Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/401/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného :

Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, proti

povinnému : D. P., bývajúci vo V., o vymoženie pohľadávky, o návrhu S. na zmenu

účastníkov (oprávneného), exekúcie vykonávanej pod sp. zn. EX X. súdnym exekútorom

JUDr. L. M. – Exekútorský úrad L., vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod

sp. zn. Er 128/2002, o dovolaní S. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra

2011 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra 2011 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 24. januára 2011

č.k. Er 128/2002-23 a vec vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 20. februára 2002 č. X.* poveril

súdneho exekútora JUDr. L. M. so sídlom L. na vymoženie pohľadávky vo výške

12 156 Sk a trov exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa

Bratislava, Mamateyova č. 17, Bratislava, proti povinnému D. P., bývajúcemu vo V., na

základe vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Liptovský

Mikuláš – platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. X. zo dňa 21.6.1996, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.1996 a vykonateľnosť dňa 23.7.1996.

S. podaním zo dňa 11. novembra 2010 navrhla v zmysle ustanovenia

pripustiť zmenu účastníka exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. L. M.,

so sídlom Exekútorského úradu v L. pod č. EX X. na strane oprávneného a v konaní ďalej

pokračovať so spoločnosťou S., Návrh odôvodnila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

2

30.12.2005 uzatvorenej medzi spoločnosťou V. ako postupcom na strane jednej

a spoločnosťou S., ako postupníkom na strane druhej.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 24. januára 2011 č.k. Er 128/2002-23

zmenu účastníkov na strane oprávneného nepripustil. V časti o vymoženie 177,26 €

(5 340 Sk) vyslovil, že exekúcia je neprípustná. Exekúciu zastavil v časti o vymoženie

pohľadávky vo výške 177,26 € (5 340 Sk). V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci došlo

po začatí exekúcie k postúpeniu časti predmetu exekúcie. Súd mal z oznámenia Všeobecnej

zdravotnej poisťovne zo dňa 20.12.2010 preukázané, že ako oprávnený trvá na vymáhaní

zostávajúcej časti pohľadávky vo výške 226,25 € (6 816 Sk), v ktorej zostáva aj naďalej

veriteľom. Nakoľko v exekučnom konaní nie je možné pristúpenie ďalšieho oprávneného

na základe toho istého exekučného titulu, v exekúcii sa môže pokračovať iba s pôvodným

oprávneným. Všeobecná zdravotná poisťovňa prestáva byť počas exekučného konania

veriteľom povinného v rozsahu postúpenej pohľadávky a pre tento dôvod nemožno exekúciu

vykonať v celom rozsahu v zmysle poverenia X.* zo dňa 20.2.2002. Preto v časti

o vymoženie sumy 177,26 € (5 340 Sk) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1

písm.h/ a ods. 3 Exekučného poriadku súčasne exekúciu v tejto časti zastavil. Súdny exekútor

bude pokračovať vo vykonaní exekúcie pre vymoženie zostávajúcej nepostúpenej časti

pohľadávky vo výške 6 816 Sk, čo je pri prepočítaní konverzným kurzom 226,25 €.

Postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva s ňou spojené a teda aj

dispozičné právo na podanie návrhu na začatie exekúcie. Preto pokiaľ bude chcieť postupník

od povinného vymáhať postúpenú pohľadávku vo výške 177,26 € (5 340 Sk), môže tak urobiť

samostatným návrhom a postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku.

Krajský súd v Žiline na odvolanie S. uznesením zo 7. septembra 2011 č.k.

-36 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so

dôvodmi napadnutého uznesenia. Uviedol, že odstúpením pohľadávky prechádzajú na

postupníka všetky práva s tým spojené a teda aj dispozičné právo na podanie návrhu na

začatie exekúcie. Pokiaľ postupník bude vymáhať od povinného postúpenú pohľadávku vo

výške 177,26 € (5 340 Sk), môže tak urobiť samostatným návrhom a postupom podľa § 36

a nasl. Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie S.. Uviedla, že skutočnosť,

že v priebehu predmetného exekučného konania došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo

výške 177,26 € z pôvodného veriteľa oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa na S.

3

nebola v konaní sporná a exekučný súd ju mal za preukázanú. Odvolací súd však správne

zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, keď bez ďalšieho a bez opory v zákone

stotožnil sa so zmätočným právnym názorom prvostupňového súdu a svojím postupom tak

odňal spoločnosti S. možnosť konať pred súdom v zmysle V zmysle

ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je preukázanie prevodu práva v priebehu

exekučného konania dôvodom pre vykonanie exekúcie v prospech osoby, ktorá právo

z exekučného titulu nadobudla. Žiadne zákonné ustanovenie ani

Exekučného poriadku nevylučuje, aby došlo k prevodu iba časti práva. Prevod časti práva

z exekučného titulu bude v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom

pre vykonanie exekúcie v dotknutej časti v prospech osoby, ktorá časť práva z exekučného

titulu nadobudla. Osoba, ktorá časť práva nadobudla nepristupuje do konania v zmysle § 92

ods. 1 ako sa mylne domnieva odvolací súd, ale v dotknutej časti na ňu prechádzajú

procesné práva a povinnosti pôvodného oprávneného podľa § 37 ods. 3 EP v spojitosti s § 92

ods. 2 a 3 a exekučné konanie v dotknutej časti bude ďalej pokračovať v prospech tejto

osoby ako oprávneného v 2. rade. Právny názor prvostupňového súdu, s ktorým sa odvolací

súd bez ďalšieho stotožnil, je jednak zmätočný, keďže súdy oboch stupňov si nepochopiteľne

zamieňajú procesné inštitúty zmeny účastníka konania podľa § 37 ods. 3 EP v spojitosti s § 92

ods. 2 a 3 a pristúpenia účastníka konania podľa a po vecnej stránke

je právne neudržateľný, nakoľko bez právneho dôvodu popiera zákonom stanovený

a garantovaný prechod procesných práv a povinností z pôvodného oprávneného (zmena

účastníka konania) a tým kontinuitu uplatňovania práv z exekučného titulu v exekučnom

konaní. Odvolací súd vydaním napádaného rozhodnutia bez akejkoľvek opory, spočívajúceho

na nesprávnom právnom posúdení veci a ústavne nekonformnom výklade zákonného

ustanovenia § 37 ods. 3 EP odňal S. právo konať pred súdom a porušil jej základné právo na

súdnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to, že v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia odvolacím súdom bola napádaným uznesením odvolacieho

súdu S., na ktorú bola preukázateľne prevedená časť práv z exekučného titulu, odňatá

možnosť konať pred súdom a v odvolacom konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm.f/

Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu a tiež uznesenie

prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie v zmysle § 243b

ods. 2 a 3

Oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa navrhol dovolaniu S. vyhovieť.

Povinný D. P. ani súdny exekútor JUDr. L. M. sa písomne k podanému dovolaniu S.

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný,

ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, alebo uzneseniu, ktorým

odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

( ) na zaujatie stanoviska (, ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolanie S. , smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia § 239

ods. 1 a 2 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Vady v zmysle až e/, dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo

ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nebola

dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Táto vada konania

znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/

významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky ().

V danej veci Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 24. januára 2011 č.k.

Er 128/2002-23 nepripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného, v časti o vymoženie

177,26 € (5 340 Sk) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti aj zastavil. Mal za to, že

na pripustenie zmeny účastníka sa vyžaduje, aby došlo k postúpeniu práv z exekučného titulu

v plnom rozsahu. Uzavrel, že z vymedzenia okruhu účastníkov konania v ustanovení § 37

Exekučného poriadku ako aj z právnej úpravy zmeny účastníkov exekúcie vyplýva, že

v exekučnom konaní nie je možné rozhodnúť o pristúpení ďalšieho účastníka, ako ani

o zámene účastníkov. Nemožno pripustiť zmenu účastníka len v časti vymáhanej pohľadávky.

Takýmto rozhodnutím by došlo k pristúpeniu ďalšieho oprávneného do predmetnej exekúcie,

čo by bolo v rozpore s platnou právnou úpravou. So zisteným skutkovým stavom a právnym

posúdením súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd Krajský súd v Žiline, ktorý

uznesením zo 7. septembra 2011 č.k. -36 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005, proti inému

než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je

v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že

na neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho

prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli

tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

Podľa súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

navrhovateľa; súhlas odporcu, alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžaduje.

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Je nepochybné, že v doterajšom priebehu konania mali súdy za preukázané, že došlo

k prechodu práva z exekučného titulu v časti vymáhanej pohľadávky vo výške 177,26 €

z pôvodného oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne na spoločnosť S..

Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku obsahuje výnimku zo zásady, že

exekúciu možno vykonať iba na základe návrhu toho, kto je vo vykonateľnom rozhodnutí,

ktorý je exekučným titulom, označený ako oprávnený, resp. ako povinný. K prechodu práv

alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu na iné subjekty môže dôjsť univerzálnou

alebo singulárnou sukcesiou.

Ustanovenie § 37 Exekučného poriadku upravuje procesný inštitút zmeny účastníka

exekučného konania v prípade, ak dôjde v priebehu exekučného konania k prechodu

povinností alebo práva z exekučného titulu na nový subjekt a predmetné ustanovenie má

charakter lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a

upravujúcim procesný inštitút zmeny účastníka súdneho konania.

Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3

je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastáva po začatí konania. Zmyslom

tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil

nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania.

Pre vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania (účastníctva) musia byť splnené

nasledovné podmienky :

- zmenu navrhne oprávnený subjekt (žalobca alebo ten, na koho boli práva alebo

povinnosti prevedené alebo na koho prešli),

- so zmenou súhlasí ten, kto mal vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať

žalovaného, táto podmienka sa nevyžaduje),

- preukáže sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktorých v konaní ide, teda

o ktorých sa ako o predmete konania vedie spor.

Ohľadne žalobcom tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť,

či ide o takú skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo

povinností, či táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či zmluva o postúpení pohľadávky bola

skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo

prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide.

S poukazom na uvedené právny názor súdov nižších stupňov nemá oporu v platnom

právnom poriadku. Rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania iba v konkrétnej

časti vymáhanej pohľadávky v prípade, ak má preukázané, že v priebehu exekúcie došlo

k postúpeniu iba časti práva z exekučného titulu, nevylučuje žiadne ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku ani Exekučného poriadku. Správnosť tohto právneho názoru potvrdzuje aj

doplnenie platnej právnej úpravy ustanovenia § 37 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku.

Predkladateľ navrhovanou zmenou upresňuje doterajšie znenie zákona a výslovne určuje, že

účastníci sú vždy povinní oznámiť exekútorovi, že nastali skutočnosti odôvodňujúce prevod

alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Exekútor je potom

povinný v stanovenej lehote doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania.

Ustanovenia ani Exekučného poriadku nevylučujú, aby došlo

k prevodu iba časti práva. Prevod časti práva z exekučného titulu bude v súlade s ustanovením

§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom pre vykonanie exekúcie v dotknutej časti

v prospech osoby, ktorá časť práva z exekučného titulu nadobudla a na ktorú prechádzajú

procesné práva a povinnosti pôvodného oprávneného podľa § 37 ods. 3 EP v spojitosti s § 92

ods. 2 a 3 a exekučné konanie v dotknutej časti bude ďalej pokračovať v prospech tejto

osoby ako oprávneného v 2. rade.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupom súdov bola S. odňatá možnosť konať pred

súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Preto dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a aj súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, ).

Vzhľadom na dôvod zrušenia dovolací súd sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu