Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/363/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. P. a.s., IČO: X., so

sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému

J. M., bývajúcemu v P., o zaplatenie 24,23 €, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 10. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 7. júna 2013 č.k. -7 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení, ţe výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzala ţalobkyňa 15. apríla 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej

lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatila napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu podala ţalobkyňa odvolanie, v ktorom navrhla, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( ). Podľa názoru ţalobkyne jej postupom prvostupňového súdu

bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietla, ţe v tejto veci podala návrh na začatie

konania uţ v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísala zaručeným elektronickým

podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil

2

ţalobkyni späť. O prípustnosti takto urobeného podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý sťaţnosť ako podanú oneskorene odmietol

rozhodnutím . Ţalobkyňa sa preto domáhala vyslovenia porušenia svojho práva

na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd 16. júna 2009 o sťaţnosti

jednomyseľne rozhodol rozsudkom okrem iného o tom, ţe prišlo k porušeniu článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. V obdobných, resp. skutkovo

totoţných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťaţnosť podľa ústavného súdu podaná

oneskorene, vyslovil ústavný súd záver, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo

porušené základné právo ţalobkyne na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu

prikázal konať vo veci predmetných podaní ţalobkyne, lebo návrh na začatie konania bol

urobený v zákonom ustanovenej forme. Ďalej vyslovil, ţe právne účinky tohto podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť

prípadná okolnosť, ţe z technických príčin nemôţe súd podanie ţalobkyne zaevidovať spätne

ku dňu jeho doručenia. Ţalobkyňa v odvolaní uviedla ďalej to, ţe súdu prvého stupňa

opätovne doručila podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol rozsudkom

tak, ţe okresný súd porušil právo ţalobkyne na spravodlivé súdne konanie. Ţalobkyňa

s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu (nález ústavného súdu z 24. júna 2008

sp. zn. ) mala za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu

jeho podania 31. marca 2006. Poukázala na to, ţe v zmysle ustanovenia

Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5

ods. 1 písm. a/ vzniká podaním návrhu; podľa

Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993

sp. zn. odvolateľka namietla, ţe súd prvého stupňa jej odňal moţnosť konať

pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup,

nakoľko v čase, kedy ju vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku – podľa § 13 zákona

č. uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok bol totiţ splatný

v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 10. septembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe návrhom

3

na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa ţalobkyňa voči protistrane

domáhala zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa

podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd

prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval ţalobkyňu, aby do 10 dní zaplatila súdny poplatok

za podanie návrhu vo výške 16,50 € (poloţka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu ) s poučením, ţe ak nebude poplatok v určenej

lehote zaplatený, súd konanie zastaví ( ). Napriek tomu, ţe

táto výzva bola ţalobkyni riadne doručená, ţalobkyňa ju nerešpektovala. Súd prvého stupňa

preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia ,

ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. a vyslovil názor, ţe na splnenie príkazu vysloveného v náleze ústavného súdu

sp. zn. , aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bola ţalobkyňa

povinná preukázať, ţe návrh na začatie konania, ktorý je v spise zaloţený na č.l. 1 a 2 spisu,

je totoţný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Ţalobkyňa to ale nepreukázala. Pokiaľ

tvrdila, ţe v súčasnosti nemôţe predloţiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku

2006, lebo ich uţ nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, ţe tento stav si spôsobila

ţalobkyňa sama vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, ţe

ţalobkyňa ničím hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totoţnosti návrhu na začatie

konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý

ako sama udáva, podala v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup

prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totoţnosti predmetných podaní

povaţoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo moţné označiť

za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku

za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil

ţalobkyňu aj o moţnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku.

Lehota na vyrubenie súdneho poplatku ţalobkyni za návrh podaný na súd v roku 2013

doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil,

bol jeho postup v súlade so Odvolací súd na tomto základe uzavrel,

ţe odvolanie ţalobkyne nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne

správne ( ).

Proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie ţalobkyňa s tým, ţe jej v konaní bola

odňatá moţnosť pred súdom konať ( ). V podstate sa pridrţala dôvodov,

ktoré uviedla uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţovala to, ţe podanie, ktoré bolo súdu

4

prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania,

ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD

nosiči v roku 2006. V súvislosti s tým ţalobkyňa uviedla, ţe prvostupňový aj odvolací súd

na jednej strane popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale

aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.

Nález ústavného súdu z 24. júna 2008 sp. zn. jednoznačne konštatoval

protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobkyňu nemala zaťaţovať povinnosť

preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu

priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným

v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel

posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje

o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné

vychádzať z toho, ţe návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku

2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek

tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu

za následok odňatie moţnosti ţalobkyne pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá

prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobkyňa ţiadala napadnuté

uznesenie a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podala

včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru ţalobkyne jej postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať

( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide

tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2

, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom

na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané

procesné predpoklady.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona

č. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

6

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa poplatok za podanie

návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentovala ţalobkyňa tým, ţe návrh na začatie konania,

ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,

ktorý doručila tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči

podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a ţe vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty

uvedenej v jej uţ nemoţno vyrubiť súdny poplatok

za návrh na začatie konania.

V zmysle veta prvá a druhá podanie moţno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

V náleze ústavného súdu z 24. júna 2008 ústavný súd konštatoval, ţe

ţalobkyňa právne účinným spôsobom podala v roku 2006 návrh na začatie konania

v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo

ísť o DVD, na ktorom boli uloţené viaceré návrhy ţalobkyne proti rôznym povinným.

Ţalobkyňa, ktorá 11. marca 2013 doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)

na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť jej predmetnú

sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoloţila, ţe podanie doručené súdu v roku 2013

je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. V danej procesnej

situácii, v ktorej z ničoho nevyplývala totoţnosť ţalobkyňou tvrdeného podania z roku 2006

s podaním z roku 2013, nemoţno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako

7

nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, ţe v preskúmavanej právnej veci

vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu

ktorého nemoţno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu

prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie

konania bol podaný uţ v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého

nemoţno mať ţiadne pochybnosti. K námietke, ţe prvostupňový aj odvolací súd popierajú

totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku

2006, dovolací súd poukazuje na to, ţe o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel

od totoţnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.

V preskúmavanej veci bolo na ţalobkyni, aby preukázala totoţnosť návrhu podaného

v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013.

Pokiaľ ţalobkyňa v súvislosti s tým poukazovala na to, ţe uţ nemá k dispozícii originálne

DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkala súdom, ţe mali prijať opatrenia

na zachovanie moţnosti preveriť totoţnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006

a 2013, dovolací súd uvádza, ţe je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môţu o ne prísť. V súlade

so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta

sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,

nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj moţnosti vzniku komplikovaných situácií

sťaţujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na ţalobkyni, aby – najmä

po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe – uchovala pôvodné

DVD, neuváţene sa ich nezbavila a nevystavila sa tým sama riziku, ţe v súčasnosti nevie

súdom hodnoverne a preukázateľne doloţiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podala

v roku 2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, ţe poplatková

povinnosť ţalobkyne vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a ţe – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemoţneniu realizácie procesných oprávnení ţalobkyne spôsobom, ktorý by bol

významný z hľadiska (porovnaj obdobne napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. novembra 2013, zo 4. novembra 2013, z 18. novembra 2013).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková