Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/375/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. P. a. s., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., so sídlom v B., proti

odporkyni A. K., bývajúcej v Č., o zaplatenie 6,64 €, vedenej na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 15. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 17. mája 2013 č.k. -7 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzal navrhovateľ 11. apríla 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej

lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1

písm. f/ ). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Namietol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už

v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný

2

súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 2. júna 2008 sp. zn.

(ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo

porušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu

prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania bol

urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť

prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa

zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu

prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom.

Navrhovateľ mal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho

podania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia je poplatok

za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/

vzniká podaním návrhu; podľa poplatok

alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn.

odvolateľ namietol, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred

súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup –

podľa už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok

bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 15. augusta 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie

konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal

zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej

pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého

stupňa v súlade so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok

za podanie návrhu vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu ) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej

lehote zaplatený, súd konanie zastaví ( ). Napriek tomu, že

táto výzva bola navrhovateľovi riadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého

3

stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82

ods. 1 , , , a

a vyslovil názor, že na splnenie príkazu vysloveného v náleze, aby súd priznal právne účinky

podaniu z roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh na začatie konania, ktorý

je v spise založený na č.l. 1 a 2 spisu, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006.

Navrhovateľ to ale nepreukázal. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne

DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd

uviedol, že tento stav si spôsobil navrhovateľ sám vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom

odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie

o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013

s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku 2006. Podľa názoru

odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania

totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh,

nebolo možné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil

v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania ako následku

nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi

za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej

procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so

Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné, a preto

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). V podstate sa pridržal dôvodov,

ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu

prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,

ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD

nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu

na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd

na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale

aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.

V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa,

preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013

je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd

prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal

prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad

zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa

odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné

vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku

2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek

tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu

za následok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá

prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté

uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

navrhovateľ zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Navrhovateľ už vo viacerých iných – skutkovo a právne obdobných – veciach podal

dovolanie, v ktorom argumentoval rovnako, ako v preskúmavanej veci. Najvyšší súd

k jeho identickej argumentácii v uzneseniach zo 4. novembra 2013 sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. 368/2013, sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , ako aj zo 7. novembra 2013

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ,

a z 18. novembra 2013 sp. zn. a sp. zn. , uviedol, že:

1. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( , v prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu, uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1

a 2 prípustné nie je,

2. prípustnosť dovolania navrhovateľa by vzhľadom na to prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , pričom

navrhovateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva,

3. k námietke navrhovateľa, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ), treba uviesť, že o odňatie možnosti pred súdom konať

ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv; o takýto prípad ide tiež vtedy,

ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona

č. , hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997),

4. navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku

2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť

mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že toto jeho

podanie je podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje

nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu; vzhľadom na to, že z ničoho

nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s jeho podaním z roku

2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny

procesný postup, pokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo

právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého

stupňa v roku 2013,

5. pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi

podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie

možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006

a 2013, dovolací súd uvádza, že bolo práve na navrhovateľovi, aby v súlade

so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura

scripta sunt“) uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým

sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,

konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006,

6. pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu v roku 2013 a že – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup,

ale ani postup odvolacieho súdu zákonu; postupom súdov, ktorý bol v súlade

so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení

navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska

Na týchto záveroch (1. až 6.) zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci, v ktorej

(tak, ako vo svojich skorších, vyššie označených rozhodnutiach) konštatuje, že v dovolacom

konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo

ani iné vady uvedené v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z So zreteľom na to odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa

podľa v spojení s

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. januára 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková