Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d79/390913.9f6c1d.pdf
PDF · 119.55 KB
No categories available
4Cdo/363/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 363/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. P. a.s., IČO: X., so
sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému
J. M., bývajúcemu v P., o zaplatenie 24,23 €, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod
sp. zn. 2 Ro 279/2013, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 10. septembra 2013 sp. zn. 12 Co 251/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 7. júna 2013 č.k. 2 Ro 279/2013-7 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, ţe výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku prevzala ţalobkyňa 15. apríla 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej
lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatila napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia
súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podala ţalobkyňa odvolanie, v ktorom navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru ţalobkyne jej postupom prvostupňového súdu
bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietla, ţe v tejto veci podala návrh na začatie
konania uţ v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísala zaručeným elektronickým
podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil
ţalobkyni späť. O prípustnosti takto urobeného podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý sťaţnosť ako podanú oneskorene odmietol
rozhodnutím III. ÚS 142/07. Ţalobkyňa sa preto domáhala vyslovenia porušenia svojho práva
na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd 16. júna 2009 o sťaţnosti
jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o tom, ţe prišlo k porušeniu článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. V obdobných, resp. skutkovo
totoţných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťaţnosť podľa ústavného súdu podaná
oneskorene, vyslovil ústavný súd záver, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo
porušené základné právo ţalobkyne na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu
prikázal konať vo veci predmetných podaní ţalobkyne, lebo návrh na začatie konania bol
urobený v zákonom ustanovenej forme. Ďalej vyslovil, ţe právne účinky tohto podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť
prípadná okolnosť, ţe z technických príčin nemôţe súd podanie ţalobkyne zaevidovať spätne
ku dňu jeho doručenia. Ţalobkyňa v odvolaní uviedla ďalej to, ţe súdu prvého stupňa
opätovne doručila podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol rozsudkom
tak, ţe okresný súd porušil právo ţalobkyne na spravodlivé súdne konanie. Ţalobkyňa
s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu (nález ústavného súdu z 24. júna 2008
sp. zn. II. ÚS 148/08) mala za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania 31. marca 2006. Poukázala na to, ţe v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992
Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5
ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992
Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca
kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993
sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľka namietla, ţe súd prvého stupňa jej odňal moţnosť konať
pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup,
nakoľko v čase, kedy ju vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku – podľa § 13 zákona
č. 71/1992 Zb. uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok bol totiţ splatný
v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 10. septembra 2013
sp. zn. 12 Co 251/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe návrhom
na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa ţalobkyňa voči protistrane
domáhala zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa
podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd
prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval ţalobkyňu, aby do 10 dní zaplatila súdny poplatok
za podanie návrhu vo výške 16,50 € (poloţka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) s poučením, ţe ak nebude poplatok v určenej
lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu, ţe
táto výzva bola ţalobkyni riadne doručená, ţalobkyňa ju nerešpektovala. Súd prvého stupňa
preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p., § 2
ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona
č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, ţe na splnenie príkazu vysloveného v náleze ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 148/08, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bola ţalobkyňa
povinná preukázať, ţe návrh na začatie konania, ktorý je v spise zaloţený na č.l. 1 a 2 spisu,
je totoţný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Ţalobkyňa to ale nepreukázala. Pokiaľ
tvrdila, ţe v súčasnosti nemôţe predloţiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku
2006, lebo ich uţ nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, ţe tento stav si spôsobila
ţalobkyňa sama vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, ţe
ţalobkyňa ničím hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totoţnosti návrhu na začatie
konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý
ako sama udáva, podala v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup
prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totoţnosti predmetných podaní
povaţoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo moţné označiť
za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku
za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil
ţalobkyňu aj o moţnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku.
Lehota na vyrubenie súdneho poplatku ţalobkyni za návrh podaný na súd v roku 2013
doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil,
bol jeho postup v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel,
ţe odvolanie ţalobkyne nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
Proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie ţalobkyňa s tým, ţe jej v konaní bola
odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridrţala dôvodov,
ktoré uviedla uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţovala to, ţe podanie, ktoré bolo súdu
prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania,
ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD
nosiči v roku 2006. V súvislosti s tým ţalobkyňa uviedla, ţe prvostupňový aj odvolací súd
na jednej strane popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale
aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.
Nález ústavného súdu z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/08 jednoznačne konštatoval
protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobkyňu nemala zaťaţovať povinnosť
preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu
priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným
v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel
posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje
o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné
vychádzať z toho, ţe návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku
2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek
tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu
za následok odňatie moţnosti ţalobkyne pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá
prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobkyňa ţiadala napadnuté
uznesenie a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala
včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru ţalobkyne jej postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide
tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom
na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané
procesné predpoklady.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie
návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo
reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve
je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona
č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol
zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
V preskúmavanej veci argumentovala ţalobkyňa tým, ţe návrh na začatie konania,
ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,
ktorý doručila tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči
podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a ţe vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty
uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. jej uţ nemoţno vyrubiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania.
V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh
vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené
elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť
netreba.
V náleze ústavného súdu z 24. júna 2008 II. ÚS 148/08 ústavný súd konštatoval, ţe
ţalobkyňa právne účinným spôsobom podala v roku 2006 návrh na začatie konania
v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo
ísť o DVD, na ktorom boli uloţené viaceré návrhy ţalobkyne proti rôznym povinným.
Ţalobkyňa, ktorá 11. marca 2013 doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)
na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť jej predmetnú
sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoloţila, ţe podanie doručené súdu v roku 2013
je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. V danej procesnej
situácii, v ktorej z ničoho nevyplývala totoţnosť ţalobkyňou tvrdeného podania z roku 2006
s podaním z roku 2013, nemoţno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako
nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, ţe v preskúmavanej právnej veci
vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu
ktorého nemoţno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu
prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie
konania bol podaný uţ v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého
nemoţno mať ţiadne pochybnosti. K námietke, ţe prvostupňový aj odvolací súd popierajú
totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku
2006, dovolací súd poukazuje na to, ţe o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel
od totoţnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.
V preskúmavanej veci bolo na ţalobkyni, aby preukázala totoţnosť návrhu podaného
v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013.
Pokiaľ ţalobkyňa v súvislosti s tým poukazovala na to, ţe uţ nemá k dispozícii originálne
DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkala súdom, ţe mali prijať opatrenia
na zachovanie moţnosti preveriť totoţnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006
a 2013, dovolací súd uvádza, ţe je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môţu o ne prísť. V súlade
so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta
sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,
nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj moţnosti vzniku komplikovaných situácií
sťaţujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na ţalobkyni, aby – najmä
po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe – uchovala pôvodné
DVD, neuváţene sa ich nezbavila a nevystavila sa tým sama riziku, ţe v súčasnosti nevie
súdom hodnoverne a preukázateľne doloţiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podala
v roku 2006.
Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, ţe poplatková
povinnosť ţalobkyne vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a ţe – vzhľadom
na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady
pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani
postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo
dôjsť k znemoţneniu realizácie procesných oprávnení ţalobkyne spôsobom, ktorý by bol
významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj obdobne napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 355/2013 zo 7. novembra 2013, 3 Cdo 334/2013 zo 4. novembra 2013, 3 Cdo 337/2013 z 18. novembra 2013).
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. decembra 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková