Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/9/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Mesto L., Š.L., IČO: X.,

právne zastúpeného JUDr. M. A., advokátom so sídlom v B., pobočka M., proti ţalovanému:

JUDr. V. N., S., správca konkurznej podstaty úpadcu M. a.s. „v konkurze“, so sídlom L.,

IČO: X., právne zastúpenému JUDr. P. T., advokátom, so sídlom N., o určenie právneho

dôvodu a výšky správcom popretej pohľadávky vo výške 100 457,38 Eur, na odvolanie

ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. novembra

2012, č. k. -39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

12. novembra 2012, č. k.: -39 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, ţe pohľadávka ţalobcu

vo výške 100 457,38 eur je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky a je pohľadávkou proti

podstate, pričom ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol s poukazom na ust. a 31 o konkurze

a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), ţe ţalobca sa na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn.: domáhal proti ţalovanému určenia pravosti pohľadávky vo výške

100 457,38 eur, ktorú mu správca na základe predloţeného zoznamu pohľadávok

proti podstate z 10. 05. 2012 poprel z dôvodu, ţe si svoju pohľadávku neuplatnil

kvalifikovaným spôsobom. Zo spisu súd zistil, ţe ţalobca doručoval na adresu úpadcu

platobný výmer č. 90/2005 na daň z nehnuteľnosti podľa zákona o miestnych

daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2005

a týmto platobným výmerom mu vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2005 spolu vo výške

3 105 022 Sk. Uvedený platobný výmer bol doručovaný na adresu úpadcu, avšak

na doručenke sa nachádza pečiatka SKP s dátumom prevzatia 19. 04. 2005. Ţalobca

doručoval na adresu úpadcu aj výzvu na zaplatenie daňových nedoplatkov, v ktorej uviedol

nedoplatok vo výške 3 026 379 Sk ako daňový nedoplatok, daň z nehnuteľnosti za rok 2005

a poţiadal, aby tento daňový poplatok bol zaplatený do 15 dní od doručenia výzvy.

Na doručenke, ktorá bola prevzatá 14. 11. 2005 sa nenachádza pečiatka správcu konkurznej

podstaty. Ţalobca na pojednávaní predloţil súdu do spisového materiálu aj ţiadosť o úhradu

dane z nehnuteľnosti za 2004 adresovanú správcom konkurznej podstaty primátorovi mesta

L., v ktorej mu správca konkurznej podstaty oznamuje, ţe obdrţal dňa 09. 06. 2004 výzvu

na zaplatenie nedoplatku na dani z nehnuteľnosti za obdobie do 04. 06. 2004 vo výške

735 810 Sk. Správca konkurznej podstaty ďalej oznámil, ţe M., a. s. „v konkurze“ je dlţný

na dani z nehnuteľnosti len za obdobie od vyhlásenia konkurzu, a to 245 635 Sk, pričom

spoločnosť sa snaţí finančne zabezpečiť prevádzku, a preto správca konkurznej podstaty

navrhol harmonogram splátok daňového nedoplatku.

Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe v predmetnej veci ide o pohľadávky proti podstate,

ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné po vyhlásení konkurzu. Nie je pritom

rozhodujúca vecno-právna povaha nároku, ale len časové hľadisko ich vzniku a splatnosti.

V danom prípade sa podľa súdu prvého stupňa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla

po vyhlásení konkurzu a je splatná po vyhlásení konkurzu, pretoţe ide o daň z nehnuteľností

za rok 2005, pričom konkurz bol vyhlásený na úpadcu dňa 27. 02. 2004. Preto pohľadávka

ţalobcu spĺňa zaradenie pohľadávky proti podstate, avšak sporné bolo v konaní uplatnenie

pohľadávky ţalobcom v konkurznom konaní. Uvedenú pohľadávku bol podľa súdu prvého

stupňa, ţalobca povinný uplatniť u správcu, hoci samotný Zákon o konkurze a vyrovnaní

neuvádza a nešpecifikuje akou formou si má veriteľ uplatniť svoju pohľadávku.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe nárok ţalobcu je

dôvodný, teda ţe zaslanie jednak platobného výmeru a jednak výzvy na zaplatenie daňových

nedoplatkov moţno povaţovať za uplatnenie jeho pohľadávky ako pohľadávky proti podstate

u správcu konkurznej podstaty v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa súdu prvého

stupňa je nepochybné, ţe minimálne platobný výmer č. 90/2005 sa dostal do dispozície

správcu konkurznej podstaty aj napriek tomu, ţe tento platobný výmer bol nesprávne

adresovaný na úpadcu, avšak na doručenke o prevzatí tejto zásielky je pečiatka správcu

konkurznej podstaty a dátum prevzatia 19. 04. 2005. Obdobne tak i výzva na zaplatenie

daňových nedoplatkov, aj keď na nej sa uţ pečiatka správcu konkurznej podstaty nenachádza,

avšak bola prevzatá na základe splnomocnenia 14. 11. 2005. Keďţe uţ aj v roku 2004

komunikoval správca konkurznej podstaty so ţalobcom ohľadne nezaplatenej dane

z nehnuteľnosti a v tomto prípade išlo o daň z nehnuteľností za rok 2004, povaţoval súd

prvého stupňa za zrejmé, ţe správca konkurznej podstaty vedel o povinnostiach ohľadne

zaplatenia dane z nehnuteľnosti, či uţ za rok 2004, prípadne za rok 2005. Tieţ z uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. 05. 2012, sp. zn.: , je podľa súdu prvého

stupňa zrejmé, ţe správca konkurznej podstaty v zozname pohľadávok proti podstate ním

predloţenom, poprel pohľadávku ţalobcu v celej výške 100 457,38 eur z dôvodu, ţe si ju

neuplatnil kvalifikovaným spôsobom. Keďţe pohľadávku ţalobcu správca konkurznej

podstaty zaradil do zoznamu pohľadávok proti podstate, je podľa súdu prvého stupňa zrejmé,

ţe o tejto pohľadávke musel mať správca konkurznej podstaty vedomosť, a to z doručeného

platobného výmeru, ako aj výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, inak by túto

pohľadávku ţalobcu nemohol zaradiť do zoznamu pohľadávok proti podstate. Aj napriek

skutočnosti, ţe podľa názoru súdu prvého stupňa nebola pohľadávka ţalobcu prihlásená

u správcu konkurznej podstaty úplne správnym spôsobom, mal súd prvého stupňa

za preukázané, ţe predsa len ţalobca doručil ţalovanému doklady, na základe ktorých

ţalovaný túto pohľadávku ţalobcu poprel z dôvodu neuplatnenia si ju kvalifikovaným

spôsobom. Potom súd prvého stupňa mal za to, ţe pohľadávka u správcu uplatnená bola

a povaţoval by za veľmi formalistické ţalobu zamietnuť len z toho dôvodu, ţe platobný

výmer a výzva neboli uplatnené priamo u správcu konkurznej podstaty, ale boli adresované

len úpadcovi. Keďţe súd prvého stupňa povaţoval pohľadávku za uplatnenú u správcu

konkurznej podstaty uţ doručením platobného výmeru, prípadne výzvy na zaplatenie

daňových nedoplatkov, nie je ani námietka premlčania vznesená ţalovaným, podľa súdu

prvého stupňa dôvodná. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. O trovách

rozhodol súd prvého stupňa podľa Dôvody hodné osobitného zreteľa

videl súd prvého stupňa v tom, ţe ţalobca svojim správaním zapríčinil, ţe sa musel ţalobou

domáhať určenia pravosti pohľadávky na súde, pretoţe si ju neuplatnil kvalifikovaným

spôsobom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca aj ţalovaný.

Ţalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým nebola ţalobcovi priznaná náhrada trov

konania, pretoţe v zmysle rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom ţalobe vyhovel, avšak trovy konania ţalobcovi nepriznal. Podľa

ţalobcu ak bola pohľadávka uplatnená takým spôsobom, ktorý nezakladá dôvod jej popretia

správcom konkurznej podstaty a súd určí jej oprávnenosť, nemoţno spravodlivo poţadovať

od ţalobcu, aby znášal trovy konania. Preto ţalobca ţiada, aby odvolací súd ním napadnutý

výrok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania prizná.

Ţalovaný vo svojom odvolaní konštatoval, ţe pre prihlasovanie daňovej pohľadávky

platia osobitné ustanovenia , a to a nasl. Výrub dane sa podľa

ţalovaného nepovaţuje za prihlásenie pohľadávky. Poukázal na to, ţe aj súd prvého stupňa

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe pohľadávka nebola riadne prihlásená,

avšak správca mohol a mal vedieť o existencii tejto pohľadávky. V danom prípade sa podľa

ţalovaného je potrebné zamerať na dodrţanie všetkých formálnych dôvodov a náleţitostí

prihlásenia si pohľadávky. Túto si bol podľa ţalovaného, ţalobca povinný uplatniť priamo

u správcu. Vyplýva to aj z toho, ţe sídlo úpadcu a sídlo správcu nie sú totoţné.

Podľa ţalovaného je nesporné, ţiadnym dôkazom nevyvrátené, ţe prihláška nebola správcovi

relevantným spôsobom doručená, čo bol aj dôvod popretia pohľadávky. Preto je

podľa ţalovaného potrebné sa zaoberať aj behom premlčacích lehôt, keďţe by k prerušeniu

mohlo dôjsť aţ doručením prihlášky pohľadávky správcovi. Vzhľadom na uvedené, ţalovaný

navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh

zamieta, prípadne ho zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe ZKV neupravuje

formu prihlásenia pohľadávky proti podstate (daňovej). V iných prípadoch však formu

prihlásenia určuje. Z logického výkladu zákonodarcu je preto podľa ţalobcu zrejmá vôľa

neformalizovať prihlasovanie pohľadávok počas prevádzkovania podniku, keď je podnik

v konkurze. Ţalobca dodal, ţe výkladu ţalovaného nesvedčí ani zauţívaná prax, pretoţe

v zmysle SR nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 1 a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého

rozsudku v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalovaného je potrebné vyhovieť.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 02. 2004, č. k.: 55K/1/2004-

348 bol na majetok spoločnosti M. a.s., so sídlom L., IČO: X., vyhlásený konkurz.

Ţalobca vydal dňa 15.4.2005 platobný výmer č. 90/2005 na daň z nehnuteľnosti

za rok 2005, ktorý správca konkurznej podstaty prevzal dňa 19.4.2005 a výzvou na zaplatenie

daňových nedoplatkov zo dňa 08. 11. 2005 vyzval správcu konkurznej podstaty na zaplatenie

daňového nedoplatku vo výške 100 457,38 eur (3 026 379 Sk) za daň z nehnuteľnosti

za rok 2005.

Ţalovaný poprel pohľadávku ţalobcu v celej výške z dôvodu, ţe si ju neuplatnil

kvalifikovaným spôsobom. Túto pohľadávku si v dôsledku toho ţalobca uplatnil v zmysle

§ 29 ods. 5 ZKV na súde.

Podľa o správe daní a poplatkov daňová povinnosť

vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto

zákona alebo osobitných predpisov (napr. o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších

predpisov).

Podľa § 31 ods. 1 písm. f) ZKV (platného a účinného v posudzovanom prípade)

v priebehu konkurzného konania moţno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 písm. a) ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré

vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Podľa § 31 ods. 5 ZKV nárok podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách

c/, d/ a e/ treba uplatniť u správcu.

Daňová povinnosť, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu je prednostnou pohľadávkou

v zmysle ust. a v neskoršom znení (ZKV),

ktorá má favorizované postavenie, s uspokojením kedykoľvek v priebehu konkurzu, mimo

rozvrhu a zásadne v plnej výške.

Ţalobcom prihlásená pohľadávka predstavuje daňový nedoplatok za daň nehnuteľnosti

za rok 2005. V danom prípade ide preto o daňovú pohľadávku podľa § 95 ods. 5

o správe daní a poplatkov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné,

ţe uplatnená pohľadávka ţalobcu je pohľadávkou proti podstate (daňový nedoplatok za daň

nehnuteľnosti za rok 2005), pretoţe vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a je

splatná v priebehu konkurzu (ust. § 31 ods. 2 ZKV). Predmetnú pohľadávku si ţalobca

uplatnil v súlade s ust. § 31 ods. 5 ZKV priamo u správcu konkurznej podstaty, a to

doručením platobného výmeru č. 90/2005, ktorý bol doručený správcovi konkurznej podstaty

dňa 19.4.2005. Keďţe ustanovenie § 31 ods. 5 ZKV neupravuje striktne formu, v akej si

veriteľ má uplatniť pohľadávku proti podstate u správcu, veriteľ tak môţe urobiť aj

doručením daňového platobného výmeru, z ktorého obsahu vyplýva bez pochybnosti

charakter pohľadávky, jej výška a právny dôvod uplatnenia pohľadávky. Iné náleţitosti

uplatnenia pohľadávky proti podstate ako upravené v § 31 ods. 5 ZKV zákon neukladá.

Preto námietku správcu, ţe ţalobca (veriteľ) si u neho nemohol uplatniť pohľadávku

proti podstate doručením platobného výmeru, bez označenia, ţe ide o konkurznú prihlášku,

odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú. Uplatnenie pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla

po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, priamo u správcu sleduje urýchliť, zjednodušiť

a nekomplikovať prevádzku úpadcu správcom a jeho kaţdodenné rozhodovanie o správe

majetku úpadcu. Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa je zrejmé, ţe ţalobca – veriteľ

doručil platobný výmer na daň z nehnuteľnosti za rok 2005 správcovi konkurznej podstaty,

tento prevzatie výmeru nenamietol, namietol nedodrţanie formy uplatnenia pohľadávky,

ktorá námietka z vyššie uvedeného nebola zistená ako dôvodná.

Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti ďalšej námietky odvolateľa, námietky premlčania

zistil, ţe touto námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal, resp. svoje rozhodnutie v tejto

časti náleţite neodôvodnil.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe povaţoval pohľadávku

za uplatnenú u správcu konkurznej podstaty uţ doručením platobného výmeru, prípadne

výzvy na zaplatenie daňových nedoplatkov, a preto nie je ani námietka premlčania vznesená

ţalovaným dôvodná. Súd prvého stupňa dospel k takémuto záveru bez toho, aby uviedol

k akým skutkovým záverom a na základe akých vykonaných dôkazov k tomuto záveru

dospel, necitoval právne predpisy, ktoré prípadne pouţil na posúdenie námietky premlčania

a z ktorých vyvodili svoje právne závery.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

v ktorom vec riadne prejedná, rozhodne o veci a rozhodnutie náleţite v zmysle ust. § 157

ods. 2 odôvodní.

V zmysle ust. opätovne, podľa výsledku konania, rozhodne o náhrade

trov konania v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. decembra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová