Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/188/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v S.S.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. L., so sídlom v N., proti žalovanej JUDr. H.,

bývajúcej v S.S., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , v konaní o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 23. októbra 2012 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky

z 15. decembra 2011 č.k. -177 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Nové Zámky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky medzitýmnym rozsudkom z 15. decembra 2011 č.k.

-177 rozhodol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí trhová

cena rodinného domu, súpisné číslo X., postaveného na parcele č. X. v katastrálnom území S.,

zapísaného na LV č. X. (ďalej len „rodinný dom“). Rozhodnutie právne odôvodnil § 143 a §

148 ods. 1 .

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 23. októbra 2012 sp. zn.

medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nepatrí rodinný dom a ani jeho hodnota. Rozhodnutie právne

odôvodnil a .

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie s poukazom

na ustanovenie v spojení s z dôvodu, že odvolací súd

2

vec nesprávne právne posúdil. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s rozhodnutím odvolacieho súdu

a dovolanie navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligátorne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), aj keď neboli dovolateľom

namietané.

Dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Pretože súd prvého stupňa rozhodol formou tzv. medzitýmneho rozsudku a odvolací

súd v procesnej rovine považoval tento postup za správny, zaoberal sa dovolací súd najskôr

posúdením, či obstojí v danej veci úvaha o použiteľnosti medzitýmneho rozsudku. Ak by totiž

vydanie medzitýmneho rozsudku do úvahy neprichádzalo, nemohli by bez ďalšieho obstáť ani

závery odvolacieho súdu v rovine vecného posúdenia, pretože konanie pred súdmi oboch

stupňov by bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( v spojení s druhá veta ).

3

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy,

ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa prvej vety , rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.

Podľa , rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Ak je to však účelné, môže sa rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo

len o jej základe.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom rozhodol,

že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí trhová cena rodinného domu. Odvolací

súd, považujúc jeho procesný postup za správny, rozhodnutie zmenil tak,

že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom a ani jeho hodnota nepatria.

Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej

prejednávanej veci a vyčerpať tak celý predmet konania ( prvá veta ).

Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta Za podmienky,

že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o základe prejednávanej veci

(tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku.

Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna

prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže

rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky

vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť,

s výnimkou výšky nároku. Sú to všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania,

ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu,

či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Rozhodnutie o základe

veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok

4

charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové

a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou

okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku (k tomu porovnaj: Drápal, L., Bureš, J. a kol.

Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. Vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009,

str. 1029). Medzitýmnym rozsudkom musí tak byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej

veci, nielen o určitej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku.

Týmto rozhodnutím nemožno riešiť predbežné otázky. Výrok o predbežnej otázke, hoci

aj vo veci rozhodujúcej, neprichádza do úvahy. Žiadna právna ani skutková otázka nemôže

byť posudzovaná jednotlivo (samostatne) a odvolací súd sa k nej v takejto súvislosti nemôže

vyjadrovať. Posúdenie predbežnej otázky nemôže byť vyjadrené formou výroku, ale sa môže

prejaviť len v spôsobe rozhodnutia vo veci samej a môže byť uvedené len v odôvodnení

rozsudku, pretože ako už bolo vyššie uvedené, základom veci je všetko, čo nemožno

podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, a preto musia byť vyriešené všetky otázky,

nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku by musel

byť vyslovený tak, že nárok je opodstatnený (daný). Na tomto mieste je tiež treba uviesť,

že je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom.

V preskúmavanej veci neboli splnené podmienky, aby súdy rozhodovali vo veci

medzitýmnym rozsudkom, čím zaťažili konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd považuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že aj v prípade, keby

v predmetnej veci prichádzalo do úvahy vydanie medzitýmneho rozsudku, postup súdu

prvého stupňa by bolo potrebné považovať za nesprávny v tom, že rozsudkom nerozhodol

o základe nároku, ale len o predbežnej otázke, či rodinný dom, resp. jeho trhová hodnota patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda, či určitý majetok tvorí masu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie, a či je alebo nie je predmetom

vyporiadania. Z rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplýva, v čom by mala podľa

jeho názoru spočívať otázka výšky nároku, o ktorej by malo byť rozhodnuté rozsudkom

konečným, pričom si vo výroku rozsudku ani nevyhradil rozhodnutie o výške nároku

a náhrade trov konania rozsudkom konečným, ale sa obmedzil iba na výrok, že trhová

hodnota rodinného domu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Predovšetkým však podľa názoru dovolacieho súdu okresnému súdu bránila

v rozhodnutí formou medzitýmneho rozsudku samotná povaha konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom základe veci a vyjadruje

sa k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu (ako je tomu

napríklad v konaní o náhradu škody, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru a náhradu mzdy). Ako už bolo vyššie uvedené, základom veci sa rozumie posúdenie

všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú

len výšky nároku (plnenia). O tom, či trhová cena rodinného domu patrí (nepatrí)

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda či je alebo nie je predmetom

jeho vyporiadania, nie je možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože tu nejde

o pomer základu uplatňovaného nároku a jeho výšky v zmysle

Keď súd prvého stupňa rozhodol medzitýmnym rozsudkom, hoci pre taký postup

neboli splnené zákonné podmienky a odvolací súd jeho procesný postup považoval

za správny, oba súdy postupovali v rozpore s ustanovením a zaťažili tak

konanie vadou v zmysle Ich rozhodnutia preto nie sú správne.

Naviac, odvolací súd pochybil aj tým, že rozhodol tzv. negatívnym medzitýmnym rozsudkom,

ktorého vydanie je vylúčené i v konaniach, v ktorých ide o pomer základu a jeho výšky

a je možné medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť (k tomu porovnaj: Drápal, L., Bureš, J. a kol.

Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. Vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009,

str. 1029).

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza,

že napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska

správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na spomenutú inú vadu konania, z dôvodu

ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý

rozsudok a tiež rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky

dovolateľa, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

6

Právny názor vyslovený dovolacím súdom je pre súd záväzný. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová