Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/44/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Oľgy Trnkovej,

v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. T., advokátom, so sídlom

v T., proti žalovaným 1/ P., bývajúcemu v T., 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná M., so

sídlom v B., 3/ K., so sídlom v T., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. , o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 24. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 18. marca 2011 č.k. -236 v znení

opravného uznesenia žalobu voči žalovaným 1/ a 3/ zamietol; žalovanej 2/ uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi bolestné 99,08 € a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 42,32 €

s 9% úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, to všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozsudku; konanie o zaplatenie 3% úrokov z omeškania zo sumy 3 209,35 € od 1. marca 1995

2

do 30. apríla 1995 a 22% úrokov z omeškania od 1. mája 1995 do zaplatenia, zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil použitím a (ďalej

len „OZ“), a o policajnom zbore a

ods. 2, 3 vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť

vo výške 2 –násobku základného bodového ohodnotenia po odpočítaní poskytnutého plnenia

(15 Sk x -1215 Sk), t.j. 99,08 €, ktoré súd videl v tom, že žalobca utrpel úraz nohy,

následkom čoho bol 2-krát operovaný a preto bolesti súvisiace s operáciami sa znásobovali.

V predmetnom konaní si žalobca uplatnil odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

42,32 € (ako rozdiel priznaný znalcom - 3 375 Sk a sumou vyplatenou žalovanou 2/ -

2 100 Sk) a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 2 875,42 €. Žalobca

28. februára 1995 utrpel zranenie, ktoré zapríčinil žalovaným 1/. V dôsledku úrazu sa zhoršila

jeho zajakavosť, čo negatívne ovplyvnilo nadväzovanie nových známostí a možnosť nájsť

si zamestnanie. Na rozdiel od toho súd vychádzajúc najmä zo znaleckého dokazovania

konštatoval, že v danom prípade nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného

zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádza z toho,

že zajakavosť žalobcu je chronická, nie je možné ju odstrániť a to ani v prípade, že by k úrazu

nedošlo. U žalobcu sa striedali obdobia zhoršenia a stabilizácie reči aj pred úrazom. Z dôvodu

nemožnosti úplnej rekonštrukcie osobnosti žalobcu pred úrazom, nie je možné zistiť,

ako by sa vyvíjala zajakavosť žalobcu bez úrazu a ako by ovplyvnila voľbu partnera

a zamestnania. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal len nárok na odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia 42,32 € voči žalovanej 2/. Jej pasívnu (vecnú) legitimáciu

odôvodnil tým, že k úrazu došlo neoprávneným zákrokom príslušníka policajného zboru

a v takom prípade nenesie zodpovednosť policajt (žalovaný 1/), ani policajný zbor, ale štát.

Z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému 1/ a 3/ zamietol. Konanie o zaplatenie úrokov

z omeškania v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom zo 14. júna 2000 v zmysle § 96

ods. 1 zastavil. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu (proti žalobu zamietajúcim výrokom

rozsudku súdu prvého stupňa) rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi titulom odškodnenia za bolesť 139,42 € a titulom odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia 1 008,27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v zostávajúcej

zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Po doplnení dokazovania

i jeho opakovaní dospel k právnemu záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre

mimoriadne (primerané) zvýšenie odškodnenia za bolesť - v sume 139,08 € a za sťaženie

spoločenského uplatnenia - v sume 1 008,27 € ( vyhlášky č. )

zohľadňujúc už priznané a vyplatené náhrady odškodného. Pri zvýšení odškodnenia za bolesť

odvolací súd prihliadal na priebeh liečby, intenzitu bolesti, ktorou žalobca trpel,

komplikáciami pri liečbe a na potrebu opakovaného operačného zákroku. Pri zvýšení

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd konštatoval, že pred úrazom

bol stabilizovaný stav žalobcu, pokiaľ ide o jeho zajakavosť. Následkom úrazu

a bezprostredne po ňom v období pol roka sa rapídne zhoršil stav zajakavosti, ktorý potom

v dlhšom období postupne zlepšoval. V súčasnosti je tento stav v podstate totožný so stavom

pred úrazom. Úraz u žalobcu vyvolal silnú úzkostnú reakciu, neskoršie komplikácie

s odstránením projektilu mu spôsobili zúfalosť a silné obavy ohľadne perspektívy. Zhoršená

zajakavosť žalobcu sa prejavila pri hľadaní zamestnania a životnej partnerky. Žalobca mohol

vykonávať, len práce, kde nebol odkázaný na komunikáciu s ľuďmi. Podarilo sa mu nájsť

prácu ako zdravotný asistent v Rakúsku, pracoval za odmenu na najnižšej úrovni, lebo nebol

schopný plynulo komunikovať. Zhoršená zajakavosť po úraze mala pre žalobcu nepríjemné

dôsledky pokiaľ išlo o nadväzovanie známostí s dievčatami, všetky známosti, ktoré mal

z tohto dôvodu po krátkej dobe stroskotali. S prihliadnutím na vek žalobcu v čase úrazu

a vzhľadom na podstatné zhoršenie zajakavosti, ktoré nepochybne sťažili uplatnenie žalobcu

v jeho pracovnom a osobnom živote, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k záveru o potrebe mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zmenil

vo zvyšnej časti ho ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd

prvého stupňa ( ).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala dovolanie

žalovaná 2/ a navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

právne posúdenie veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( a ). Namietala nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, pokiaľ tento založil svoje rozhodnutie na právnom názore o naplnení

predpokladov pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia v zmysle vyhlášky č. Odvolací súd mimoriadne zvýšil

odškodnenie žalobcu až na osemnásobok bez racionálneho zdôvodnenia, navyše neprihliadal

na mieru jeho zavinenia na zranení (tento pri jazde na motocykli neuposlúchol výzvu policajta

na zastavenie, čím sa dopustil protiprávneho konania). Ak by sa žalobca správal v súlade

so zákonom a na výzvu policajta by zastavil, k jeho zraneniu by nedošlo. Dovolateľka

namietala skutkové zistenia odvolacieho súdu i jeho právne závery, pokiaľ išlo o priznanie

mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z vykonaného

dokazovania (najmä znaleckého) vyplýva, že žalobca sa zajakával od detstva (chronická

situačná zajakavosť), ktorú nie je možné odstrániť, k jej zhoršeniu dochádza v dôsledku

akéhokoľvek stresu. V dôsledku úrazu, ktorý si sám privodil žalobca, došlo k prechodnému

zhoršeniu zajakavosti, avšak v súčasnosti je jeho stav zlepšený až na pôvodnú úroveň

z mladosti. Zajakavosť by nebolo možné odstrániť ani v prípade, že by navrhovateľ neutrpel

žiaden úraz v roku 1995. Uvedený úraz nezanechal trvalé psychické dôsledky, trvale

neovplyvnil kvalitu života žalobcu. Žalobca sa zaradil do života a vybudoval si postavenie

v spoločnosti. Závery odvolacieho súdu o trvalom a podstatnom zhoršení zajakavosti žalobcu

a s tým spojené sťaženie v pracovnom a osobnom živote nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní a sú s ním v rozpore. Odvolací súd nekonkretizoval v čom, ako a do akej miery

má spočívať zhoršená kvalita budúceho života žalobcu, neuviedol aké negatívne dôsledky mal

súd na mysli. Dovolateľka poukázala, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965

Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy

zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života

je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní

s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Sťaženie spoločenského uplatnenia

sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie

nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Je ním treba rozumieť

jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,

spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo

znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti

ďalšieho sebavzdelávania. Preto je súd povinný v konaní vždy skúmať, aké predpoklady

mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody (viď Najvyšší súd

Slovenskej republiky sp. zn. ).

K dovolaniu žalovanej 2/ sa vyjadril žalobca tak, že rozsudok odvolacieho súdu

považuje za vecne správny, dovolanie nepovažuje za dôvodné a preto ho navrhol zamietnuť.

Odvolací súd mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť jasne a zrozumiteľne odôvodnil,

toto je podľa žalobcu príliš nízke a nezodpovedá bolestiam, ktoré prežil. Zdravotným

postihnutím v dôsledku úrazu sa žalobca nemal šancu zaradiť do života v našej spoločnosti

a vybudovať si v nej postavenie, aj v Rakúsku sa nachádza na najnižšom spoločenskom

a profesionálnom rebríčku. Za úplne neopodstatnené označil tvrdenie v dovolaní, že si úraz

spôsobil vlastným zavinením, v tejto súvislosti odkázal na konanie a rozsudok Okresného

súdu Trnava sp. zn. .

Žalovaný 1/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) spĺňajúca podmienku

povinného zastúpenia ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

ods. 2 a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( ); obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

1. Dovolateľka procesné vady uvedené v a/ až g/ nenamietala

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

2. Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom

je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

6

postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú v tom,

že „inou vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia zákona

upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia, ako príklady sa uvádzajú nezisťovanie

skutočností podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých

dôkazov, nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania,

nesprávne vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej,

a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných

poučení. Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo

kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto nepostačuje

len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania založiť nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia.

Časť dovolacích námietok sa týka procesu dokazovania pred odvolacím súdom, ktoré

bolo vykonané a to pokiaľ ide o správnosť vyhodnotenia vykonaného znaleckého

dokazovania.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania

a z jeho charakteru vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ),

preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha hodnotiť resp. prehodnocovať dôkazy vykonané

súdmi nižších stupňov. Dovolací súd na tomto mieste odkazuje, že do obsahu základného

práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov ().

Či už teda výsledky dokazovania (ktoré bolo na súde prvého stupňa a na odvolacom

súde vykonané znaleckým posudkom MUDr. R., CSc. a PhDr. K.) boli súdmi vyhodnotené

rovnako alebo odlišne, podľa názoru dovolateľky správne alebo nesprávne, nemá to za

následok inú vadu v zmysle Je totiž v právomoci súdov po

vykonaní dôkazu tento i vyhodnotiť. Pokiaľ dovolateľ za inú vadu konania považuje aj

nesprávnosť, resp. neúplnosť zistení skutkového stavu veci súdmi nižších stupňov, treba

uviesť, že v zmysle ustanovenia Dôvodom dovolania nemôže byť samo

osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V danom prípade však

nevyplýva, aby súdy rozdielne vyhodnotili výsledky znaleckého dokazovania, teda aby z neho

zistili vzájomne odlišné – iné – rozhodné skutkové okolnosti. Z uvedeného hľadiska preto

nemožno prisvedčiť názoru dovolateľky, že odvolací súd oproti súdu prvého stupňa nesprávne

vyhodnotil výsledky znaleckého dokazovania. Pokiaľ pri rozhodovaní súdy vychádzali z

obsahu znaleckých posudkov v tom, či podľa ich názoru (ne)boli splnené podmienky pre

priznanie mimoriadneho odškodnenia, ide o odlišnosť v samotnom právnom posúdení veci

konajúcimi súdmi, čo je dovolacím dôvodom v zmysle

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nezistil, že by konanie súdu bolo postihnuté

inou vadou konania ( ).

3. V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle ;

žalovaná 2/ tvrdí, že rozhodnutie v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru,

že odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 1 vyhlášky sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom,

chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazovo. V zmysle

§ 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením

na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb

ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe

poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky sa odškodnením

za bolesť neodškodňujú straty na zárobku. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa sťaženie

spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé

dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju,

a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote

a spoločnosti. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa neodškodňujú straty na zárobku. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia

sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom

posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému

počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov,

ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote

a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito

predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom

a športovom živote, ďalej možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom

sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov

aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu

bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti

spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov,

za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia

v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo

k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie

odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode

I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky, najmä

ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané

zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie

v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej

udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery

9

boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať

náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských

úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie

či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,

politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie

výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho

sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7

ods. 3 vyhlášky) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie

sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

Odvolací súd v zmysle uvedených zásad dôsledne postupoval. Odvolací súd v danom

prípade k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom žalobcu náležite prihliadol a dôvodne

posúdil daný prípad ako zvlášť výnimočný, hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa

zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky.

Správne zhodnotil intenzitu bolestí utrpených žalobcom pri poškodení zdravia, ktorá

dosahovala mimoriadny stupeň, s prihliadnutím na komplikovanosť liečby a potrebu

opakovaného operačného zákroku, aj to ako úraz rapídne zhoršil pomerne stabilizovaný

predúrazový stav zajakavosti a nepriaznivo ovplyvňujúci i psychiku žalobcu, ktorý

sa len postupne po dlhšiu dobu zlepšoval do predúrazového stavu, vysvetlil akým spôsobom

a v akom rozsahu boli možnosti žalobcu pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti

obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Správne zohľadnil, že žalobca po úraze

mohol robiť len práce, ktoré nevyžadovali komunikáciu s ľuďmi, pretože nemohol plynule

komunikovať, tento stav mal preukázateľne nepriaznivý dôsledok na jeho osobný život

(v nadväzovaní známostí a hľadaní si životnej partnerky), ako i na uspokojovanie

jeho osobných potrieb a plnohodnotné spoločenské uplatnenie.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky dovolacím súdom, by mohol byť daný

len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd

dospel k záveru, že táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípade žalobcu porušená

10

nebola. Totiž 8-násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a 10 násobné zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané odvolacím súdom je i podľa názoru

dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a vykonanému znaleckému

dokazovaniu primerané a žalovanej 2/ sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci nešlo

o prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by nebolo odôvodnené odškodnenie za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný

právny záver aj náležitým spôsobom, zodpovedajúcim , odôvodnil;

jeho rozhodnutie je preto určité, zrozumiteľné a preskúmateľné.

Za daného stavu, ak odvolací súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že žalobcovi patrí

podľa § 7 ods. 3 vyhlášky zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia, nemožno mu vyčítať záver jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za primeranú. S jeho závermi, ktoré

nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom ( v spojení s

ods. 3 vyhlášky), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožňuje. Dovolací

súd preto dovolanie žalovanej 2/ smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu

v jeho zmeňujúcej - žalobe vyhovujúcej časti, zamietol ( ).

K tej časti dovolania, v ktorej žalobca poukazuje na spoluzavinenie žalobcu, dovolací

súd poznamenáva, že priamou príčinou úrazu bolo neopatrné použitie služobnej zbrane

policajtom (porovnaj tiež rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. ), čo vzhľadom

na takto nesporný dejový priebeh nezakladá inú relevantnú príčinu súvislosť, a teda ani takú,

ktorá by mala spočívať v nezastavení motocykla riadeného žalobcom na pokyn policajta.

Dovolací súd nemôže považovať za správny názor, ktorý na roveň príčinnej súvislosti stavia

porušenie povinnosti o použití strelnej zbrane a porušenie povinnosti účastníka cestnej

premávky, keď je zrejmé, že koleno žalobcu bolo náhodne zasiahnuté po výstrele

zo služobnej zbrane.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaná 2/ neopodstatnene napadla rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v ,

ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej 2/ podľa

zamietol.

11

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej 2/, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová