Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/144/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. P., advokátom v B., proti žalovanému P., bývajúcemu v B., zastúpenému

JUDr. L., advokátom v B., o vydanie veci, eventuálne o zaplatenie 282.148,31 Eur, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2012 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súdu Bratislava III rozsudkom zo 7. septembra 2011 zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal vydania piatich konkrétne uvedených motorových vozidiel, eventuálne

zaplatenia 8,500.000,-Sk (282.148,31 Eur) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania vo výške 13.373,46 Eur k rukám právneho zástupcu do troch dní,

keď dospel k záveru, že žalobca oprávnenosť svojho nároku v konaní nepreukázal.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. septembra 2012 sp. zn.

odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané a žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 218

ods. 1 písm. a/ , keď dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie právnej fikcie doručenia rozsudku súdu prvého stupňa žalobcovi

podľa v platnom znení, ktorá nastala 9. novembra 2011. Žalobca podal

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa osobne na súde až 19. júla 2012, teda

po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania. O náhrade trov konania rozhodol

podľa v spojení s veta prvá

2

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním z dôvodu,

že v konaní došlo k vade v zmysle , ktorú vyvodzoval z nesprávneho

odmietnutia jeho odvolania pre oneskorenosť, hoci neboli splnené procesné predpoklady pre

tento postup ( ). Namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa

mu nebol doteraz riadne doručený, pretože v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste

doručovania z dôvodu, že od 15. septembra 2011 do 12. júna 2012 bol vo väzbe. Podmienky

náhradného doručenia rozsudku tak neboli splnené.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že iniciátorom konania bol

žalobca, pričom podanie dovolania vníma ako špekuláciu vzhľadom na jeho celkové

správanie sa v konaní. Preto navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava

jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

3

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním žalobcu je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia a Dovolanie preto v zmysle

tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by konanie,

v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd

sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi postupom odvolacieho súdu nebola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ), pričom dospel k záveru, že konanie

odvolacieho súdu je touto vadou postihnuté.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia

jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť

pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade,

že podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení platnom v čase doručovania, ak nebol adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu

v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,

uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje

sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení (''... považuje sa deň

kedy bol zásielka vrátená súdu za deň doručenia ...'') je predpísané súčasné splnenie

nasledovných podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená,

5

b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval,

c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde

písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal

taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení

písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri

doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje pravdivosť

toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu

vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 20.7.1992 sp. zn. ). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu

k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát

v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia

je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia,

pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy

na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho,

čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy,

ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát

sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má

z tohto dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení

prevziať alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov ,,hoci sa v mieste doručenia zdržuje“

nemôže byť iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania

v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ

písomnosť doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát

každodenne vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania

v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože

sa inak zdržuje na inom mieste a pod. Obsah slov ,,hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda

vecou konkrétneho prípadu.

6

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu,

že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. ,

).

Žalobca v dôvodoch svojho dovolania uviedol, že v čase doručovania rozsudku súdu

prvého stupňa sa v mieste doručovania nezdržiaval, pretože od 15. septembra 2011

do 12. júna 2012 bol vo väzbe, o čom predložil potvrdenie o prepustení z väzby

z 12. júna 2012, z ktorého táto skutočnosť vyplýva a hodnovernosť tohto potvrdenia

nie je dôvod spochybňovať.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v odvolacom konaní

nebolo mimo rozumných pochybností preukázané, že sa žalobca, ktorému bol doručovaný

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, zdržiaval v čase doručenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa v mieste doručenia. Preto ak odvolací súd ako oneskorene podané

odmietol odvolanie žalobcu, odňal mu svojim konaním a rozhodnutím právo, aby na základe

jeho včas podaného odvolania bolo ním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

preskúmané odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Žalobca teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237

písm. f/ , dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (, veta za bodkočiarkou a prvá veta ),

v ktorom odvolací súd včas podané odvolanie vecne prejedná.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová