Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/119/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., zastúpeného JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, A., 2. Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava a 3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova 31, Trnava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.

- 236 zo dňa 18. marca 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanému v 2. rade m e n í tak, že žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 139,42 eur titulom odškodnenia za bolesť (okrem už priznanej sumy 99,08 eur) a 1.008,27 eur titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (okrem už priznanej sumy 42,32 eur), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti voči žalovanému v 2. rade napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

V napadnutej zamietajúcej časti voči žalovaným v 1. a 2. rade rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

N a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu napadnutého rozsudku, a to:

- výroku v časti uvedenia výšky priznaného bolestného,

- odôvodnenia v časti výpočtu výšky priznaného bolestného.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % zo sumy 3.209,35 eur od 01.03.1995 do 30.04.1995 a z 22 % úrokom od 01.05.1995 do právoplatnosti rozsudku zastavil, žalovanému v 2. rade uložil zaplatiť žalobcovi bolestné v sume 97,92 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 42,32 eur s 9 % úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a rovnako zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade a 3. rade s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a , a o policajnom zbore, ako aj ust. vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť, ktoré dôvody súd videl v tom, že žalobca utrpel úraz nohy, následkom čoho bol 2-krát operovaný, a teda aj bolesti súvisiace s operáciami sa znásobovali. V dôsledku poškodenia

zdravia došlo k podstatnému sťaženiu zdravotnej pohody žalobcu, ktorý sa po úraze nemohol venovať karate, ktorému športu sa pred úrazom aktívne venoval. S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť odškodnenie za bolesť priznané žalobcovi, a to vo výške 2-násobku základného bodového ohodnotenia so zohľadnením už vyplatenej náhrady. Základné bodové ohodnotenie bolo žalobcovi priznané vo výške 140 bodov, pričom pri hodnote bodu 15,- Sk odškodnenie predstavuje sumu 2.100,- Sk a zvýšenie na 2-násobok sumu 4.200,- Sk. Po odčítaní poskytnutého plnenia zo strany žalovaného v 2. rade vo výške 1.250,- Sk (správne 1.215,- Sk) bolo dôvodné priznať žalobcovi odškodnenie z titulu bolestného vo výške 2.950,- Sk - 97,92 eur (správne 99,08 eur). Vo zvyšku uplatneného zvýšenia odškodnenia za bolesť súd žalobu zamietol. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.275,- Sk (42,32 eur), ktorá suma vznikla ako rozdiel medzi nárokom priznaným znalcom MUDr. D. Y., CSc. (225 bodov x 15,- Sk = 3.375,- Sk) po odpočítaní sumy 2.100,- Sk, ktorá bola zaplatená žalobcovi zo strany žalovaného v 2. rade. Žalobca si uplatnil mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 86.625,- Sk (2.875,42 eur). Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 28.02.1995 došlo k zraneniu žalobcu, ktoré bolo zapríčinené žalovaným v 1. rade. V konaní sa preukazovali tvrdenia žalobcu, na základe ktorých sa domáhal mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom, že v súvislosti s úrazom sa jeho zajakavosť zhoršila, čo podľa jeho tvrdení negatívne ovplyvnilo nadväzovanie nových známostí. Žalobca uviedol, že jeho zajakávanie mu neumožnilo nájsť si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jeho schopnostiam a vzdelaniu. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že zajakavosť žalobcu je chronická, nie je ju možné odstrániť a ani v prípade, že by žalobca neutrpel predmetný úraz, nebolo by možné odstrániť jeho zajakavosť. U žalobcu sa striedali obdobia zhoršenia a stabilizácie reči aj pred úrazom. Z dôvodu nemožnosti úplnej rekonštrukcie osobnosti žalobcu spred úrazu, nebolo možné zistiť, ako by sa vyvíjala zajakavosť u žalobcu bez úrazu a ako by ovplyvnila voľbu partnera a zamestnania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v danom prípade nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné zvýšiť odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto súd priznal žalobcovi len nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.275,- Sk (42,32 eur), ako rozdiel medzi nárokom priznaným znalcom po odpočítaní už zaplatenej sumy a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Nakoľko žalovaný v 2. rade nezaplatil žalobcovi bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžných súm od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, súd vzhľadom na ust. a a , ako aj Nariadenia vlády č. dospel k záveru, že žalobca má právo na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžných súm, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 04.02.2010 bola 1 % , a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku, v časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade pri plnení úloh ustanovených zákonom o policajnom zbore porušil ust. a zákona o policajnom zbore, čím spôsobil škodu, a preto v súlade s ust. . - 6. cit. zákona zodpovedá za vzniknutú škodu žalovaný v 2. rade, nakoľko škoda nebola spôsobená protiprávnym konaním osoby, ale neoprávneným zákrokom policajta. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rad svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu pri plnení úloh ustanovených zákonom o policajnom zbore v súlade s , žalovaný v 1. rade za takto spôsobenú škodu nezodpovedá. Pasívne legitimovaným môže byť len žalovaný v 2. rade, nakoľko ku škode došlo pri výkone príslušníka policajného zboru, pričom za škodu podľa tohto zákona nezodpovedá policajný zbor ako celok, ani jeho jednotlivé útvary alebo policajti, nositeľom zodpovednosti je vždy štát, pričom štát v tomto prípade zastupuje ústredný orgán štátnej správy, v danom prípade Ministerstvo vnútra SR. V súlade s ust. o trovách konania súd rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa (tak voči žalovanému v 2. rade, ako aj žalovaným v 1. a 3. rade) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a uložiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2.998,24 eur s 9 % úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Podľa jeho názoru v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť, ktoré dôvody videl v tom, že utrpel úraz nohy, následkom čoho pociťoval a prežíval veľmi intenzívne bolesti, bol 2-krát operovaný, nakoľko pri prvej operácii sa lekárom nepodarilo vytiahnuť projektil z jeho nohy, až operáciou v Bratislave mu vybrali guľku z nohy, jazvy na nohe vyzerajú zle, mal ich zahnisané a bol práceneschopný približne 3 mesiace. Išlo o zástrel pravého kolenného kĺbu s vnútro kĺbovým uviaznutím projektilu, čo bolo liečené opakovanou operáciou. Aj podľa znalca MUDr. Y. išlo

o opakované bolesti a je zrejmé, že išlo o intenzívne bolesti, ktoré pretrvávali aj po dni samotného zranenia. Poukázal na to, že i sám znalec v rámci svojich možností zvýšil bodové ohodnotenie na 2- násobok pre súbeh v zmysle zásad pre odškodňovanie bolesti. Žalobca opakovane pripomenul, že trpel krutými bolesťami, prekonal 5-hodinovú operáciu, pri ktorej sa mu lekári snažili roztiahnuť kosť, v ktorej mu uviazla guľka, čo sa im nepodarilo. Po operácii mal naďalej obrovské bolesti po dobu vyše mesiaca, nakoľko druhú artroskopickú operáciu absolvoval až po 36. dňoch od zranenia, pričom významné bolesti mal ešte vyše 2 týždňov po tejto operácii. Bol toho názoru, že mu patrí mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného v rozsahu, ako ho uplatnil, teda vo výške 262,23 eur (7.900,- Sk) s tým, že toho času si uplatňuje rozdiel medzi sumou uplatnenou 8.785,- Sk a sumou 2.985,- Sk (t.j. sumou priznanou 4.200,- Sk zníženou o doteraz vyplatenú sumu bolestného 1.215,- Sk, ktorý rozdiel predstavuje 5.800,- Sk, teda 192,52 eur). Súčasne poukázal na nesprávny výpočet bolestného v napadnutom rozsudku, keď nesprávne bola od priznanej sumy odpočítaná suma vyplatená v sume 1.250,- Sk, keď správne mala byť odpočítaná suma 1.215,- Sk, ktorá mu bola skutočne žalovaným v 2. rade vyplatená. Prvostupňový súd mu nepriznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia napriek tomu, že dôkazy, ktoré mal súd zabezpečené, umožňovali mu priznať mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že jeho zajakavosť sa začala prejavovať v rannom detstve, bola pravidelne liečená, a to v celku úspešne, pretože pred úrazom už prakticky nemusel navštevovať logopéda, pričom neobvyklosť úrazu vyvolala u neho silnú úzkostnú reakciu, neskoršie komplikácie s odstraňovaním projektilu spôsobili u neho zúfalosť, silné obavy ohľadne perspektívy, strach, že bude mrzákom, čo negatívne pôsobilo na jeho štúdium. On sa v konaní snažil preukázať, že v dôsledku úrazu sa zhoršila jeho zajakavosť, ktorá bola pred úrazom na takej úrovni, že už nemusel navštevovať logopéda, pričom súčasne mal po úraze psychické problémy, doliehal na neho strach z budúcnosti a v čase od 01.07.1996 do 23.08.1996 bol liečený v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Veľmi nepríjemne sa prejavila zhoršená zajakavosť hlavne v oblasti zamestnania a hľadania si životnej partnerky. Z hľadiska zamestnania môže robiť len práce, kde nie je odkázaný na komunikáciu s ľuďmi, pracuje manuálne a vzhľadom na to, že na Slovensku sa taká práca zohnať nedá, podarilo sa mu nájsť takú prácu v Rakúsku, kde pracuje toho času ako zdravotná sestra, pričom vždy pracoval za odmenu, ktorá sa pohybovala na tej najnižšej úrovni, pretože nebol schopný plynule komunikovať. Rovnako nepríjemné dôsledky mal pre neho úraz a zhoršená zajakavosť v oblasti nadväzovania známosti s dievčatami a výberu životného partnera.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný v 1. a 3. rade, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením sa v spise obsiahnutými znaleckými posudkami a ďalšími listinnými dôkazmi, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu spôsobených v dôsledku poškodenia zdravia následkom jeho postrelenia žalovaným 1. počas výkonu služby člena Dopravnej polície PZ Trnava. Rozsudkom č.k. - 77 zo dňa 04.04.2001 súd prvého stupňa žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi bolestné 8.785,- Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 39.900,- Sk spolu s 3 % úrokom od 01.03.1995 do 30.04.1995 a 22 % úrokom od 01.05.1995 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalovaných Krajský súd v Trnave uznesením č.k.

- 126 zo dňa 28.11.2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % zo sumy 3.209,35 eur od 01.03.1995 do 30.04.1995 a z 22 % úrokom od 01.05.1995 do právoplatnosti rozsudku zastavil, žalovanému v 2. rade uložil zaplatiť žalobcovi bolestné v sume 97,92 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 42,32 eur s 9 % úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a

rovnako zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade a 3. rade s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku voči žalovanému v 2. rade a zamietnutia žaloby voči žalovanému v 1. a 3. rade, pričom s prihliadnutím na predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu, je predmetom konania náhrada škody za bolesť do sumy 291,61 eur (8.785,- Sk) a za sťaženie spoločenského uplatnenia do sumy 1.324,44 eur (39.900,- Sk).

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ( ) a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nie celkom správnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v ust. . právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.07.2004 boli upravené vyhláškou č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú treba na daný prípad aplikovať ( o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v vyhl. č. v znení neskorších predpisov. V obidvoch prípadoch výška odškodnenia za bolesť závisí od lekárskeho posudku (potvrdenia), o ktorý môže požiadať poškodený, právnická alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá. Posudok podáva spravidla ošetrujúci lekár (či už praktický alebo špecialista). Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného zamestnanca, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie

uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú teraz pre chorobu z povolania alebo úraz obmedzené, alebo celkom stratené. Lekárske ohodnotenie tvorí základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ustanovenia vyhlášky č. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa 28.02.1995 v dôsledku postrelenia žalovaným v 1. rade, ktorý počas výkonu služby ako člen dopravnej polície PZ v Trnave vystrelil zo služobnej zbrane varovné výstrely tak neopatrne, že jedna strela po svojom odraze vnikla do pravého kolenného zhybu žalobcu, čím mu spôsobila zranenie s dobou práceneschopnosti od 28.02.1995 do 31.04.1995. Za tento skutok bol žalovaný 1. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa a žalobcovi bolo zo strany žalovaného v 2. rade vyplatené odškodnenie vo výške 1.215,- Sk titulom bolestného a 2.100,- Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca dňa 28.02.1995 utrpel zástrel pravého kolenného kĺbu s vnútro kĺbovým uviaznutím projektilu, pričom doba práceneschopnosti bola 53 dní, pričom definitívny chirurgický zákrok sa vykonal v intervale 36 dní od zranenia a definitívna artroskopická operácia bola vykonaná až po neúspešnom pokuse o jeho vybratie konvenčnou operáciou. Zranenie žalobcu hodnotil súdny znalec v odbore zdravotníctva, farmácia, odvetvie chirurgia, MUDr. G. zo dňa 16.12.1995 ako ľahký až stredne ťažký úraz. V čase znaleckého vyšetrenia dňa 15.12.1996 tento znalec nezistil žiadne významné trvalé následky, konštatoval zvislú kožnú jazvu na vnútornej strane pravého kolena v dĺžke 20 cm a na zadnej vonkajšej strane jazvu v oblúku v dĺžke 10 cm. Žalobca trpel veľkými bolesťami, pričom prvá operácia trvala 5 hodín, táto však bola neúspešná a následne sa musel žalobca podrobiť ďalšej. Tak po zranení, ako aj po prvej operácii mal žalobca obrovské bolesti, pričom druhá artrostopická operácia sa absolvovala až po 36 dňoch od zranenia dňa 05.04.1995, pričom významné bolesti mal ešte vyše 2 týždňov po tejto operácii. Znalec MUDr. D. Y., CSc. v znaleckom posudku č. 13/2010 ohodnotil bolestné položkou 173 základnou sadzbou 70 bodov, ktorú zvýšil na 2-násobok pre súbeh v zmysle zásad pre odškodňovanie bolesti I. ods. 6 písm. b) a c) vyhl. č. vzhľadom na bolestivejší spôsob liečby, komplikácie pri liečbe a vzhľadom na to, že povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon.

S prihliadnutím na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdom prvého stupňa o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné zvýšiť priznané odškodnenie, pričom s prihliadnutím na priebeh liečby, intenzívnu bolesť, ktorou žalobca trpel, komplikáciami pri liečbe a potrebou opakovaného operačného zákroku, odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 8-násobok. Znalec stanovil základné bodové ohodnotenie na 70 bodov, čo predstavuje pri hodnote bodu 15,- Sk a 8-násobnom zvýšení sumu 8.400,- Sk, od ktorej je potrebné odpočítať sumu už zaplatenú zo strany žalovaného v 2. rade - 1.215,- Sk, a teda žalobcovi na základe uvedeného vznikol nárok na zaplatenie odškodnenia za bolesť v sume 7.185,- Sk, čo je 238,50 eur. Od tejto sumy je však potrebné odpočítať už odškodnenie priznané súdom prvého stupňa v sume 99,08 eur, na základe čoho bolo žalobcovi dôvodné priznať odškodnenie za bolesť v sume 139,42 eur.

Súd prvého stupňa pochybil pokiaľ pri výpočte mimoriadneho zvýšenie odškodnenia za bolesť nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia 70 bodov, ale zo zvýšeného - 140 bodov, ale s poukazom na to, že uvedená časť rozsudku nebola napadnutá odvolaním, odvolací súd poukazuje len na nesprávnosť postupu prvostupňového súdu. Prvostupňový súd tiež pochybil pri výpočte výšky odškodnenia za bolesť, keď namiesto poskytnutého plnenia zo strany žalovaného v 2. rade vo výške 1.215,- Sk od vypočítanej sumy odškodnenia odpočítal sumu 1.250,- Sk, s poukazom na čo odvolací súd v súlade s ust. nariadil súdu prvého stupňa vykonať opravu napadnutého rozsudku tak v dotknutej časti výroku, ako aj odôvodnenia.

Na rozdiel od záveru súdu prvého stupňa o neexistencii dôvodov osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd dospel k záveru o danosti takýchto dôvodov.

Zistenia súdu prvého stupňa o priebehu zajakavosti žalobcu v čase pred úrazom odvolací súd považoval za správne, pričom bolo potrebné zohľadniť, že stav žalobcu pred úrazom bol stabilizovaný a následkom úrazu došlo bezprostredne po úraze v trvaní cca pol roka k rapídnemu zhoršeniu jeho stavu, ktorý

sa potom v dlhšom časovom období postupne zlepšoval, pričom v súčasnosti možno konštatovať, že jeho stav je v podstate totožný so stavom pred úrazom. Zajakavosť sa u žalobcu prejavovala od ranného detstva, bola pravidelne liečená a pred úrazom už prakticky žalobca nemusel navštevovať logopéda. Úraz u žalobcu vyvolal silnú úzkostnú reakciu, neskoršie komplikácie s odstraňovaním projektilu spôsobili u neho zúfalosť a silné obavy ohľadne perspektívy. Zhoršená zajakavosť sa u žalobcu prejavila v oblasti hľadania zamestnania, ako aj životnej partnerky. Žalobca mohol robiť len práce, kde nebol odkázaný na komunikáciu s ľuďmi, podarilo sa mu nájsť prácu v Rakúsku, kde toho času pracuje ako zdravotná sestra a podľa žalobcu vždy pracoval za odmenu, ktorá sa pohybovala na tej najnižšej úrovni, pretože nebol schopný plynule komunikovať. Nepríjemné dôsledky mal pre neho úraz a zhoršená zajakavosť aj v oblasti nadväzovania známosti s dievčatami, nakoľko všetky známosti, ktoré mal, po krátkej dobe stroskotali, príčinou bola jeho zhoršená zajakavosť, ktorá mu bránila a bráni v riadnej komunikácii.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 10-násobku základného bodového ohodnotenia s prihliadnutím najmä na vek žalobcu, kedy došlo k úrazu a k podstatnému zhoršeniu jeho zajakavosti, ktorá mu nepochybne sťažuje jeho uplatnenie tak v pracovnom, ako aj osobnom živote. Pri výpočte odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd vychádzal zo základného bodového ohodnotenia - 225 bodov po 15,- Sk za bod, čo pri 10- násobnom zvýšení predstavuje sumu 33.750,- Sk, od ktorej sumy bolo potrebné odpočítať odškodnenie vyplatené žalovaným v 2. rade v sume 2.100,- Sk, čo predstavuje sumu 31.650,- Sk, teda 1.050,59 eur. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať už sumu priznanú súdom prvého stupňa vo výške 42,32 eur a žalobcovi bolo dôvodné priznať titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.008,27 eur.

Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd dal do pozornosti súdu prvého stupňa, že i v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prípade čiastočného vyhovenia návrhu, nevzniká navrhovateľovi právo na priznanie úrokov z omeškania, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby dochádza k omeškaniu.

Vzhľadom na uvedené nemohlo doposiaľ dôjsť k omeškaniu žalovaného v 2. rade so splnením povinnosti a nemá teda zákonnej opory uloženie mu povinnosti zaplatiť úrok z omeškania z priznanej sumy, a to ani s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, keď pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, kedy nepochybne k omeškaniu nedošlo.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému v 1. a 3. rade za správny, prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom k dôvodom obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti nepovažuje odvolací súd za potrebné nič ďalšie uviesť a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanému v 2. rade podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v súlade s ust. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanému v 2. rade vo zvyšku a v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol ( ), nakoľko súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.