Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: NAFT - SM Gastro Slovakia s.r.o., Veľká Bara č. 45, IČO: 36 196 029, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Košice, Popradská 66, IČO: 51 941 244 proti žalovaným: 1/ Daňový úrad Košice, Košice, Železničná 1, IČO: 42 499 500 a 2/ L.. R. U., O.. XX.XX.XXXX, U., U. O. XX, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. z 15. októbra 2020

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že dražba nehnuteľností v jeho vlastníctve, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. F. O. U. v daňovom exekučnom konaní č. 10000234714 vykonaná Daňovým úradom Košice je neplatná, s odôvodnením, že 24.4.2018 mu bola doručená dražobná vyhláška na predaj nehnuteľností v označenom daňovom exekučnom konaní (10000234714) pod č. 100700132/2018, podľa ktorej na základe právoplatného daňového exekučného príkazu na predaj nehnuteľností č. 100363139/2017 z 27.2.2017 vydaného žalovaným 1/ sa vykonáva predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre kat. úz. F. O. U., a to konkrétne jednalo sa o vymenované stavby. Vyvolávacia cena v zmysle dražobnej vyhlášky bola 40.600 eur, ktorá bola najnižším podaním, pričom žalobca namietol, že mu nebol doručený znalecký posudok a o určenej hodnote nehnuteľností sa dozvedel len z upovedomenia, pričom dôvodil, že znalcom určená cena je neprimerane nízka, až o 2.000 eur oproti minulosti. Dôvodil aj, že počas celého konania namietal nesprávnosť a nezákonnosť daňového exekučného konania a to najmä z dôvodov, že daňové konanie, ktoré mu predchádzalo a jeho výsledky boli vykonštruované, postavené len na domnienkach a správca dane k svojim tvrdeniam nemal žiadne relevantné dôkazy. Dňa 24.5.2018 bola vykonaná dražba nehnuteľností, tieto boli vydražené, avšak tvrdil, že vydražiteľ - žalovaný 2/ nie je doposiaľ zapísaný na LV. Pred vykonaním dražby požiadal žalovaného 1/ o zastavenie daňového exekučného konania, ktorej žiadosti však žalovaný 1/ nevyhovel a žalobca mal za to, že vykonaním dražby a predajom nehnuteľností na nej došlo tak k nenapraviteľným škodám, exekúcia predajom nehnuteľností bola predčasná a nezákonná. 2.2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe, vyplýva z odôvodnenia rozsudku, popísal postup v daňovom exekučnom konaní, resp. jeho priebeh a to uviedol: Po doručení daňového príkazu žalobcovi a ďalším osobám podľa § 130 ods. 6 Daňového poriadku žalovaný zabezpečil zistenie ceny nehnuteľností znalcom C.. L. P., ktorý určil sumu, resp. cenu nehnuteľností sumou 40.600 eur, znalecký posudok sa

daňovému dlžníkovi t.j. žalobcovi nedoručuje, len sa upovedomuje o znaleckom posudku. Základnou podmienkou pre daňové exekučné konanie je existencia exekučného titulu a teda na základe exekučného titulu, t.z. vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 738/230/21920/11Bac. zo 6.9.2011 začal daňový úrad daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania z 2.8.2016 vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 431.054,50 eura, následne vydal dňa 23.8.2016 daňovú exekučnú výzvu, proti ktorej sa žalobca 25.10.2016 odvolal, bol vyzvaný výzvou na odstránenie nedostatkov, na ktorú výzvu žalobca nereagoval v určenej lehote, preto mu listom z 8.2.2017 žalovaný 1/ oznámil, že sa jeho podanie považuje za nepodané. Následne dňa 27.2.2017 žalovaný 1/ vydal daňový exekučný príkaz, vykonala sa obhliadka nehnuteľností za účasti znalca a bola stanovená cena 40.600 eur, dňa 22.6.2017 bolo žalobcovi zaslané upovedomenie o znaleckom posudku a dňa 18.8.2017 tiež vydané rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Žalobca reagoval na výzvu žalovaného 1/ a zaslal doplnenie odvolania a teda žalovaný 1/ predkladacou správou k odvolaniu z 25.9.2017, uvedené odvolanie postúpil odvolaciemu orgánu a žalobcovi zaslal upovedomenie o tom. Odvolací orgán rozhodnutím z 27.11.2017 rozhodnutie žalovaného 1/ potvrdil, žalovaný 1/ následne 10.4.2018 vystavil dražobnú vyhlášku na predaj nehnuteľností, v ktorej stanovil termín dražby 24.5.2018, na ktorej sa zúčastnil jediný dražiteľ - žalovaný 2/, ktorý nehnuteľnosti za stanovenú cenu 40.600 eur vydražil. Žalovaný 1/ vydal dňa 28.5.2018 rozhodnutie o príklepe. Uviedol, že 22.5.2018 mu bola doručená žiadosť žalobcu, aby odložil daňovú exekúciu v zmysle § 95 ods. 2 alebo priamo zastavil konanie v zmysle § 96 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku. Žalobcovi zaslal výzvu na odstránenie nedostatkov podania, na ktorú žalobca nereagoval a preto žalovaný 1/ vydal 27.6.2018 oznámenie, v ktorom ho upovedomil - žalobcu, o tom, že jeho žiadosť považuje za nepodanú. Žalovaný 1/ mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov úspešnej žaloby, nepreukázal nezákonnosť a nesprávnosť daňového exekučného konania a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. 2.3. Spolu s vyjadrením doručil administratívny spis. 2.4. V písomnom podaní z 25.2.2020 žalovaný 1/ namietol aj, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je možná len v prípade dobrovoľnej dražby v zmysle . Dôvodil, že žalobca mal možnosť podať v rámci daňovej exekúcie predajom nehnuteľností formou dražby, námietky proti príklepu a to písomne alebo ústne do zápisnice v zmysle Daňového poriadku a toto právo nevyužil. Schválením príklepu nadobudol žalovaný 2/ riadnym a zákonným spôsobom vlastnícke právo k predmetu dražby, pričom ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ktoré za toho stavu bolo konečné a nie je ho možné napadnúť v civilnom sporovom konaní žalobou o neplatnosť dražby vykonanej v daňovom exekučnom konaní. 2.5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe mal tvrdenia, o ktoré žalobca žalobu oprel, za nedôvodné a neopodstatnené. On ako vydražiteľ žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia zákona a dôvodil, že žalobca nebol ani nijako dotknutý na svojich právach. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 2.6. Súd v odôvodnení rozobral otázku vzniku občianskoprávnych vzťahov. Pri dražbe mal za určujúce, že ide o špecifické konanie a nielen o jediný úkon. Dražbu možno označiť za osobitný proces sui generis, prostredníctvom ktorého, za zákonom stanovených podmienok, dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva, resp. iného práva na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom a touto právotvornou skutočnosťou je príklep. Dražba je procesom, pri ktorom dochádza k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom, nakoľko vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od právneho predchodcu. Predmet dražby totiž nadobúda do vlastníctva bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predchádzajúcemu vlastníkovi. Nadobudnutie práva na dražbe je postavené výlučne na princípe prechodu práva a nie na princípe prevodu, čo potvrdzuje aj definícia dražby. 2.7. Vzhľadom na uvedené, keďže dražba ako taká nie je právnym vzťahom a ani právom, mal súd za potrebné žalobu subsumovať pod . 2.8. Citujúc a súd ďalej argumentoval, že nemožno opomínať ani fakt, že požiadavka podradiť akúkoľvek žalobu pod niektorý zákonom vymedzený typ žaloby, je limitovaná základným princípom právneho štátu, ktorým je zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitae), čo mal za vyjadrené aj demonštratívnym výpočtom žalôb v . 2.9. Konštatoval, že sa žalobca určovacou žalobou domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že dražba nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre kat. úz. F. O. U. v daňovom exekučnom konaní vykonaná žalovaným 1/, je neplatná. Domáha sa teda negatívneho určenia. Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať iba vtedy, ak je tu daný naliehavý právny záujem spočívajúci v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. 2.10. Uviedol, že v prípade určovacích žalôb je nevyhnutné preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu o určení (ne)existencie práva, pokiaľ podanie takej žaloby neupravuje priamo právny predpis. V prípade , ide o určovaciu žalobu

preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Posúdenie naliehavého právneho záujmu, uviedol, je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. 2.11. Pokiaľ sa jedná o žalobu podľa , v zmysle ktorého ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, uviedol súd, že v prejednávanom prípade je osobitným právnym predpisom, Daňový poriadok. Poukázal, na to, že žalobca ani netvrdil, ktorá právna norma umožňuje určenie neplatnosti daňovej dražby, ale ani to nemohol tvrdiť, keďže Daňový poriadok neobsahuje žiadne zákonné ustanovenie pripúšťajúce žalobu o určenie neplatnosti daňovej dražby. Keďže neexistuje ani iný osobitný predpis, preto žaloba žalobcu je procesne neprípustná. 2.12. Následne, aj keď primárne vychádzal z toho, že žalobca sa svojho právneho nároku domáhal žalobou podľa a vyhodnotil, že žaloba žalobcu je podľa neho procesne neprípustná, s poukazom na základný princíp právneho štátu, ktorým je zákaz odopretia spravodlivosti, súd skúmal žalobu žalobcu, resp. jej prípustnosť aj podľa . 2.13. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý. Ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo 6.12.2012. 2.14. Priebeh daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v danom prípade mal súd za preukázaný a vyplývajúci z administratívneho spisu doručeného žalovaným 1/ tak, ako tento priebeh zosumarizoval v odseku 22. odôvodnenia rozsudku. 2.15. Následne súd citujúc ustanovenia Daňového poriadku: , , a , , a , , a , a , , , , , , , , , a , a , , , , až 8, , až 4 a až 3 vec právne posúdil. Vychádzajúc zo zistených skutočností mal za nepochybné, že jediným vydražiteľom v daňovej exekúcii sa stal žalovaný 2/, ktorému ako vydražiteľovi žalovaný 1/ udelil príklep a ktorý sa s jeho súhlasom ujal držby nehnuteľností a žalovaný 1/ ako správca dane vydal 28.5.2018 o udelení príklepu rozhodnutie, ktoré bolo doručené okrem iných aj U. X., v tom čase zastupujúcemu žalobcu - daňového dlžníka v daňovom exekučnom konaní na základe generálnej plnej moci, proti ktorému rozhodnutiu bolo možné podľa Daňového poriadku podať námietky do 8 dní od jeho doručenia. Rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu doručené 6.6.2018, o čom svedčil dôkaz - doručenka do vlastných rúk, a ktorý ako daňový dlžník mal právo podať opravný prostriedok - námietky v lehote do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a ktorý toto svoje právo nevyužil. Súd konštatoval, že sám žalobca ako daňový dlžník tým, že nepodal námietky proti rozhodnutiu zbavil sa možného preskúmania rozhodnutia o udelení príklepu správcom dane. 2.16. Aj s poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , citujúc z neho, súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vždy len vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základným procesným predpokladom úspešnosti žaloby žalobcu. Uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem podľa , keďže mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným spôsobom, a to v daňovom exekučnom konaní podaním námietok podľa Daňového poriadku, avšak toto svoje právo nevyužil a uvedené nie je možné vyriešiť podaním žaloby. Z uvedených dôvodov preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 2.17. O trovách konania rozhodol podľa , pričom konštatoval, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy v spore nevznikli a preto im ich náhradu nepriznal.

3.1. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas, podaním z 23.11.2020 odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa , , , a , citujúc ich v zákonnom znení. Poukázal na to, že súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie v zásade dvomi dôvodmi a to tým, že žaloba nie je žalobou podľa , nakoľko neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by podanie takejto žaloby umožňoval, ako ani, že sa nemôže jednať o žalobu podľa , nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, keďže mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným procesným spôsobom, a to podaním námietok podľa Daňového poriadku, ktoré nepodal napriek tomu, že mu bolo rozhodnutie doručené. 3.2. Označil takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku za vágne a v rozpore s právom sporovej strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je mu zaručené v rámci práva na súdnu ochranu podľa SR a teda mal napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. 3.3. Tvrdil, že záver súdu prvej inštancie, že jeho žalobný nárok nemožno subsumovať pod nie je nijako bližšie zdôvodnený a je teda nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku preň vyplynulo, že mu súd vytkol, že v celom priebehu konania neuviedol právny predpis, na základe ktorého by sa domáhal žalobného návrhu podľa . Žalobca namietol, že tak v zmysle ustálenej súdnej praxe ako i z obsahu vyplýva, že právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby a z toho dôvodu mu preto nebolo možné toto vytknúť a ak mu to bolo vytknuté zo strany súdu, jedná sa o procesné pochybenie súdu, ktoré je v rozpore s ustanoveniami aj ustálenou súdnou praxou. 3.4. Uviedol, že zároveň platí zásada iura novit curia, v zmysle ktorej súd mal otázku, či je možné danú žalobu subsumovať pod posúdiť samostatne, bez ohľadu na uplatnené prostriedky procesného útoku žalobcu a zároveň mu mal vysvetliť zrozumiteľným spôsobom, prečo dospel k záveru, že také ustanovenie neexistuje. Tvrdil, že súd toto neuskutočnil, čím spôsobil vyššie namietanú vadu napadnutého rozsudku. 3.5. Vo vzťahu k záveru súdu, že žalobu nemožno posúdiť ani podľa uviedol, že ani tento záver súdu nie je bližšie odôvodnený. Tvrdil, že z obsahu odôvodnenia nevyplýva ako a či vôbec by podanie prípadnej námietky žalobcu podľa a nasl. Daňového poriadku mohlo ovplyvniť hmotnoprávne postavenie žalobcu v takej kvalite, ako by k tomu došlo pri vyhovení žalobnému návrhu žalobcu podľa tejto žaloby. Aj z tohto pohľadu mal záver súdu za nepreskúmateľný. 3.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a toto ako vecne správne podľa potvrdil.

6. Žalobca napadol rozsudok odvolaním z odvolacích dôvodov podľa , , g/ a , ktoré odvolacie dôvody v odvolaní výslovne označil, avšak vymenované odvolacie dôvody nešpecifikoval, resp. v podanom odvolaní neodôvodnil samostatne existenciu každého ním uplatneného odvolacieho dôvodu. Podstatou podaného odvolania, bez akejkoľvek špecifikácie uplatnených odvolacích dôvodov, je názor žalobcu, že odôvodnenie rozsudku je „vágne“ a v rozpore s právom sporovej strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zaručuje SR v rámci práva na súdnu ochranu a teda rozsudok, tvrdil, že je nepreskúmateľný. Za taký - nepreskúmateľný mal tak záver súdu, že žalobný nárok nemožno subsumovať pod ako i záver, že jeho žalobu nemožno mať za prípustnú ani podľa .

7. Odvolací súd môže súhlasiť so žalobcom v tom, že právo strany sporu na riadne/dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je ako súčasť práva na určitú kvalitu súdneho konania, jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí dať odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie totiž nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Odvolaciu námietku žalobcu, tvrdiaceho že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné, však odvolací vyhodnotil za nedôvodnú.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah písomného vyhotovenia rozsudku v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalobcu, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu (viď odseky 19. až 21. a 45. až 47. odôvodnenia rozsudku). To, že súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv žalobcu, neznamená, že je rozhodnutie nepreskúmateľné.

10. Vzhľadom na obsah žaloby a formuláciu žalobného návrhu (určenie neplatnosti dražby vykonanej v daňovom exekučnom konaní) súd prvej inštancie dôvodne prvotne posudzoval procesnú prípustnosť žalobcom požadovaného určenia.

11.1. Svoj záver riadne odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záveru, že je žaloba procesne neprípustná tak podľa 137 písm. d/ („žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu“), ale aj podľa („žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“), sú úvahy a dôvody súdu prvej inštancie vedúce k zamietnutiu žaloby celkom zrejmé. 11.2. Súd záver o neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby vykonanej v daňovom exekučnom konaní (majúc dražbu za právnu skutočnosť), odôvodnil tým, že osobitný predpis upravujúci daňové konanie - o správe daní (daňový poriadok) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo oprávnenie žalobou v civilnom konaní žiadať o určenie neplatnosti dražby vykonanej v daňovom exekučnom konaní. Oprávnenie na podanie takej žaloby nevyplýva ani z iného právneho predpisu. Podľa odvolacieho súdu, tento dôvod, resp. odôvodnenie pochopil aj žalobca, keďže svoju odvolaciu námietku vo vzťahu k záveru súdu o neprípustnosti určovacej žaloby podľa založil na argumentácii, že mu ako strane sporu nie je možné vytýkať, resp. žiadať od neho, aby on označoval právny predpis, z ktorého by vyplývalo oprávnenie podať takú žalobu, akú podal (o určenie neplatnosti dražby vykonanej v daňovom exekučnom konaní). K tejto námietke žalobcu odvolací súd má za potrebné uviesť, že primárne síce nie - právny predpis označovať nemusí, ale ak namieta záver súdu o neexistencii právnej úpravy oprávňujúcej domáhať sa určenie neplatnosti dražby vykonanej v daňovom exekučnom konaní, z logiky veci vyplýva, že tak žalobca urobiť mal. Žalobca žiadny taký osobitný právny predpis neoznačil ani v odvolacom konaní, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neexistencii takej osobitnej právnej úpravy. 11.3. Súd zreteľne odôvodnil, že vzhľadom na základný princíp právneho štátu, ktorého obsahom je zákaz odopretia spravodlivosti, posudzoval prípustnosť uplatnenej určovacej žaloby aj podľa . Dospel, postupujúc pri tom plne v súlade s ustálenou súdnou praxou a platnou judikatúrou NS SR, k záveru, že žalobca v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal (ani netvrdil), čo náležite objasnil v odsekoch 44. až 47. odôvodnenia rozsudku. Polemiky žalobcu, či a ako by prípadné podanie námietky podľa Daňového poriadku v daňovom exekučnom konaní mohlo ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie (oproti prípadnému kladnému výsledku tunajšieho konania), sú právne irelevantné a teda nedôvodné.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle .

13. Súdna prax je ustálená aj v otázke tzv. nepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorú žalobca taktiež (bez bližšieho odôvodnenia v čom konkrétnom nespreskúmateľnosť videl) namietol. Za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný, rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, alebo ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby.

14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybne zjavné, z akých dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu vychádzal, aké skutkové závery prijal a ako ich právne posúdil, nemožno preto „hovoriť“ o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššieuvedené nie je možné považovať ani za nedostatočne odôvodnený, ani za nepreskúmateľný.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu v akom napadá rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne ktorých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17.1. Žalobca odvolacie dôvody (podľa , , g/ a ) v odvolaní síce výslovne označil, ale nešpecifikoval. Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie (vrátane odôvodnenia rozsudku), ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže ani z obsahu odvolania nevyplýva, v čom by takáto procesná vada mala spočívať (s výnimkou námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku, ku ktorej už odvolací súd zaujal stanovisko), odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rovnako nie je daný ani odvolací dôvod podľa , ktorý spočíva v existencii inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ nijakým spôsobom nešpecifikuje túto inú procesnú vadu a odvolací súd existenciu takejto procesnej vady nezistil. Pokiaľ žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa , („zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené“), musel by prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené konkrétne uviesť a následne ich prípustnosť by bola posudzovaná podľa , žalobca však žiadne ďalšie dôkazy ani nepredložil, ani neoznačil, preto ani tento odvolací dôvod daný nie je. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok podľa a (súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), ani tu žalobca nebol konkrétny, odvolací súd má za to, že tak skutkové zistenia ako i právne závery súdu prvej inštancie sú správne, ku ktorým záverom skutkových zistení a právneho posúdenia veci sa už vyjadril a to posudzujúc námietky žalobcu o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti rozsudku, z čoho je zrejmé, že nezistil ani danosť týchto žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov.

18. Po preskúmaní tak rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov naplnený nie je. Na základe všetkých vyššieuvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa v spojení s , odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a to podľa mal by priznať v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak títo si náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnili a ani z obsahu spisu žiadne ich trovy nevyplývajú, preto im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo.

20. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.