Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
444/390419.117771.pdf
PDF · 117.81 KB
No categories available
2Obo/9/2013
Najvyšší súd 2 Obo/9/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Mesto L., Š.L., IČO: X.,
právne zastúpeného JUDr. M. A., advokátom so sídlom v B., pobočka M., proti ţalovanému:
JUDr. V. N., S., správca konkurznej podstaty úpadcu M. a.s. „v konkurze“, so sídlom L.,
IČO: X., právne zastúpenému JUDr. P. T., advokátom, so sídlom N., o určenie právneho
dôvodu a výšky správcom popretej pohľadávky vo výške 100 457,38 Eur, na odvolanie
ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. novembra
2012, č. k. 52Cbi/3/2012-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
12. novembra 2012, č. k.: 52Cbi/3/2012-39 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, ţe pohľadávka ţalobcu
vo výške 100 457,38 eur je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky a je pohľadávkou proti
podstate, pričom ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol s poukazom na ust. § 29 a 31 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), ţe ţalobca sa na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn.: 55K/1/2004 domáhal proti ţalovanému určenia pravosti pohľadávky vo výške
100 457,38 eur, ktorú mu správca na základe predloţeného zoznamu pohľadávok
proti podstate z 10. 05. 2012 poprel z dôvodu, ţe si svoju pohľadávku neuplatnil
kvalifikovaným spôsobom. Zo spisu súd zistil, ţe ţalobca doručoval na adresu úpadcu
platobný výmer č. 90/2005 na daň z nehnuteľnosti podľa zákona 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2005
a týmto platobným výmerom mu vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2005 spolu vo výške
3 105 022 Sk. Uvedený platobný výmer bol doručovaný na adresu úpadcu, avšak
na doručenke sa nachádza pečiatka SKP s dátumom prevzatia 19. 04. 2005. Ţalobca
doručoval na adresu úpadcu aj výzvu na zaplatenie daňových nedoplatkov, v ktorej uviedol
nedoplatok vo výške 3 026 379 Sk ako daňový nedoplatok, daň z nehnuteľnosti za rok 2005
a poţiadal, aby tento daňový poplatok bol zaplatený do 15 dní od doručenia výzvy.
Na doručenke, ktorá bola prevzatá 14. 11. 2005 sa nenachádza pečiatka správcu konkurznej
podstaty. Ţalobca na pojednávaní predloţil súdu do spisového materiálu aj ţiadosť o úhradu
dane z nehnuteľnosti za 2004 adresovanú správcom konkurznej podstaty primátorovi mesta
L., v ktorej mu správca konkurznej podstaty oznamuje, ţe obdrţal dňa 09. 06. 2004 výzvu
na zaplatenie nedoplatku na dani z nehnuteľnosti za obdobie do 04. 06. 2004 vo výške
735 810 Sk. Správca konkurznej podstaty ďalej oznámil, ţe M., a. s. „v konkurze“ je dlţný
na dani z nehnuteľnosti len za obdobie od vyhlásenia konkurzu, a to 245 635 Sk, pričom
spoločnosť sa snaţí finančne zabezpečiť prevádzku, a preto správca konkurznej podstaty
navrhol harmonogram splátok daňového nedoplatku.
Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe v predmetnej veci ide o pohľadávky proti podstate,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné po vyhlásení konkurzu. Nie je pritom
rozhodujúca vecno-právna povaha nároku, ale len časové hľadisko ich vzniku a splatnosti.
V danom prípade sa podľa súdu prvého stupňa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu a je splatná po vyhlásení konkurzu, pretoţe ide o daň z nehnuteľností
za rok 2005, pričom konkurz bol vyhlásený na úpadcu dňa 27. 02. 2004. Preto pohľadávka
ţalobcu spĺňa zaradenie pohľadávky proti podstate, avšak sporné bolo v konaní uplatnenie
pohľadávky ţalobcom v konkurznom konaní. Uvedenú pohľadávku bol podľa súdu prvého
stupňa, ţalobca povinný uplatniť u správcu, hoci samotný Zákon o konkurze a vyrovnaní
neuvádza a nešpecifikuje akou formou si má veriteľ uplatniť svoju pohľadávku.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe nárok ţalobcu je
dôvodný, teda ţe zaslanie jednak platobného výmeru a jednak výzvy na zaplatenie daňových
nedoplatkov moţno povaţovať za uplatnenie jeho pohľadávky ako pohľadávky proti podstate
u správcu konkurznej podstaty v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa súdu prvého
stupňa je nepochybné, ţe minimálne platobný výmer č. 90/2005 sa dostal do dispozície
správcu konkurznej podstaty aj napriek tomu, ţe tento platobný výmer bol nesprávne
adresovaný na úpadcu, avšak na doručenke o prevzatí tejto zásielky je pečiatka správcu
konkurznej podstaty a dátum prevzatia 19. 04. 2005. Obdobne tak i výzva na zaplatenie
daňových nedoplatkov, aj keď na nej sa uţ pečiatka správcu konkurznej podstaty nenachádza,
avšak bola prevzatá na základe splnomocnenia 14. 11. 2005. Keďţe uţ aj v roku 2004
komunikoval správca konkurznej podstaty so ţalobcom ohľadne nezaplatenej dane
z nehnuteľnosti a v tomto prípade išlo o daň z nehnuteľností za rok 2004, povaţoval súd
prvého stupňa za zrejmé, ţe správca konkurznej podstaty vedel o povinnostiach ohľadne
zaplatenia dane z nehnuteľnosti, či uţ za rok 2004, prípadne za rok 2005. Tieţ z uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. 05. 2012, sp. zn.: 55K/1/2004, je podľa súdu prvého
stupňa zrejmé, ţe správca konkurznej podstaty v zozname pohľadávok proti podstate ním
predloţenom, poprel pohľadávku ţalobcu v celej výške 100 457,38 eur z dôvodu, ţe si ju
neuplatnil kvalifikovaným spôsobom. Keďţe pohľadávku ţalobcu správca konkurznej
podstaty zaradil do zoznamu pohľadávok proti podstate, je podľa súdu prvého stupňa zrejmé,
ţe o tejto pohľadávke musel mať správca konkurznej podstaty vedomosť, a to z doručeného
platobného výmeru, ako aj výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, inak by túto
pohľadávku ţalobcu nemohol zaradiť do zoznamu pohľadávok proti podstate. Aj napriek
skutočnosti, ţe podľa názoru súdu prvého stupňa nebola pohľadávka ţalobcu prihlásená
u správcu konkurznej podstaty úplne správnym spôsobom, mal súd prvého stupňa
za preukázané, ţe predsa len ţalobca doručil ţalovanému doklady, na základe ktorých
ţalovaný túto pohľadávku ţalobcu poprel z dôvodu neuplatnenia si ju kvalifikovaným
spôsobom. Potom súd prvého stupňa mal za to, ţe pohľadávka u správcu uplatnená bola
a povaţoval by za veľmi formalistické ţalobu zamietnuť len z toho dôvodu, ţe platobný
výmer a výzva neboli uplatnené priamo u správcu konkurznej podstaty, ale boli adresované
len úpadcovi. Keďţe súd prvého stupňa povaţoval pohľadávku za uplatnenú u správcu
konkurznej podstaty uţ doručením platobného výmeru, prípadne výzvy na zaplatenie
daňových nedoplatkov, nie je ani námietka premlčania vznesená ţalovaným, podľa súdu
prvého stupňa dôvodná. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. O trovách
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa
videl súd prvého stupňa v tom, ţe ţalobca svojim správaním zapríčinil, ţe sa musel ţalobou
domáhať určenia pravosti pohľadávky na súde, pretoţe si ju neuplatnil kvalifikovaným
spôsobom.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca aj ţalovaný.
Ţalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým nebola ţalobcovi priznaná náhrada trov
konania, pretoţe v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom ţalobe vyhovel, avšak trovy konania ţalobcovi nepriznal. Podľa
ţalobcu ak bola pohľadávka uplatnená takým spôsobom, ktorý nezakladá dôvod jej popretia
správcom konkurznej podstaty a súd určí jej oprávnenosť, nemoţno spravodlivo poţadovať
od ţalobcu, aby znášal trovy konania. Preto ţalobca ţiada, aby odvolací súd ním napadnutý
výrok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania prizná.
Ţalovaný vo svojom odvolaní konštatoval, ţe pre prihlasovanie daňovej pohľadávky
platia osobitné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb., a to § 95 a nasl. Výrub dane sa podľa
ţalovaného nepovaţuje za prihlásenie pohľadávky. Poukázal na to, ţe aj súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe pohľadávka nebola riadne prihlásená,
avšak správca mohol a mal vedieť o existencii tejto pohľadávky. V danom prípade sa podľa
ţalovaného je potrebné zamerať na dodrţanie všetkých formálnych dôvodov a náleţitostí
prihlásenia si pohľadávky. Túto si bol podľa ţalovaného, ţalobca povinný uplatniť priamo
u správcu. Vyplýva to aj z toho, ţe sídlo úpadcu a sídlo správcu nie sú totoţné.
Podľa ţalovaného je nesporné, ţiadnym dôkazom nevyvrátené, ţe prihláška nebola správcovi
relevantným spôsobom doručená, čo bol aj dôvod popretia pohľadávky. Preto je
podľa ţalovaného potrebné sa zaoberať aj behom premlčacích lehôt, keďţe by k prerušeniu
mohlo dôjsť aţ doručením prihlášky pohľadávky správcovi. Vzhľadom na uvedené, ţalovaný
navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh
zamieta, prípadne ho zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.
Ţalobca vo svojom vyjadrení k k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe ZKV neupravuje
formu prihlásenia pohľadávky proti podstate (daňovej). V iných prípadoch však formu
prihlásenia určuje. Z logického výkladu zákonodarcu je preto podľa ţalobcu zrejmá vôľa
neformalizovať prihlasovanie pohľadávok počas prevádzkovania podniku, keď je podnik
v konkurze. Ţalobca dodal, ţe výkladu ţalovaného nesvedčí ani zauţívaná prax, pretoţe
v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého
rozsudku v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalovaného je potrebné vyhovieť.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 02. 2004, č. k.: 55K/1/2004-
348 bol na majetok spoločnosti M. a.s., so sídlom L., IČO: X., vyhlásený konkurz.
Ţalobca vydal dňa 15.4.2005 platobný výmer č. 90/2005 na daň z nehnuteľnosti
za rok 2005, ktorý správca konkurznej podstaty prevzal dňa 19.4.2005 a výzvou na zaplatenie
daňových nedoplatkov zo dňa 08. 11. 2005 vyzval správcu konkurznej podstaty na zaplatenie
daňového nedoplatku vo výške 100 457,38 eur (3 026 379 Sk) za daň z nehnuteľnosti
za rok 2005.
Ţalovaný poprel pohľadávku ţalobcu v celej výške z dôvodu, ţe si ju neuplatnil
kvalifikovaným spôsobom. Túto pohľadávku si v dôsledku toho ţalobca uplatnil v zmysle
§ 29 ods. 5 ZKV na súde.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňová povinnosť
vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov (napr. zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov).
Podľa § 31 ods. 1 písm. f) ZKV (platného a účinného v posudzovanom prípade)
v priebehu konkurzného konania moţno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.
Podľa § 31 ods. 3 písm. a) ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.
Podľa § 31 ods. 5 ZKV nárok podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách
c/, d/ a e/ treba uplatniť u správcu.
Daňová povinnosť, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu je prednostnou pohľadávkou
v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. f) a ods. 3 zák. č. 328/1991 Zb. v neskoršom znení (ZKV),
ktorá má favorizované postavenie, s uspokojením kedykoľvek v priebehu konkurzu, mimo
rozvrhu a zásadne v plnej výške.
Ţalobcom prihlásená pohľadávka predstavuje daňový nedoplatok za daň nehnuteľnosti
za rok 2005. V danom prípade ide preto o daňovú pohľadávku podľa § 95 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné,
ţe uplatnená pohľadávka ţalobcu je pohľadávkou proti podstate (daňový nedoplatok za daň
nehnuteľnosti za rok 2005), pretoţe vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a je
splatná v priebehu konkurzu (ust. § 31 ods. 2 ZKV). Predmetnú pohľadávku si ţalobca
uplatnil v súlade s ust. § 31 ods. 5 ZKV priamo u správcu konkurznej podstaty, a to
doručením platobného výmeru č. 90/2005, ktorý bol doručený správcovi konkurznej podstaty
dňa 19.4.2005. Keďţe ustanovenie § 31 ods. 5 ZKV neupravuje striktne formu, v akej si
veriteľ má uplatniť pohľadávku proti podstate u správcu, veriteľ tak môţe urobiť aj
doručením daňového platobného výmeru, z ktorého obsahu vyplýva bez pochybnosti
charakter pohľadávky, jej výška a právny dôvod uplatnenia pohľadávky. Iné náleţitosti
uplatnenia pohľadávky proti podstate ako upravené v § 31 ods. 5 ZKV zákon neukladá.
Preto námietku správcu, ţe ţalobca (veriteľ) si u neho nemohol uplatniť pohľadávku
proti podstate doručením platobného výmeru, bez označenia, ţe ide o konkurznú prihlášku,
odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Uplatnenie pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, priamo u správcu sleduje urýchliť, zjednodušiť
a nekomplikovať prevádzku úpadcu správcom a jeho kaţdodenné rozhodovanie o správe
majetku úpadcu. Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa je zrejmé, ţe ţalobca – veriteľ
doručil platobný výmer na daň z nehnuteľnosti za rok 2005 správcovi konkurznej podstaty,
tento prevzatie výmeru nenamietol, namietol nedodrţanie formy uplatnenia pohľadávky,
ktorá námietka z vyššie uvedeného nebola zistená ako dôvodná.
Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti ďalšej námietky odvolateľa, námietky premlčania
zistil, ţe touto námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal, resp. svoje rozhodnutie v tejto
časti náleţite neodôvodnil.
Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe povaţoval pohľadávku
za uplatnenú u správcu konkurznej podstaty uţ doručením platobného výmeru, prípadne
výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, a preto nie je ani námietka premlčania vznesená
ţalovaným dôvodná. Súd prvého stupňa dospel k takémuto záveru bez toho, aby uviedol
k akým skutkovým záverom a na základe akých vykonaných dôkazov k tomuto záveru
dospel, necitoval právne predpisy, ktoré prípadne pouţil na posúdenie námietky premlčania
a z ktorých vyvodili svoje právne závery.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2
O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
v ktorom vec riadne prejedná, rozhodne o veci a rozhodnutie náleţite v zmysle ust. § 157
ods. 2 O. s. p. odôvodní.
V zmysle ust. § 224 ods. 3 O. s. p. opätovne, podľa výsledku konania, rozhodne o náhrade
trov konania v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. decembra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová