Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e39/392315.606091.pdf
PDF · 110.11 KB
No categories available
6Cdo/261/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 261/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúceho v B., 2/
S., bývajúcej v B. a 3/ G., bývajúcej v B., zastúpených J., advokátom so sídlom v B., proti
žalovaným 1/., so sídlom v B. zastúpenému J., advokátom so sídlom v B., 2/ I., bývajúcej v
B., 3/ E., bývajúcej v B., 4/ E., bývajúcej V.2,
5/ J., bývajúcemu v B., 6/ H., bývajúcej v B., 7/ I., bývajúcemu v B., 8/ J., bývajúcemu v M.,
9/ P., bývajúcemu v T., 10/ M., bývajúcej v B. a 11/ A., bývajúcej v B., o vypratanie
nehnuteľností, odstránenie na vlastné náklady dočasných stavieb, vonkajších úprav a
trvalých trávnatých porastov, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 11 C
112/1993, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. marca
2013 sp.zn. 6 Co 116/11 takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a .
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom do troch dní náhradu trov dovolacieho
konania 117,50 Eur na účet J., vedený vo VÚB, a.s. Bratislava, Č.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
čiastočným rozsudkom z 19. novembra 2010 č.k. 11 C 112/1993-1429 rozhodol o žalobe
týkajúcej sa nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Devín, obec Devín, zapísaných na LV č. 2091 vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave,
Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, okres Bratislava IV. Žalovanému 1/ uložil
povinnosť odstrániť na vlastné náklady dočasné stavby, vonkajšie úpravy a trvalé trávnaté
porasty z pozemkov parcela č. X. - ostatné plochy o výmere 65 m2, parcela č. X. - ostatné
plochy o výmere 62 m2 a parcela č. X. - záhrady o výmere 534 m2, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 2/ uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady dočasné
stavby, vonkajšie úpravy a trvalé trávnaté porasty z pozemkov parcela č. X. - záhrady o
výmere 233 m2 a parcela č. X.X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, a to do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku. Eventuálny návrh, že žalovaná 2/ je povinná vypratať pozemky
parcela č. X. - záhrady o výmere 223 m2 a parcela č. X.X. zastavané plochy a nádvoria o
výmere 20 m2, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zamietol. Žalovanej 3/ uložil
povinnosť vypratať pozemky parcela č. X. - záhrady
o výmere 266 m2 a parcela č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, a to
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 4/ uložil povinnosť vypratať pozemky
parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a parcela č. X. - záhrady o výmere
292 m2, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 5/ uložil povinnosť odstrániť
na vlastné náklady dočasné stavby, vonkajšie úpravy a trvalé trávnaté porasty z pozemkov
parcela č. X. - záhrady o výmere 223 m2 a parcela č. X.0 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 23 m2, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Eventuálny návrh, že žalovaný 5/ je
povinný vypratať pozemky parcela č. X. - záhrady o výmere 223 m2, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku zamietol. Žalovanej 6/ uložil povinnosť vypratať pozemok parcela č.
X. - záhrady o výmere 231 m2, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 7/
uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady dočasné stavby, vonkajšie úpravy a trvalé
trávnaté porasty z pozemku parcela č. X. - záhrady o výmere 190 m2, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Eventuálny návrh, že žalovaný 7/ je povinný vypratať pozemok
parcela č. X. - záhrady o výmere 190 m2, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zamietol.
Žalovaným 8/ a 9/ uložil povinnosť vypratať pozemky parcela č. X. - záhrady o výmere 262
m2 a parcela č. X.2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 10/ uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady
vonkajšie úpravy a trvalé trávnaté porasty
z pozemku parcela č. X. - záhrady o výmere 50 m2, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanej 11/ uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady vonkajšie úpravy
a trvalé trávnaté porasty z pozemku parcela č. X. - záhrady o výmere 48 m2, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o ďalšej časti predmetu konania – o
nároku žalobcov proti žalovaným o zaplatenie sumy titulom bezdôvodného obohatenia
s príslušenstvom, o úhradu nákladov na platenie daní a o vzájomnom návrhu žalovaných
na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí. Rovnako vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že na nehnuteľnostiach, o vydanie ktorých sa
žalobcovia uchádzajú, nikdy nebola zriadená záhradkárska osada, a preto neexistuje zákonná
prekážka na ich vydanie vlastníkom. Poukazoval na to, že zvažoval a porovnával hospodársku
stratu a inú stratu, ktorá by odstránením stavieb vznikla, pričom bral do úvahy, že vlastníci
pozemkov od začiatku sa snažili zakročiť proti neoprávnenej výstavbe. Pôda sa prevádzala
na dočasné užívanie na dobu 12 rokov, ktoré sa malo skončiť uplynutím dojednanej doby
alebo dohodou. Dospel k záveru, že žalovaní užívajú dotknuté nehnuteľnosti po 3. októbri
1992 bez právneho dôvodu, pričom mali právo na postavenie len dočasných stavieb
a z obsahu stavebných rozhodnutí a kolaudačných rozhodnutí vyplývalo, že boli povinní
po ukončení doby nájmu všetky stavby odstrániť. Vyššie uvedený dočasný charakter
právnych vzťahov a povolený druh stavieb mal podľa jeho názoru význam aj vo vzťahu
k posudzovaniu legálnosti stavieb. Mal za to, že pri klasifikácii stavby ako neoprávnenej nie
je rozhodujúce, že stavebník mal stavebné povolenie na výstavbu. Preto ak v prejednávanej
veci uplynula dohodnutá doba nájmu pozemkov, na ktorom bola dočasná stavba umiestnená,
alebo stavba výrazne prekračuje druh dočasnej stavby, prichádzal do úvahy postup podľa
§ 126 a § 135c Občianskeho zákonníka, lebo vlastník stavby porušením povinnosti odstrániť
stavbu po uplynutí doby nájmu porušil svoju povinnosť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom
z 18. marca 2013 sp.zn. 6 Co 116/11 na odvolanie žalovaných potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil
skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne
aj po právnej stránke. Námietky žalovaných považoval za nedôvodné a neprihliadol na ne.
Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, že na pozemkoch žalobcov nebola zriadená
záhradkárska osada a žalovaní užívali po 3. októbri 1992 sporné nehnuteľnosti neoprávnene.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný 1/. Žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, že
na prejednanie odvolania nebolo nariadené pojednávanie, hoci to vyžadoval dôležitý verejný
záujme a potreba doplniť dokazovanie.
Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa
§ 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil
však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa o odňatí možnosti konať pred
odvolacím súdom tým, že na prejednanie odvolania nebolo nariadené pojednávanie.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že na prejednanie odvolania, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu pojednávanie nariadiť okrem
iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom
prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie je však vecou úvahy
odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého
stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci, a preto nie je potrebné dokazovanie
zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné tri v zákone vymenované
prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci odvolací súd považoval skutkové
zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie za správne. Nepovažoval preto
za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie
doplniť. Nemožno mu preto vyčítať, že jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania, bol v rozpore so zákonom.
Dovolací súd sa nestotožňuje ani s názorom dovolateľa, že v danej veci bolo treba
pojednávanie nariadiť z dôvodu dôležitého verejného záujmu uvedeného v § 214 ods. 1 písm.
d/ O.s.p. Podľa dôvodovej správy novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým
bolo zavedené toto ustanovenie, zákon necháva na voľnej úvahe odvolaciemu súdu, kedy
nariadi pojednávanie z dôvodu dôležitého verejného záujmu. Spravidla pôjde o veci týkajúce
sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku,
sídliska. Dovolateľ však neuviedol, v čom konkrétne bola táto vec z hľadiska verejného
záujmu tak dôležitá, že si to vyžadovalo na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Len
samotné tvrdenie dovolateľa o existencii dôležitého verejného záujmu bez bližšieho
zdôvodnenia vplyvu konania na širší okruh subjektov, neobstojí. Samotná skutočnosť, že sa
jedná o viacero účastníkov a istú záhradkársku oblasť, nemôže znamenať, že automaticky ide
o vec z hľadiska verejného záujmu za dôležitú.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. tak, že žalobcom priznal náhradu týchto
pozostávajúcich z odmeny ich právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu v sume
30,03 (60,07 : 2) Eur x 3 (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení),
z režijného paušálu 7,81 Eur (jedna stotina výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3
uvedenej vyhlášky) a z DPH 19,60 Eur (20 percent), t.j. spolu vo výške 117,50 Eur.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. januára 2014
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová