Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (41)7cf/391750.a06c51.pdf
PDF · 120.76 KB
No categories available
2Cdo/401/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Cdo 401/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného :
Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, proti
povinnému : D. P., bývajúci vo V., o vymoženie pohľadávky, o návrhu S. na zmenu
účastníkov (oprávneného), exekúcie vykonávanej pod sp. zn. EX X. súdnym exekútorom
JUDr. L. M. – Exekútorský úrad L., vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. Er 128/2002, o dovolaní S. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra
2011 sp. zn. 21 CoE 6/2011
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra 2011 sp. zn.
21 CoE 6/2011 a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 24. januára 2011
č.k. Er 128/2002-23 a vec vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 20. februára 2002 č. X.* poveril
súdneho exekútora JUDr. L. M. so sídlom L. na vymoženie pohľadávky vo výške
12 156 Sk a trov exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa
Bratislava, Mamateyova č. 17, Bratislava, proti povinnému D. P., bývajúcemu vo V., na
základe vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Liptovský
Mikuláš – platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. X. zo dňa 21.6.1996, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.1996 a vykonateľnosť dňa 23.7.1996.
S. podaním zo dňa 11. novembra 2010 navrhla v zmysle ustanovenia § 92 O.s.p.
pripustiť zmenu účastníka exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. L. M.,
so sídlom Exekútorského úradu v L. pod č. EX X. na strane oprávneného a v konaní ďalej
pokračovať so spoločnosťou S., Návrh odôvodnila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
30.12.2005 uzatvorenej medzi spoločnosťou V. ako postupcom na strane jednej
a spoločnosťou S., ako postupníkom na strane druhej.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 24. januára 2011 č.k. Er 128/2002-23
zmenu účastníkov na strane oprávneného nepripustil. V časti o vymoženie 177,26 €
(5 340 Sk) vyslovil, že exekúcia je neprípustná. Exekúciu zastavil v časti o vymoženie
pohľadávky vo výške 177,26 € (5 340 Sk). V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci došlo
po začatí exekúcie k postúpeniu časti predmetu exekúcie. Súd mal z oznámenia Všeobecnej
zdravotnej poisťovne zo dňa 20.12.2010 preukázané, že ako oprávnený trvá na vymáhaní
zostávajúcej časti pohľadávky vo výške 226,25 € (6 816 Sk), v ktorej zostáva aj naďalej
veriteľom. Nakoľko v exekučnom konaní nie je možné pristúpenie ďalšieho oprávneného
na základe toho istého exekučného titulu, v exekúcii sa môže pokračovať iba s pôvodným
oprávneným. Všeobecná zdravotná poisťovňa prestáva byť počas exekučného konania
veriteľom povinného v rozsahu postúpenej pohľadávky a pre tento dôvod nemožno exekúciu
vykonať v celom rozsahu v zmysle poverenia X.* zo dňa 20.2.2002. Preto v časti
o vymoženie sumy 177,26 € (5 340 Sk) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1
písm.h/ a ods. 3 Exekučného poriadku súčasne exekúciu v tejto časti zastavil. Súdny exekútor
bude pokračovať vo vykonaní exekúcie pre vymoženie zostávajúcej nepostúpenej časti
pohľadávky vo výške 6 816 Sk, čo je pri prepočítaní konverzným kurzom 226,25 €.
Postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva s ňou spojené a teda aj
dispozičné právo na podanie návrhu na začatie exekúcie. Preto pokiaľ bude chcieť postupník
od povinného vymáhať postúpenú pohľadávku vo výške 177,26 € (5 340 Sk), môže tak urobiť
samostatným návrhom a postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku.
Krajský súd v Žiline na odvolanie S. uznesením zo 7. septembra 2011 č.k.
21 CoE 6/2011-36 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so
dôvodmi napadnutého uznesenia. Uviedol, že odstúpením pohľadávky prechádzajú na
postupníka všetky práva s tým spojené a teda aj dispozičné právo na podanie návrhu na
začatie exekúcie. Pokiaľ postupník bude vymáhať od povinného postúpenú pohľadávku vo
výške 177,26 € (5 340 Sk), môže tak urobiť samostatným návrhom a postupom podľa § 36
a nasl. Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie S.. Uviedla, že skutočnosť,
že v priebehu predmetného exekučného konania došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo
výške 177,26 € z pôvodného veriteľa oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa na S.
nebola v konaní sporná a exekučný súd ju mal za preukázanú. Odvolací súd však správne
zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, keď bez ďalšieho a bez opory v zákone
stotožnil sa so zmätočným právnym názorom prvostupňového súdu a svojím postupom tak
odňal spoločnosti S. možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. V zmysle
ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je preukázanie prevodu práva v priebehu
exekučného konania dôvodom pre vykonanie exekúcie v prospech osoby, ktorá právo
z exekučného titulu nadobudla. Žiadne zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka ani
Exekučného poriadku nevylučuje, aby došlo k prevodu iba časti práva. Prevod časti práva
z exekučného titulu bude v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom
pre vykonanie exekúcie v dotknutej časti v prospech osoby, ktorá časť práva z exekučného
titulu nadobudla. Osoba, ktorá časť práva nadobudla nepristupuje do konania v zmysle § 92
ods. 1 O.s.p. ako sa mylne domnieva odvolací súd, ale v dotknutej časti na ňu prechádzajú
procesné práva a povinnosti pôvodného oprávneného podľa § 37 ods. 3 EP v spojitosti s § 92
ods. 2 a 3 O.s.p. a exekučné konanie v dotknutej časti bude ďalej pokračovať v prospech tejto
osoby ako oprávneného v 2. rade. Právny názor prvostupňového súdu, s ktorým sa odvolací
súd bez ďalšieho stotožnil, je jednak zmätočný, keďže súdy oboch stupňov si nepochopiteľne
zamieňajú procesné inštitúty zmeny účastníka konania podľa § 37 ods. 3 EP v spojitosti s § 92
ods. 2 a 3 O.s.p. a pristúpenia účastníka konania podľa § 92 ods. 1 O.s.p. a po vecnej stránke
je právne neudržateľný, nakoľko bez právneho dôvodu popiera zákonom stanovený
a garantovaný prechod procesných práv a povinností z pôvodného oprávneného (zmena
účastníka konania) a tým kontinuitu uplatňovania práv z exekučného titulu v exekučnom
konaní. Odvolací súd vydaním napádaného rozhodnutia bez akejkoľvek opory, spočívajúceho
na nesprávnom právnom posúdení veci a ústavne nekonformnom výklade zákonného
ustanovenia § 37 ods. 3 EP odňal S. právo konať pred súdom a porušil jej základné právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to, že v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia odvolacím súdom bola napádaným uznesením odvolacieho
súdu S., na ktorú bola preukázateľne prevedená časť práv z exekučného titulu, odňatá
možnosť konať pred súdom a v odvolacom konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm.f/
O.s.p. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu a tiež uznesenie
prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie v zmysle § 243b
ods. 2 a 3 O.s.p.
Oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa navrhol dovolaniu S. vyhovieť.
Povinný D. P. ani súdny exekútor JUDr. L. M. sa písomne k podanému dovolaniu S.
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný,
ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, alebo uzneseniu, ktorým
odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
(§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.a/, b/ O.s.p.). V zmysle
§ 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolanie S. , smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací
súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Vady v zmysle § 237 písm.a/ až e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo
ani v dovolacom konaní.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nebola
dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Táto vada konania
znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/
O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/2004).
V danej veci Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 24. januára 2011 č.k.
Er 128/2002-23 nepripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného, v časti o vymoženie
177,26 € (5 340 Sk) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti aj zastavil. Mal za to, že
na pripustenie zmeny účastníka sa vyžaduje, aby došlo k postúpeniu práv z exekučného titulu
v plnom rozsahu. Uzavrel, že z vymedzenia okruhu účastníkov konania v ustanovení § 37
Exekučného poriadku ako aj z právnej úpravy zmeny účastníkov exekúcie vyplýva, že
v exekučnom konaní nie je možné rozhodnúť o pristúpení ďalšieho účastníka, ako ani
o zámene účastníkov. Nemožno pripustiť zmenu účastníka len v časti vymáhanej pohľadávky.
Takýmto rozhodnutím by došlo k pristúpeniu ďalšieho oprávneného do predmetnej exekúcie,
čo by bolo v rozpore s platnou právnou úpravou. So zisteným skutkovým stavom a právnym
posúdením súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd Krajský súd v Žiline, ktorý
uznesením zo 7. septembra 2011 č.k. 21 CoE 6/2011-36 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005, proti inému
než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je
v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
na neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 O.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
navrhovateľa; súhlas odporcu, alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžaduje.
Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Je nepochybné, že v doterajšom priebehu konania mali súdy za preukázané, že došlo
k prechodu práva z exekučného titulu v časti vymáhanej pohľadávky vo výške 177,26 €
z pôvodného oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne na spoločnosť S..
Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku obsahuje výnimku zo zásady, že
exekúciu možno vykonať iba na základe návrhu toho, kto je vo vykonateľnom rozhodnutí,
ktorý je exekučným titulom, označený ako oprávnený, resp. ako povinný. K prechodu práv
alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu na iné subjekty môže dôjsť univerzálnou
alebo singulárnou sukcesiou.
Ustanovenie § 37 Exekučného poriadku upravuje procesný inštitút zmeny účastníka
exekučného konania v prípade, ak dôjde v priebehu exekučného konania k prechodu
povinností alebo práva z exekučného titulu na nový subjekt a predmetné ustanovenie má
charakter lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.
upravujúcim procesný inštitút zmeny účastníka súdneho konania.
Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3
O.s.p. je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastáva po začatí konania. Zmyslom
tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil
nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania.
Pre vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania (účastníctva) musia byť splnené
nasledovné podmienky :
- zmenu navrhne oprávnený subjekt (žalobca alebo ten, na koho boli práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli),
- so zmenou súhlasí ten, kto mal vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať
žalovaného, táto podmienka sa nevyžaduje),
- preukáže sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktorých v konaní ide, teda
o ktorých sa ako o predmete konania vedie spor.
Ohľadne žalobcom tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť,
či ide o takú skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo
povinností, či táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či zmluva o postúpení pohľadávky bola
skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo
prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide.
S poukazom na uvedené právny názor súdov nižších stupňov nemá oporu v platnom
právnom poriadku. Rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania iba v konkrétnej
časti vymáhanej pohľadávky v prípade, ak má preukázané, že v priebehu exekúcie došlo
k postúpeniu iba časti práva z exekučného titulu, nevylučuje žiadne ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku ani Exekučného poriadku. Správnosť tohto právneho názoru potvrdzuje aj
doplnenie platnej právnej úpravy ustanovenia § 37 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku.
Predkladateľ navrhovanou zmenou upresňuje doterajšie znenie zákona a výslovne určuje, že
účastníci sú vždy povinní oznámiť exekútorovi, že nastali skutočnosti odôvodňujúce prevod
alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Exekútor je potom
povinný v stanovenej lehote doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Exekučného poriadku nevylučujú, aby došlo
k prevodu iba časti práva. Prevod časti práva z exekučného titulu bude v súlade s ustanovením
§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom pre vykonanie exekúcie v dotknutej časti
v prospech osoby, ktorá časť práva z exekučného titulu nadobudla a na ktorú prechádzajú
procesné práva a povinnosti pôvodného oprávneného podľa § 37 ods. 3 EP v spojitosti s § 92
ods. 2 a 3 O.s.p. a exekučné konanie v dotknutej časti bude ďalej pokračovať v prospech tejto
osoby ako oprávneného v 2. rade.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupom súdov bola S. odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania
a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Preto dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a aj súdu
prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).
Vzhľadom na dôvod zrušenia dovolací súd sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými
v dovolaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu