Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/56/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva

advokáciu ako konateľ advokát Mgr. J., proti povinnej L., bývajúcej v Š., o vymoženie

1.595,36 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2012 sp. zn. 11

CoE 304/2011 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 1.595,36 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R., so sídlom v B.,

z 30. júla 2010 sp. zn. B.. Súdny exekútor následne v zmysle

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd Galanta o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Galanta uznesením z 9. mája 2011 č.k. -30 ţiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 1159/2010

zamietol. Zamietnutie ţiadosti odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej

doloţky nachádzajúcej sa v zmluve o úvere z 5. septembra 2006 č. X.. Poukázal na Smernicu

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44

2

ods. 2 Exekučného poriadku, , , ustanovenia zákona č.

o rozhodcovskom konaní a konštatoval, ţe rozhodcovská doloţka – riešiť spory

výhradne arbitráţou je doloţkou neprijateľnou, pretoţe nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doloţka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinností odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie

priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doloţky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,

je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa

podľa Exekučného poriadku v spojení s

o rozhodcovskom konaní zamietol ţiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. marca 2012 sp. zn.

uznesenie exekučného súdu potvrdil. Potvrdenie uznesenia exekučného

súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Osobitne sa zaoberal moţnosťou exekučného súdu

preskúmavať právoplatné rozhodnutia rozhodcovských súdov podľa ustanovení §§ 35 a 45

o rozhodcovskom konaní, pričom dospel k záveru, ţe takýto

prieskum je moţný, ba exekučný súd je dokonca povinný ho vykonať. Rozsiahlym spôsobom

rozviedol argumentáciu, ktorú uzavrel konštatovaním neplatnosti rozhodcovskej doloţky,

ktorú povaţoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa jeho názoru zmluvná podmienka

dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doloţky, podľa ktorej prípadné budúce spory

prejedná výlučne určený rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho moţnosti riešiť prípadné spory pred štátnym

súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd

v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí

zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. S pouţitím

eurokonformného výkladu, s poukazom na smernicu 93/13/EHS a prihliadnutím na judikatúru

Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR povaţoval rozhodcovskú doloţku za neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa ustanovenia . Predloţený

rozhodcovský rozsudok je preto právne neúčinný, nulitný, ničotný, neschopný vyvolať právne

následky – materiálne nevykonateľný.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj len „dovolateľka“)

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho

3

exekútora vykonaním exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie

exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení . písm. a/, a

Dovolací dôvod podľa konkretizovala vadami konania podľa

, a (t.j., ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, a ţe účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom).

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní namietala existenciu vady uvedenej v tvrdiac,

ţe exekučný súd skúmaním materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec

prejednal, ďalej existenciu vady uvedenej v tvrdiac, ţe nebol podaný

návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné, a naostatok

aj vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom v zmysle , ktorú

vadu videla v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní,

hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené, a v nedostatočnom odôvodnení súdnych

rozhodnutí.

Dovolacie námietky o vadách konania spočívajúcich v prekáţke právoplatne

rozhodnutej veci, resp. v prekáţke začatého konania, a v nedostatku návrhu na začatie

konania, boli zjavne nedôvodné a nenáleţité. Vychádzajúc z odôvodnenia týchto vád

je zrejmé, ţe dovolateľka nimi v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu a interpretáciu

príslušných ustanovení Exekučného poriadku exekučným, aj odvolacím súdom, teda

nesprávne právne posúdenie veci.

Opodstatnenou nebola ani námietka o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí oboch

súdov. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie riadne

a postačujúco odôvodnil. V spojení s odôvodnením obsiahnutým v uznesení exekučného súdu

je z neho zrejmé, z akých skutočností vyvodil záver o tom, ţe rozhodcovská doloţka nebola

dojednaná individuálne, ţe bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ţe ako neplatná mala

za následok nedostatok oprávnenia rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského

rozsudku.

Dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či k odňatiu moţnosti oprávnenej konať

pred súdom nedošlo prípadne samotným rozhodnutím o zamietnutí ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo ísť,

ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto ţiadosti neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiţ nevyhnutným

dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí

ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke

exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto

rozhodnutia však nevyhnutne vyţadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov

v exekučnom konaní. Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc

z obsahu spisu) odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie ţiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,

t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah

zaloţený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní

nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či uţ uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doloţky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle

jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

6

vyţaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv

spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom

je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zaloţených spotrebiteľskou

zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu,

ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných

orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý

nemal právomoc na jeho vydanie, povaţuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie

za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) vylučuje skúmanie

(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor,

je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho

vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.

Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, neţ spotrebiteľského právneho

vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umoţňujú účastníkovi tohto

konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby ţalobou podanou na príslušnom súde

sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40

ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

V týchto ustanoveniach sa totiţ premieta klasická rímska právna zásada (princíp)

„vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si kaţdý stráţi svoje

práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyuţitie postupu podľa týchto ustanovení

v iných, neţ spotrebiteľských veciach, znamená stratu moţnosti skúmať a spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretoţe

inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné.

Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho

vzťahu, tento záver neplatí. Uţ v rozhodnutí sp. zn. dovolací súd uviedol,

7

ţe princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych

súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôleţitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, ţe aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyuţije moţnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní

v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyţaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho

z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zaloţených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana

spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie ţivotnej úrovne

a kvality ţivota občanov.

Okrem toho tento výklad moţno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné

právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Slovenskej

republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti

komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,

ţe všeobecný súd môţe prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez

akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv

aţ po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná

a ţe spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej. Listiny predloţené oprávnenou takýto záver umoţňovali. Z úverovej zmluvy

uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, ţe rozhodcovská doloţka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá uţ podpisom zmluvy s odkazom na Obchodné podmienky pre

úver (verzia 1/2006). Dovolací súd sa stotoţňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom

konaní odôvodnili nevyváţenosť dohodnutej rozhodcovskej doloţky (napríklad tým, ţe bez

vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom

a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, ţe spotrebiteľ ako slabšia strana sporu

8

si svoj osud v tak závaţnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,

neuvedomuje).

Vecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani

námietka oprávnenej, podľa ktorej rozhodcovská doloţka nemôţe predstavovať neprijateľnú

podmienku, pretoţe bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti

vyplývajúcej pre jej právnu predchodkyňu z ustanovenia § 93b ods. 1 zákona

č. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené

ustanovenie totiţ podľa názoru dovolacieho súdu nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu

oprávnenej povinnosti predloţiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým

spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, ţe povinnej sa poskytuje moţnosť voľby prijať

alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tieţ zrejmé, ţe jej boli poskytnuté aj jasné

a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ

právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ takýto postup nebol

oprávnenou doloţený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne konštatovali

neprijateľnosť rozhodcovskej doloţky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,

ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyţaduje informácie o moţnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Správnym rozhodnutím o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá moţnosť konať pred súdom.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe povinnej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová