne,

pričom 15. decembra 2010 bol právoplatne odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., a to na základe rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. . Obvinený tu vidí porušenie zásady „ne bis in idem“, keďže za čiastkový skutok už teda bol právoplatne odsúdený (vznesením obvinenia došlo k prerušeniu plynutia doby pokračovania v trestnom čine).

Ďalej obvinený namietal tiež zamietnutie jeho návrhov na doplnenie dokazovania, a to konkrétne návrhu na pribratie znalca z odboru klinickej psychológie za účelom podania znaleckého posudku na utajeného svedka č. 1 (otázka jeho dôveryhodnosti), či návrhu na výsluch svedka B. O. (chcel jeho výpoveďou preukázať, že on bol len konzument drogy, žiadny člen organizovanej skupiny), v dôsledku vykonania ktorých mohlo podľa jeho názoru dôjsť k podstatnej zmene dôkaznej situácie. Uvedené má prestavovať v zmysle ustálenej súdnej praxe porušenie práva na obhajobu.

A na záver upozornil i na nesprávne usvedčovanie ho zo žalovaného skutku svedkom L. K., ktorý ho na hlavnom pojednávaní ani len neopoznal. Tiež iní vypočutí svedkovia nepotvrdili skutočnosti uvádzané v napadnutom prvostupňovom rozsudku (že by od neho zakupovali pervitín, resp. že by sa on sám podieľal na jeho výrobe). Rovnako bolo bezpochyby preukázané, že okrem L. Z. on osobne nepoznal ani jedného zo spoluobvinených.

Na základe vyššie uvedeného preto obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona a súčasne aby zrušil tak napadnuté rozhodnutie ako i chybné konanie, ktoré mu predchádzalo.

Prokurátorka v rámci svojho písomného stanoviska navrhla podané dovolanie podľa odmietnuť, nakoľko podľa jej názoru v predmetnom konaní boli dodržané všetky ustanovenia upravujúce právo na obhajobu, obe rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané zákonným spôsobom a na správnom právnom posúdení zisteného skutku a súčasne i za použitia správneho hmotnoprávneho ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného V. H. skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá , keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa , veta prvá dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o vyššie zmienenú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, v ňom uvedenými, tu treba upozorniť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012, v zmysle ktorého sa táto týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa alebo zamietne podľa , bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu.

Ďalej je potrebné podotknúť tiež tú skutočnosť, že dovolanie ako jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov má slúžiť len ako skutočne výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti súdnych rozhodnutí, čomu zodpovedá i konštrukcia jednotlivých dovolacích dôvodov.

Predovšetkým sa obvinený jeho podaním nemôže dovolávať preskúmania, resp. revízie skutkových zistení a záverov urobených súdmi prvého a druhého stupňa, keďže týmito je dovolací súd viazaný, ako je to zrejmé už zo samotného znenia ust. („správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“). Daný dovolací dôvod nie je možné vyvodzovať len s poukazom na nesprávne skutkové zistenia, neúplnosť vo vykonanom dokazovaní či nesúhlas s hodnotením jednotlivých dôkazov, ale o jeho naplnení možno hovoriť iba v tých prípadoch, ak rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Predmetný dovolací dôvod teda pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu.

Čo sa týka potom dovolania obvineného V. H., tak tu v súvislosti s námietkami spadajúcimi pod uplatnený dovolací dôvodov podľa (nevyhovenie obhajobou navrhovaným dôkazom) treba konštatovať v prvom rade splnenie podmienky ich namietania už v prechádzajúcom konaní, z čoho vyplýva následne potreba sa s nimi zaoberať aj v dovolacom konaní (viď citované znenie ).

Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu ( ). Naplnenie vyššie spomenutého dovolacieho dôvodu pritom nespôsobí každé jeho porušenie, ale len také, ktoré je zásadného charakteru.

Za porušenie práva na obhajobu pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa ods.

11 Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo (viď k tomu bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011).

A keďže v posudzovanom prípade súd obhajobou navrhované dôkazy - návrh na pribratie znalca z odboru klinickej psychológie za účelom podania znaleckého posudku na utajeného svedka, návrhu na vypočutie svedka B. O. - z dôvodu ich nadbytočnosti v zmysle odmietol (viď zápisnica z hlavného pojednávania konaného 31. mája 2012, č.l. 2172 spisu), nemožno tu s poukazom na skôr uvedené hovoriť o žiadnom porušení práva obvineného na obhajobu, zakladajúcom namietaný dovolací dôvod v zmysle

Tiež námietku dovolateľa, týkajúcu sa vyslovenia porušenia zásady ne bis in idem vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie (rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 15. decembra 2010, sp. zn. ) pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., treba potom považovať za irelevantnú. Je totiž zjavné, že v prípade zmieneného stíhania a stíhania v danej veci - pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa v žiadnom prípade nejedná o ten istý skutok (podstatou skutku spočíva v konaní a následku, ktorý ním bol spôsobený), keďže v prvom prípade sa ako trestné posúdilo konanie obvineného spočívajúce v neoprávnenom prechovávaní zakázanej látky pre vlastnú potrebu.

V súvislosti so všetkými ostatnými výhradami obvineného (s výnimkou jednej, ku ktorej sa tunajší súd vyjadruje nižšie), uplatnenými v ním podanom dovolaní, treba potom opätovne upozorniť už na skôr uvedené, a síce, že v dovolacom konaní už nie je možné účinne napádať jednotlivé skutkové zistenia, zistené súdmi nižších stupňov. Dovolací dôvod v zmysle preto nemožno odvíjať len od iného názoru na hodnotenie dôkazov, resp. s poukazom na nedostatky vo vykonanom dokazovaní (ide tu o otázky skutkového charakteru).

Zo skutkovej vety prvostupňového rozsudku, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd (a ktorou je viazaný súd dovolací) v zásade vyplýva, že obvinený V. H. bol najneskôr od roku 2009 do 19. januára 2011 - kedy bol vzatý do väzby v inej trestnej veci - členom organizovanej skupiny, páchajúcej rozsiahlu drogovú trestnú činnosť, vyznačujúcu sa plánovaním a koordinovaním vzájomných činností, ktoré spočívali v zabezpečovaní liečiv a prekurzorov, potrebných k výrobe pervitínu, v samotnej výrobe danej psychotropnej látky, jej následnej preprave medzi sebou, prechovávaní za účelom predaja a v konečnom fáze v jej predaji.

Konajúcimi súdmi ustálené konanie obvineného bolo v napadnutých rozhodnutiach posúdené ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák.

Kvalifikovaná skutková podstata mala byť teda opodstatnená páchaním trestnej činnosti po dlhší čas, formou organizovanej skupiny (§ 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. - závažnejším spôsobom konania) a vo veľkom rozsahu (§ 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.).

Niet pochybností o tom, že prvé dva spomenuté osobitné kvalifikačné znaky sú zrejmé z obsahu samotnej skutkovej vety (k znakom organizovanej skupiny viď § 129 ods. 2 Tr. zák.), v súvislosti s posledne uvedeným to však už neplatí. Tu je potrebné naozaj súhlasiť s tým, ako na to správne upozorňuje obvinený V. H., že súdy odvíjajú rozsah spáchanej trestnej činnosti od predaja, resp. množstva predanej drogy agentom (išlo o tzv. predstieraný prevod v zmysle ), ku ktorému však došlo až v čase, keď sa tento preukázateľne nachádzal vo väzbe v inej trestnej veci, a preto následok danej policajnej akcie mu nemožno pričítať. Aj napriek danému zisteniu nemožno ale konštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , a to z dôvodu, že tomu bráni podmienka uvedená v ust. Pri naplnení ostaných kvalifikačných znakov a pri nezistení iného právneho pochybenia nemožno v danom prípade hovoriť o žiadnom zásadnom ovplyvnení postavenia obvineného V. H..

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo preto rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.