Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
34b/389903.e1cc5f.pdf
PDF · 154.89 KB
No categories available
8Cdo/23/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8 Cdo 23/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ OB., 2/ O., 3/ O.,
všetci zastúpení JUDr. P. J., advokátom, Advokátska kancelária G., so sídlom v T., proti
odporcom 1/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP
č. 8, 2/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta č. 36,
3/ K. R., bývajúcej v K., 4/ U., so sídlom vo V., o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 13 C 45/2006, o dovolaní navrhovateľov 1/ aţ 3/
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2013 sp. zn. 11 Co 332/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom 1/ aţ 4/ sa trovy dovolacieho konania nepriznávajú.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd v Trebišove rozsudkom zo dňa 18. mája 2012 č.k. 13 C 45/2006-525
zamietol návrh navrhovateľov. Navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť
odporcovi 1/ trovy konania vo výške 1 913,60 Eur na účet právneho zástupcu. V právnom
vzťahu medzi navrhovateľmi 1/, 2/, 3/ a odporcami 2/, 3/ a 4/ ţiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak z dôvodu, ţe zmluva, ktorá
je predmetom konania, bola uzavretá na dobu určitú, a to na čas od 1.1.2000 do 31.12.2009,
ktorá zmluva zanikla plynutím času. Z uvedeného došlo k strate naliehavého právneho záujmu
na navrhovateľmi ţiadanom určení. O nároku na trovy konania odporcu 1/ rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. Taktieţ o trovách konania odporcov 2/, 3/ a 4/ rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p., ale vzhľadom na to, ţe si trovy konania neuplatnili, nepriznal ţiadnemu účastníkovi
právo na náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ aţ 3/. Ţiadali napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť z dôvodu absencie zákonnej
podmienky konania, predmetu sporu. Ţiadali, aby o trovách konania súd rozhodol tak, ţe
neprizná ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Písomným podaním zo dňa 5. novembra 2012, doručeným Krajskému súdu
v Košiciach ako súdu odvolaciemu, navrhovatelia vzali ţalobný návrh v celom rozsahu späť
s prihliadnutím na dobu, na ktorú bola zmluva uzavretá. O trovách konania navrhli rozhodnúť
tak, ţe ţiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov.
Odporca 1/ k odvolaniu navrhovateľov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť a domáhal sa trov odvolacieho konania. K následnému späťvzatiu návrhu
navrhovateľmi vyslovil svoj súhlas a ţiadal o priznanie trov konania vo výške 2 011,18 Eur
v zmysle § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.
Odporca 2/ k odvolaniu navrhovateľov ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
K späťvzatiu návrhu navrhovateľmi sa nevyjadril.
Odporcovia 2/ a 3/ sa nevyjadrili k odvolaniu navrhovateľov a nevyjadrili sa ani
k späťvzatiu návrhu navrhovateľmi.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. mája 2013 sp. zn. 11 Co 332/2012
pripustil späťvzatie ţaloby, zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13 C 45/2006-
525 z 18.5.20012 a konanie zastavil. Navrhovateľov 1/ aţ 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne
odporcovi 1/ nahradiť trovy konania vo výške 2 011,18 Eur, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 1 812,02 Eur a iné trovy vo výške 199,16 Eur. Odporcom 2/ aţ 4/ právo na náhradu
trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o späťvzatí návrhu navrhovateľmi postupoval
v zmysle § 208 O.s.p. O trovách konania odporcu 1/ rozhodoval podľa § 146 ods. 2, veta prvá
O.s.p. a o trovách odporcov 2/ aţ 4/ rozhodoval podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Rozhodol
tak z dôvodu, ţe navrhovatelia vzali návrh späť a tak z procesného hľadiska zavinili, ţe
konanie muselo byť zastavené.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, voči výroku, ktorým bola uloţená
navrhovateľom 1/ aţ 3/ povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania podali dovolanie
navrhovatelia. Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe im odvolací súd svojim postupom odňal
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázali na to, ţe odňatie
moţnosti konať pred súdom vidia v uplynutí doby trvania nájomnej zmluvy počas priebehu
súdneho konania, konaní, resp. dlhodobejším nekonaním súdu došlo k zániku právneho
vzťahu, ktorý bol predmetom konania. Navrhovatelia v odvolacom konaní, pretoţe v priebehu
konania došlo k zániku nájomnej zmluvy, zobrali návrh späť. So zastavením konania,
čo do rozhodnutia o trovách konania je spojená zákonná zásada vyjadrená v ustanovení § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorej ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Výnimkou z tejto zásady je priznanie trov konania, ktoré bolo zastavené v prípade,
ak zastavenie konania zavinil niektorý z účastníkov (§ 142 ods. 2 O.s.p. – správne má byť
§ 146 ods. 2 O.s.p. – poznámka dovolacieho súdu). Odporcovia sa v tomto konaní
nedovolávali uplatnenia tejto výnimky. Odvolací súd preto nemohol v konaní sám – bez
návrhu účastníkov uplatniť výnimku podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Odňatie moţnosti konať
spočíva v tom, ţe odvolací súd nedal navrhovateľom moţnosť vyjadriť sa voči tomu,
ţe aţ odvolacím súdom v odvolacom konaní nájdenému ich „zavineniu“, ktoré „našiel“ sám
„ex privata industria“ odvolací súd. V zmysle ustálenej judikatúry účastník konania má právo
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, okolnostiam a dôkazom, na základe ktorých
sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. V danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie
(NS SR 3 Cdo 92/2012, ÚS SR I. ÚS 2/2012-23). Odvolací súd tieţ vec nesprávne právne
posúdil, nesprávne aplikoval § 146 ods. 2 O.s.p. na preukázaný skutkový stav. Zastavenie
konania nezavinili ţalovaní (pravdepodobne mali navrhovatelia na mysli „navrhovatelia“ –
poznámka dovolacieho súdu), ale súd tým, ţe svojou dlhodobou nečinnosťou, nesprávnou
činnosťou spôsobil, ţe zanikla zmluva, určenie ktorej bolo predmetom konania. Domáhali
sa aj trov dovolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 199,- Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 237,84 Eur, ktoré trovy v podaní podrobne vyčíslili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť opravným prostriedkom
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia vtedy, okrem iného, ak ide
o uznesenie o trovách konania. Dovolatelia napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací
súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi
uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
S prihliadnutím na obsah dovolania a § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. V zmysle ustanovenia
§ 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. nie je rozhodujúce tvrdenie dovolateľa
o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie dovolacieho súdu, ţe k tejto
vade skutočne došlo.
Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali
a v dovolacom konaní tieto vady nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Navrhovatelia namietali, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dôvodom,
ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je nesprávny procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdov vylúčený.
Prieťahy v súdnom konaní nie sú podľa judikatúry súdov povaţované za dôvod, ktorý
by zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Právnym prostriedkom
vzniku prieťahov v súdnom konaní je právo účastníka obracať sa so sťaţnosťou na orgány
súdnej správy a právo podať sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Účel procesného
práva účastníka, aby občianske súdne konanie prebiehalo rýchle a účinne treba vţdy vykladať
v súlade s ústavným princípom právnej istoty, ktorý zahŕňa poţiadavku, aby sa rozhodlo vţdy
so znalosťou všetkých významných skutkových a právnych okolností prejednávanej veci.
Zo samotnej skutočnosti, ţe dĺţka konania nezodpovedá predstave účastníka konania,
nemoţno vyvodiť existenciu procesnej vady konania, ktorá by mala za následok odňatie
moţnosti pred súdom konať.
Navrhovatelia odňatie moţnosti konať pred súdom dávajú do súvislosti s postupom
súdu, a to jeho konaní, resp. dlhodobejším nekonaním, čím došlo k zániku právneho vzťahu,
ktorý bol predmetom konania a postupom odvolacieho súdu, ktorý pouţil iné ustanovenie
procesného predpisu pri rozhodovaní o náhrade trov konania neţ pouţil súd prvého stupňa
a nesplnil si zákonnú povinnosť vytvoriť im priestor na uplatnenie námietok a argumentov,
ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania. Z obsahu odôvodnenia
dovolania vyplýva, ţe postup súdu povaţuje za taký, ktorý je v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému
pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Dovolací súd nepovaţuje námietku navrhovateľov 1/ aţ 3/, podľa ktorej ich mal
odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie sa k moţnej aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p.
s odôvodnením, ţe na rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, za dôvodnú. Účelom ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. je totiţ zabrániť
prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci
podľa odlišného ustanovenia hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania je vnútorne
jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemoţno samostatne hovoriť na jednej strane
o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu (výsledku
konania), a na druhej strane odlišných ustanoveniach v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Takýto
názor je aj v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr.
Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck,
2009, str. 635). Procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nemôţe mať
atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, a preto postupom odvolacieho súdu nedošlo v prípade
navrhovateľov 1/ aţ 3/ k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Ak uvedené porušenie práva dovolatelia dávajú do súvislostí s právnou kvalifikáciou
odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania a ich nespokojnosťou s rozhodnutím,
dovolací súd poukazuje na to, ţe právne závery, na ktorých zaloţil dovolací súd svoje
rozhodnutie, neboli spôsobilé zaloţiť vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Právne posúdenie
veci je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu
procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Nesprávne právne posúdenie
je prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý moţno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.
V prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľom 1/ aţ 3/, ktorí úspech nemali. Odporcovia si trovy dovolacieho
konania neuplatnili, preto dovolací súd odporcom trovy konania nepriznal (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. decembra 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková