Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-31-2019.pdf
PDF · 254.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu MONDO MARKETING, SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tomášikova 58/A, Prešov IČO: 36 494 127, právne zastúpeného PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 24.04.2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 02.10.2018 číslo XXXXXXXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z a m i e t a žalobu.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.04.2019 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.10.2018 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 83 755,85 €, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 v sume 126,76 € a vyrubil daň v sume 83 629,09 € daňovému subjektu MONDO MARKETING SLOVAKIA, s.r.o., Tomášikova 58/A, Prešov (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt, daňový subjekt, žalobca“), potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie a poukázal na odvolacie námietky splnenia jednotlivých podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH a unesenia jeho dôkazného bremena.
3. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku zistil tento skutkový stav:
4. Daňový úrad Prešov začal dňa 15.06.2016 u daňového subjektu MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o., Tomášikova 58/A, Prešov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2013 (oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2016). Pri ústnom pojednávaní (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.06.2016) splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu na základe predloženého splnomocnenia zo dňa 20.10.2015 k zastupovaniu spoločnosti MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. (prokurista Ing. J. W.) predložil doklady a záznamy na technickom nosiči dát (USB kľúč).
5. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2013 nakúpil tovar od dodávateľa BVBA EKO NOVÁ (Belgicko) na základe faktúry č. 34 zo dňa 19.03.2013, ktorý následne fakturoval odberateľovi SWIFT VALLEY TRADING LTD (Írsko), a od dodávateľa JAR WATER LTD (Írsko) na základe faktúr v celkovej hodnote 407 271,34 eura (strana 17 napadnutého rozhodnutia), ktorý následne vyfakturoval odberateľovi MANNINGHAM CONCRETE LTD (Veľká Británia). Pri týchto obchodoch kontrolovaný daňový subjekt deklaruje, že ide o trojstranné obchody, v ktorých vystupuje ako 1. odberateľ. Splnenie podmienok trojstranného obchodu zo strany kontrolovaného daňového subjektu v postavení 1. odberateľa preveroval správca dane formou žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (MVDI) na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, oddelenia CLO, Banská Bystrica.
6. Na základe toho správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.08.2016 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku dňa 05.09.2016 do doby doručenia konečných odpovedí britskej, belgickej a írskej daňovej správy na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/XXXX. Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.04.2017 informoval kontrolovaný daňový subjekt, že dňa 21.04.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a správca dane pokračuje v daňovej kontrole začatej dňa 15.06.2016.
7. Dňa 22.08.2016 zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. XXXXXXX/XXXX, ktorou požiadal daňovú správu Belgicka o preverenie obchodov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou BVBA EKO NOVÁ, IČ DPH BE0424209902 v mesiacoch marec a december 2013. Z odpovede doručenej správcovi dane dňa 08.12.2016 vyplýva, že tovar z odberateľskej faktúry č. 34 dodávateľ BVBA EKO NOVÁ v hodnote 10 854,00 € bol dodaný odberateľovi SWIFT VALLEY TRADING LTD v Írsku, pričom spoločnosť MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. vystupovala ako sprostredkovateľ. Tovar bol zaslaný priamo do Írska. Keďže SWIFT VALLEY TRADING LTD nebol spokojný s tovarom, predaj bol zrušený. Tovar však zostal v Írsku a MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. ho ako sprostredkovateľ prevzal. Fakturačný tok bol Belgicko - SK a tok tovaru bol Belgicko - Írsko (následne Kongo). Preprava bola uskutočnená spoločnosťou Eucon, ktorá tovar vyzdvihla v Turnhout vo firme NV Refresco a previezla ho do Rotterdamu (zaslaný doklad o preprave CMR). Z Rotterdamu bol tovar transportovaný na lodi do Dublinu (zaslaná sprievodná faktúra).
8. Správca dane na základe uvedených zistení zaslal dňa 18.05.2017 kontrolovanému daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2017, ktorou ho vyzval na predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady k prebiehajúcej daňovej kontrole, a to kópie dokladov o preprave tovaru, ktorými preukáže, že tovar, ktorý fakturoval v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH), konkrétne k vydanej faktúre číslo int. č. VF XXXXXXXXX (2130304) zo dňa 22.03.2013, ktorou bol vyfakturovaný tovar v hodnote 10 854,00 eur pre odberateľa SWIFT VALLEY TRADING LTD, a doklad o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Daňový subjekt dňa 30.05.2017 elektronicky zaslal správcovi dane všeobecné podanie pre FS, v prílohe ktorého sa nachádzali doklady o preprave tovaru k vydanej faktúre VF XXXXXXXXX. Avšak doklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľom SWIFT VALLEY TRADING LTD správcovi dane nepredložil.
9. Ďalej správca dane formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXXXXX/XXXX požadoval o preverenie dodania tovaru pre odberateľa MANNINGHAM CONCRETE LTD v mesiacoch
január až apríl 2013 v celkovej hodnote 492 693,00 € uvedeného na odberateľských faktúrach č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č XXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX. Prepravcom tovaru mala byť spoločnosť MCD TRANSPORT LTD. Z odpovede, ktorú správca dane dostal dňa 27.03.2018 vyplýva, že spoločnosť MANNINGHAM CONCRETE LTD nenakúpila v roku 2013 uvedený tovar a spoločnosť nikdy neobchodovala s tovarom, ako sú nealko nápoje. Preverovaný odberateľ MANNINGHAM CONCRETE LTD, nepotvrdil nadobudnutie tovaru, keďže neobchoduje s predmetným druhom tovaru. Vykonanie prepravy, ktorú mala realizovať spoločnosť MCD TRANSPORT LTD sa nepodarilo írskej daňovej správe preveriť (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zaevidovaná v evidencii doručenej pošty pod č. 411508/2017 zo dňa 21.04.2017). Spoločnosť je od 27.02.2015 v likvidácii. Správca dane z dôvodu zaslania ďalších žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií do Veľkej Británie (č. XXXXXXXXXXXX/XX, č. XXXXXXXXXXXX/ XX, č. XXXXXXXXXXXX/XX a č. XXXXXXXXXXXX/XX) rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2017 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku odo dňa 25.09.2017 do získania potrebných informácií. Oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2018 informoval kontrolovaný daňový subjekt, že dňa 05.04.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a správca dane pokračuje v daňovej kontrole začatej dňa 15.06.2016.
10. Dňa 14.06.2018 sa uskutočnilo s kontrolovaným daňovým subjektom ústne pojednávanie (za daňový subjekt sa ústneho pojednávania zúčastnil Ing. J. W.), z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/2018 zo dňa 14.06.2018. Predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie so zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2013. Ing. J. W. pri ústnom pojednávaní k uvedeným skutočnostiam uviedol, že sa k uvedenému vyjadrí daňový subjekt, nie daňový zástupca. Zamestnanci správcu dane zároveň vyzvali daňový subjekt, aby predložil správcovi dane všetky doklady a dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil tak pochybnosti správcu dane, s ktorými bol pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok až 4. štvrťrok 2013 oboznámený.
11. Dňa 26.06.2018 doručil daňový subjekt všeobecné podania pre finančnú správu, a to vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.06.2018. Prílohu k uvedeným podaniam tvorila emailová komunikácia v anglickom jazyku medzi konateľom spoločnosti MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. a splnomocneným zástupcom spoločnosti Ing. J. W., v ktorom sa daňový subjekt vyjadril k zisteniam z predmetnej daňovej kontroly. Predmetné vyjadrenia daňového subjektu operatívne preložil Ing. W. v texte všeobecných podaní. Vo svojom vyjadrení daňový subjekt uviedol, že v roku 2012 dostal obchodný prieskum od pána L. B. prostredníctvom jedného z intemetových portálov na obchodovanie, na ktorých v tom čase propagoval jeho produkty. Poslal mu rôzne ponuky (stretol sa s ním v novembri 2012 počas návštevy Malagy v Španielsku). Ďalej uviedol, že v januári 2013 mal nejaké ponuky na energetický nápoj Lucozade a urobil prvú objednávku, a keďže požiadal o jeho detaily o spoločnosti, poslal mu detaily ako MANNING CONCRETE LTD. Overil si v tom čase číslo DPH a poskytnuté informácie o spoločnosti o údajoch na webovej stránke Európskej komisie (je to prax, ktorú pravidelne používa so všetkými klientmi). Ďalej uviedol, že poslal všetky dokumenty týkajúce sa predaja tejto spoločnosti a všetkých dodávok CMR, ktoré môže overiť spoločnosť (prepravca a logistické sklady). Ďalej uviedol, že v tej dobe obchodoval so spoločnosťou ABU SALES LTD, s ktorou komunikoval prostredníctvom e-mailu a telefónnych čísel. Súčasné zistenia overujúce skutočnosť 5 rokov dozadu považuje za irelevantné (vyjadrenie, že MANINNGHAM CONCRETE nikdy so spoločnosťou neobchodoval, resp., že spoločnosť ABU SALES LTD je nekontaktná a konateľ Abu Sufian tiež. V prílohe predložil e-mail samotného Abu B., ktorý subjektu zasiela údaje o registrácii spoločnosti).
12. Správca dane zaslanou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXXXXX/XXXX preveroval dodanie tovaru spoločnosťou MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. pre objednávateľa tovaru spoločnosť ABU SALES LTD v mesiacoch júl až december 2013. Preverovaný tovar mal byť odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa JAR WATER LTD k druhému odberateľovi ABU SALES LTD, pričom prepravu mal realizovať prvý dodávateľ. Na základe zaslanej odpovede z Veľkej Británie, ktorú správca dane dostal dňa 27.03.2018, vyplýva, že spoločnosť ABU SALES LTD bola registrovaná dňa 20.11.2012 s výkonom obchodnej činnosti v oblasti veľkoobchodu s ovocnými džúsmi, minerálnou vodou a nealko nápojmi. Konateľom spoločnosti bol P. B.. Spoločnosť bola preverená dňa 20.02.2014, pretože obchodník uviedol v systéme VIEŠ transakcie v období 4. štvrťroka 2013 v hodnote
73 400 GBP. Na adresa sídla bolo zistené, že ide o rodinný dom. Prítomný muž na otázku, či je spoločnosť ABU SALES LTD známa alebo riadená z tejto adresy, sa obrátil na svoju matku s otázkou, či je P. doma. Po niekoľkých minútach potvrdil, že táto osoba sa odsťahovala z rodinného domu, ale nevedel uviesť kam. Na otázku, či vie poskytnúť adresu a telefónne číslo tejto osoby, odpovedal, že nie, a tieto informácie nevedel poskytnúť ani po komunikácii s matkou. Spoločnosť bola deregistrovaná dňa 09.07.2014 a zrušená dňa 06.06.2017. Správca dane nemohol poskytnúť iné informácie.
13. Daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. zaslal ako prílohu hore uvedených podaní pre FS vydané faktúry pre odberateľa MANNINGHAM CONCRETE LTD a doklady o preprave tovaru
- CMR, došlé faktúry od dodávateľa tovaru JAR WATER LTD, došlé faktúry od prepravcu tovaru MCD TRANSPORT LTD, detaily k realizovaným platbám dodávateľom JAR WATER LTD a MCD TRANSPORT LTD. Zaslané doklady však nepreukazujú, že tovar bol odberateľom MANNINGHAM CONCRETE LTD prevzatý a zaplatený. Na základe týchto zistení správca dane dospel k záveru, že zaslanými vyjadreniami a dokladmi daňový subjekt nepreukázal, že spoločnosť MANNINGHAM CONCRETE LTD, ktorá mala byť v postavení 2. odberateľa, skutočne tovar prevzala a za tovar aj zaplatila.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/2018 zo dňa 09.07.2018 za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2013, (Protokol), ktorý spolu s výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole osobne prevzal dňa 16.07.2018 splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu.
15. Daňový subjekt podal dňa 06.08.2018 v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku svoje vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní, z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.09.2018.
16. Následne správca dane vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 83 755,85 €, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 v sume 126,76 € a vyrubil daň v sume 83 629,09 € z dôvodu porušenia ustanovenia § 69 ods. 6 zákona o DPH. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane, a preto správca dane vyhodnotil nákup tovaru od dodávateľov BVBA EKO NOVÁ (Belgicko) a JAR WATER LTD (Írsko) a predaj tohto tovaru pre odberateľov SWIFT VALLEY TRADING LTD (Írsko) a MANNINGHAM CONCRETE LTD (Veľká Británia) ako dvojstranné obchody. Kontrolovaný daňový subjekt nezaplatil daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu objednaného pod slovenským IČ DPH SK2021842614, pri ktorom sa za miesto nadobudnutia podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje štát, ktorý pridelil daňovému subjektu identifikačné číslo pre daň. Ďalej z dôvodu, že daňový subjekt nepriznal daň vo výške 130,78 €, ktorú bol povinný platiť podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH z prijatej služby od dodávateľa Norbert Dentressangle Log Antwerp z došlej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 04.03.2013. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie.
17. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a ustanovenia Daňového poriadku vzťahujúce sa k vydanému rozhodnutiu.
18. Následne sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu voči rozhodnutiu správcu dane. Zdôraznil, že daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. nadobudol tovar v 1. štvrťroku 2013 od dodávateľa JAR WATER LTD v hodnote 407 271,34 €, ktorý následne vyfakturoval odberateľovi MANNINGHAM CONCRETE LTD v hodnote 403 433,97 €. Z odpovedí na žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa preverenia dodania tovaru pre odberateľa MANNINGHAM CONCRETE LTD vyplýva, že spoločnosť MANNINGHAM CONCRETE LTD v roku 2013 nenakúpila predmetný tovar a nikdy neobchodovala s tovarom, ako sú nealko nápoje. Preverovaný odberateľ nepotvrdil nadobudnutie tovaru, keďže neobchoduje s predmetným druhom tovaru (spoločnosť sa zaoberala obchodom s drevom). Vykonanie prepravy, ktorú mala realizovať spoločnosť MCD TRANSPORT LTD, sa nepodarilo írskej daňovej správe preveriť, spoločnosť je od 27.02.2015 v likvidácii.
19. Argumentoval, že daňovým subjektom predložené doklady o preprave tovaru neboli potvrdené odberateľom MANNINGHAM CONCRETE LTD alebo osobou ním poverenou, ktoré by preukazovali prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Na týchto dokladoch bol iba podpis odberateľa a pečiatka spoločnosti MCD TRANSPORT LTD (uvedený ako prepravca), a neboli na nich uvedené ani evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali tovar prepravovať. Ako predávajúci bola na týchto dokladoch uvedená spoločnosť MONDO MARKETING SRO SLOVAKIA a príjemca MANNINGAM CONCRETE LTD, miesto nakládky tovaru nebolo uvedené a miesto dodania tovaru boli uvedené CANUTE PURFLEET UK, CANUTE COVENTRY UK DUMFERMLINE UK, P&H FAREHAM UK, ARCHBOLD LOGISTICS HEYWOOD UK, CANUTE LONDON UK, PALMER & HARVEY KENT UK, LLANELLI UK, STAR CATERING LONDON UK, ADLINGTON UK, SOUTHALL MIDDLESEX UK, BECSCO LTD BARNSLEY UK, BECSCO LTD BARNSLEY UK, CANUTE, LONDON UK.
20. Konštatoval, že daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. pritom pri daňovej kontrole, a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal úhradu vyfakturovaného tovaru pre odberateľa MANNINGHAM CONCRETE LTD. Doklady, ktorými daňový subjekt deklaruje trojstranný obchod v postavení 1.odberateľa, musia spĺňať funkciu dôkazných dokumentov vzájomne súvisiacich a preukazujúcich reálne plnenia, a to s faktúrami, dodacími listami a ďalšími dokladmi v súvislosti s dodaním a s prepravou tovaru. Predložené doklady však na základe všetkých zistených skutočností nemožno považovať za dôveryhodné a preukazujúce, že spoločnosť MANNINGHAM CONCRETE LTD bola v rámci deklarovaných trojstranných obchodov skutočne 2. odberateľom, resp., že sa na týchto obchodoch zúčastnila, čo navyše podporuje aj skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že mu táto spoločnosť za tovar zaplatila.
21. K námietke daňového subjektu, že podmienka úhrady faktúr za tovar nie je zákonnou podmienkou trojstranného obchodu, odvolací orgán poukázal, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie uviedol všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré v rámci daňovej kontroly zistil. Okrem iných aj zistenie, že úhrada faktúr od 2. odberateľa nebola zo strany daňového subjektu preukázaná. Ak by daňový subjekt preukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, potom samotné zistenie, že faktúry neboli uhradené, by nemohlo mať za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru u daňového subjektu v pozícii prvého odberateľa. Avšak v danom prípade podmienky trojstranného obchodu preukázané neboli, a zistenia správcu dane o tom, že úhrady faktúr od deklarovaného druhého odberateľa neboli preukázané, iba potvrdzujú správnosť záverov správcu dane.
22. V súvislosti s nadobudnutím tovaru od dodávateľa BVBA EKO NOVÁ (Belgicko), ktorý kontrolovaný daňový subjekt (v postavení 1.odberateľa) následne fakturoval odberateľovi SWIFT VALLEY TRADING LTD (Írsko), správca dane z odpovede belgickej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zistil, že fakturovaný tovar bol dodaný odberateľovi SWIFT VALLEY TRADING LTD v Írsku, pričom spoločnosť MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. vystupovala ako sprostredkovateľ. Avšak SWIFT VALLEY TRADING LTD nebol spokojný s tovarom a predaj bol zrušený. Tovar však zostal v Írsku a MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. ho ako sprostredkovateľ prevzal. Kontrolovaný daňový subjekt však ani na základe výzvy správcu dane nepredložil doklad preukazujúci prevzatie tovaru odberateľom SWIFT VALLEY TRADING LTD. Predložené doklady a vysvetlenie daňového subjektu nepreukazujú, že spoločnosť SWIFT VALLEY TRADING LTD bola v rámci deklarovaných trojstranných obchodov skutočne 2. odberateľom, resp., že nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník.
23. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál v rozsahu námietok uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že sú neopodstatnené.
24. Ak daňový subjekt deklaruje v pozícii 1. odberateľa, že s tovarom uvedeným na faktúrach sa obchodovalo v rámci trojstranného obchodu, musí predložiť doklady a dôkazy, ktoré tieto skutočnosti dôveryhodne preukazujú. Avšak doklady predložené daňovým subjektom potrebnú dôkaznú preukaznosť nespĺňajú.
25. Na základe všetkých zistených skutočností vyhodnotil správca dane deklarované obchody - nadobudnutie tovaru od dodávateľov BVBA EKO NOVÁ a JAR WATER LTD a dodanie tovaru odberateľom VALLEY TRADING LTD a MANNINGHAM CONCRETE LTD, ako dvojstranné obchody, pri ktorých nebol daňový subjekt oprávnený uplatniť postup pri nadobudnutí tovaru podľa § 45 ods. 2 zákona
o DPH, podľa ktorého 1.odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
26. K tomu odvolací orgán konštatoval, že trojstranný obchod (§ 45 zákona o DPH) je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Pre trojstranný obchod platí, že všetky tri zúčastnené osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň; tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet a druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a je osobou povinnou platiť daň. Jednou z podmienok trojstranného obchodu (§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) teda je, že sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchoduje dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Uvedené nemožno chápať tak, že stačí, aby preprava tovaru skončila v členskom štáte identifikácie druhého odberateľa k DPH, pretože na splnenie uvedenej podmienky trojstranného obchodu je nevyhnutné, aby tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa nadobudol jasne deklarovaný druhý odberateľ, teda, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa tovaru - druhého odberateľa. Vzhľadom na to, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, a pritom nadobudol tovar z iného členského štátu a tento tovar objednal pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát (Slovenská republika) iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje Slovenská republika v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane preto určil daňovému subjektu povinnosť zaplatiť daň vo výške 2 170,80 eura pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu na základe faktúry od dodávateľa BVBA EKO NOVA a vo výške 81 454,27 € pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu na základe faktúr od dodávateľa JAR WATER LTD v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 zákona o DPH.
27. Odvolací orgán zdôraznil, že ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Nadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, a to bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar nepoužil na svoje dodávky tovaru v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v tom členskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.
28. Na podporu svojich tvrdení poukázal, že zákazom odpočítania dane z nadobudnutia tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, sa zaoberal Súdny dvor v rozsudku v spojených prípadoch C-536/08 a C-539/08 a ustálil, že ak by sa právo na odpočet v takomto prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku Smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty (šiestej smernice), keďže zdaniteľná osoba, ktorej by sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom došlo k ukončeniu prepravy alebo odoslania tovaru. Také riešenie by mohlo nakoniec ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, miesto zdanenia sa nachádza v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby, čo je cieľom prechodnej úpravy. Ak však nadobúdateľ tovaru preukáže zdanenie nadobudnutia tohto tovaru v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, môže opraviť uplatnenú daň v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň (aby nedošlo k dvojitému zdaneniu nadobudnutia toho istého tovaru). Odvolací orgán v danom prípade nezistil v konaní správcu dane rozpor s uvedenými závermi rozsudku v spojených veciach C-536/08 a Facet C-539/08, ktorý rieši možnosť odpočítania dane v nadväznosti na miesto nadobudnutia tovaru v rámci Európskeho spoločenstva.
29. Odvolací orgán v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uzavrel, že správca dane tak, ako vyplýva z popísaného skutkového stavu, vykonal v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo naj úplnejšie. Po preskúmaní predložených dokladov požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií, daňový subjekt oboznámil s výsledkami zisťovania a na základe toho vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a na jeho vyjadrenie. Tým zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Správca dane svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Náležíte sa zároveň vysporiadal so všetkými pripomienkami a skutočnosťami, ktoré daňový subjekt uviedol vo svojich vyjadreniach.
II.
Žalobné dôvody
30. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Žiadal ich zrušiť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Navrhol spojenie vecí, nakoľko žalobca podal takmer identickú všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.04.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 02.10.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorými bola žalobcovi vyrubená daň vo výške 15 081,79 € za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2013, a to v záujme hospodárnosti konania v súlade s § 65 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
31. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ druhostupňového rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
32. Žalobca popísal skutkový stav, priebeh administratívneho konania, poukázal na skutkové okolnosti nerozporované správcom dane, citoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o DPH a dospel k názoru, že vyššie uvedené zákonné podmienky trojstranného obchodu boli splnené a žalobca ich splnenie preukazuje podrobne pod písmenami A., B., C., D., E., F žaloby.
33. Žalobca argumentoval, že žalovaný zakladá svoju argumentáciu na jedinom argumente a síce, že žalobca nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný 2.odberateľovi - spoločnosti Manningham Concrete. Žalobca má za to, že uvedená argumentácia žalovaného je v celom rozsahu mylná, vzhľadom na to, že z dokumentov predložených žalobcom v daňovom konaní je zrejmé, že tovar v žiadnom okamihu neprešiel cez územie Slovenskej republiky a žalobca ho v žiadnom okamihu nemal vo svojej faktickej dispozičnej sfére; že spoločnosť Manningham Concrete v postavení druhého odberateľa v trojstrannom obchode je riadne uvedená na faktúrach vystavených žalobcom aj s uvedením jej identifikačného čísla pre DPH prideleného vo Veľkej Británii a žalobca ju ako druhého odberateľa riadne uviedol v príslušných súhrnných výkazoch; a že platby za dodanie tovaru žalobcom v postavení prvého odberateľa boli riadne uhradené (hoci aj nie druhým odberateľom), čo preukazuje, že tento druhý odberateľ ich považoval za riadne uskutočnené.
34. Žalobca zdôraznil, že rozsah dôkaznej povinnosti daňovníka vo vzťahu k trojstrannému obchodu je stanovený v § 17 ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorej bol žalobca povinný preukázať iba, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru (t.j. Veľká Británia), a druhý odberateľ (spoločnosť Manningham Concrete) je osobou
identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru (t.j. Veľká Británia), a je osobou povinnou platiť DPH, a že prvý odberateľ (t.j. žalobca) splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze. Obidve vyššie uvedené povinnosti boli splnené a ich splnenie žalovaný ani nespochybňoval. Nakoľko ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o DPH je v pozícii špeciality oproti ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH, uplatnenie § 17 ods. 2 zákona o DPH žalovaným je absolútne vylúčené.
35. Žalobca poukázal, že žalovaný svoju argumentáciu v zásade postavil na téze, že spoločnosť Manningham Concrete nebola skutočným odberateľom žalobcu, t.j. nebola v pozícii druhého odberateľa, nezískal žiadny relevantný dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia, okrem tvrdenia štatutára spoločnosti Maningham Concrete poskytnutého správcovi dane z Veľkej Británie. Namiesto toho neprimeraným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, aby preukazoval skutočnosti, resp. splnenie povinností, ktoré boli mimo jeho faktickej kontroly. Najmä, ako je to zjavné z druhostupňového rozhodnutia, hlavným a prakticky jediným dôkazom neexistencie dodávateľsko-odberateľského vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Manningham Concrete má byť, že žalobca nepredložil dôkaz o fyzickom prevzatí tovaru priamo touto spoločnosťou. Žalobca tu pripomína, že nie je sporné, že tovar v mene spoločnosti Manningham Concrete bol prevzatý a toto prevzatie bolo vždy potvrdené podpisom (len bez pečiatky) na príslušnom CMR dokumente. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti súdu konštantnú rozhodovaciu prax SD EÚ, v zmysle ktorej pojem „dodanie tovaru“ uvedený v článku 14 ods. 1 smernice 2006/112 neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku. Ako dôkaz v prílohe č. 3 poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 18.07.2013 vo veci C-78/12. Podľa žalobcu sa majú uplatniť závery z rozhodnutí SD EÚ, v zmysle ktorých článok 14 ods. 1 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že ak odberateľ neprevzal tovar, ale tento bol priamo odoslaný tretej osobe, ktorý ho ďalej predal, t.j. táto skutočnosť nemôže byť ani dôvodom odňatia práva na oslobodenie pri trojstrannom obchode. Podstatným okamihom pre nadobudnutie práva Manningham Concrete nakladať s tovarom ako vlastník bolo začatie prepravy tovaru. V daňovom konaní správca dane nerozporoval autenticitu CMR dokladov, ani že tovar bol skutočne doručený na adresách (v prevádzkach) uvedených v týchto listoch. V daňovom konaní teda nebola ako sporná uvádzaná skutočnosť, že tovar bol predmetom ďalších dodávok na území Veľkej Británie. To je možné vyvodiť aj zo skutočnosti, že žalobcove faktúry boli riadne uhradené (hoci nie priamo z účtu spoločnosti Manningham Concrete, pričom táto skutočnosť nie je právne relevantná). Spoločnosť Manningham Concrete právo tovar ďalej previesť aj realizovala, keď tovar previedla ďalej, o.i. až do veľkoobchodných a maloobchodných predajní. Nie je vôbec nutné, aby sa tovar dostal do fyzickej dispozície druhého odberateľa a je teda neprípustné, aby žalovaný podmieňoval uplatnenie oslobodenia od DPH pri trojstrannom obchode preukázaním takejto skutočnosti.
36. Ďalej žalobca namietal, že daňové orgány nevykonali hodnotenie dôkazov vo vzťahu ku skutočnosti, ktorú si správca dane určil ako rozhodujúcu, t.j. či tovar bol dodaný spoločnosti Manningham Concrete ako druhému odberateľovi. V priebehu daňového konania aj v odvolaní žalobca namietal, že na jednej strane mal správca dane korpus dôkazov preukazujúcich, že tovar sa dostal do dispozičnej sféry spoločnosti Manningham Concrete (CMR doklady s podpismi potvrdzujúcimi prevzatie tovaru v mene odberateľa; úhrady faktúr) a proti týmto dôkazom stálo ústne vyjadrenie štatutára spoločnosti Manningham Concrete získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Žalobca tu podotýka, že spoločnosť Manningham Concrete bola ako odberateľ tovaru uvedená v príslušnom súhrnnom výkaze v uvedenom zdaňovacom období, čo by pri nezrovnalostiach na strane spoločnosti Manningham Concrete malo vyústiť do kontroly už v roku 2013. Ak taká kontrola nenastala, zdá sa skôr pravdepodobné, že vyjadrenie štatutára spoločnosti Manningham Concrete pre správcu dane Veľkej Británie bolo účelové, a teda nepravdivé. Tieto skutočnosti však správca dane v priebehu daňového konania nijako neskúmal. Tým však zaťažil celé daňové konanie vadou nezákonnosti, pretože rozhodnutie správcu dane ani žalovaného nemohli byť vydané bez vyhodnotenia tejto rozhodujúcej skutočnosti.
37. Žalobca ďalej zotrváva na názore, že skutočnosť, že faktúry boli uhradené tretími osobami, nie je rozhodujúca. Poukázal, že žalovaný na str. 10 rozhodnutia tvrdí, že daňový subjekt nepreukázal, že mu táto spoločnosť za tovar zaplatila. Uvedené tvrdenie je nepravdivé a účelové, nakoľko žalobca nedokáže ovplyvniť, od akého subjektu mu v konečnom dôsledku príde úhrada ním vystavených faktúr. Žalobca opakovane uvádzal, že za tovar dostal zaplatené, spornou tak bola len skutočnosť, či
úhrady uskutočnila priamo spoločnosť Manningham Concrete. Povinnosť preukázať zaplatenie tovaru druhým odberateľom však nie je zákonnou podmienkou, čo priznáva aj žalovaný na str. 10 rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného však v rozpore s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že faktúry neboli uhradené vôbec. V skutočnosti správca dane nerozporoval skutočnosť, že za tovar bolo zaplatené, ale účelovo rozporoval to, že za tovar nezaplatila práve a len spoločnosť Manningham Concrete. Žalobca nemal povinnosť skúmať dohody medzi spoločnosťou Manningham Concrete a tretími osobami o tom, akým spôsobom budú uskutočňované úhrady za tovar dodaný žalobcom a či sa spoločnosť Manningham Concrete dohodla s tretími osobami, že túto povinnosť si splnia oni (napr. v snahe vyhnúť sa nadbytočnému reťazeniu (bez)hotovostných transakcií), resp. či nedošlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Ani v bežnom obchodnom styku nie je možné očakávať, že by žalobca odmietol prijatú platbu.
38. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval rozhodnutie SD EÚ. Podotkol, že by bolo v rozpore s všeobecným princípom zdanenia v mieste spotreby, ak by DPH z dodania tovaru mala byť zaplatená na Slovensku. Je totiž zrejmé, že tovar bol dodaný a spotrebovaný vo Veľkej Británii, čo žalovaný nijako nespochybňuje. Žalobca si na podporu svojho stanoviska dovoľuje poukázať na rozhodnutie SD EÚ C-536/08 a C-539/08 X a Facet BV, kde súd v rámci odôvodnenia potvrdil argumentáciu žalobcu, že pri trojstrannom obchode daňový subjekt preukazuje výlučne, že nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnil na účely dodávky v členskom štáte (v rámci trojstranného obchoduj) a splnenie povinnosti podať súhrnný výkaz.
39. Žalobca konštatoval, že právo nakladať s tovarom ako vlastník previedol na ďalšiu osobu a teda sa uplatňuje § 17 ods. 4 zákona o DPH. Uvedené ustanovenie už pochopiteľne nevyžaduje, že by tovar bol skutočne zdanený, keďže žalobca nedokáže ovplyvniť, či jeho odberateľ skutočne zaplatí DPH v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Podstatné pri tomto ustanovení je, že druhý odberateľ je riadne identifikovaný tak, aby mohli daňové orgány v príslušnom štáte preveriť riadne zdanenie cezhraničného nadobudnutia tovaru. Žalovaný si voľne zamieňa podmienky stanovené v § 17 ods. 3 a § 17 ods. 4 zákona o DPH. Povinnosťou žalobcu pri trojstrannom obchode totiž nebolo dosiahnuť, aby druhý odberateľ nadobudnutie tovaru skutočne zdanil, jeho povinnosťou bolo len splniť formálne podmienky, ktoré zdanenie vo Veľkej Británii umožňujú, t.j. správne uviesť druhého odberateľa v súhrnnom výkaze.
40. Ďalej žalobca v žalobe namietal nezákonné rozloženie dôkazného bremena. Daňové orgány výslovne vyžadovali, aby žalobca v daňovom konaní preukazoval, že dodanie tovaru bolo skutočne zdanené vo Veľkej Británii. Takéto právne posúdenie je však v priamom rozpore so záverom SD EÚ, v zmysle ktorého „na účely získania oslobodenia podľa článku 28c A písm. a/ prvého odseku šiestej smernice preto nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva, a ktorý sa má podľa názoru sťažovateľa uplatniť mutatis mutandis aj na podmienky trojstranného obchodu. Žalobca v tejto súvislosti vníma, že daňové orgány sa nazdávali, že spoločnosť Manningham Concrete nebola skutočným druhým odberateľom, pričom sa však opierali výlučne o vyjadrenie jej štatutára získané v procese medzinárodnej výmeny informácií (žalobca tu opakuje, že vo svetle všetkých skutočností sa také vyjadrenie zdá účelové). Pre úplnosť si tu žalobca dovoľuje podotknúť, že daňové orgány s uvedeným vyjadrením nakladali, akoby išlo o riadne získaný dôkaz, popritom v spise absentujú informácie o priebehu výsluchu uvedenej osoby a nevyhodnotili, akú dôkaznú silu takáto informácia má v zmysle slovenského práva, najmä Daňového poriadku.
41. Žalobca argumentoval, že v súlade s rozhodnutím SD EÚ Judikatúra Súdneho dvora uznala dva prípady, v ktorých nedodržanie formálnej požiadavky môže spôsobiť stratu práva na oslobodenie od DPH, konkrétne pri daňovom podvode a ak je následkom tohto porušenia nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že vecné požiadavky boli splnené. Žalobca si však splnil svoju povinnosť získať od spoločnosti Manningham Concrete identifikačné číslo pre DPH, jeho platnosť si overiť a toto číslo aj uviesť v súhrnnom výkaze v súvislosti s transakciami. Žalovaný však iba skonštatoval, že nepovažuje uskutočnenie dodania za preukázané, najmä, že nebolo preukázané, kto je skutočný odberateľ tovaru, a to aj napriek tomu, že všetky zákonom vyžadované podmienky žalobca splnil. Formálne dôkazy predložené žalobcom túto skutočnosť riadne osvedčovali. V žiadnom okamihu v daňovom konaní nebol žalobca konfrontovaný s hypotézou, že by odberateľom mala byť iná osoba a súčasne mu nikdy nebolo
oznámené, akým spôsobom by mohol preukázať, že spoločnosť Manningham Concrete je skutočným odberateľom tovaru.
42. Žalobca zdôraznil, že právo na oslobodenie je možné odňať iba ak nesplnenie formálnej podmienky neumožňuje predložiť jasný dôkaz, že vecné podmienky boli splnené (táto podmienka sa však nemôže uplatniť, nakoľko žalobca formálne podmienky splnil, t.j. získal od spoločnosti Manningham Concrete identifikačné číslo pre DPH a jeho platnosť si riadne overil, čím jednoznačne identifikoval svojho odberateľa a jeho postavenie zdaniteľnej osoby a uviedol tohto odberateľa ako prijímateľa tovaru v súhrnnom výkaze, a ďalej ak ide o daňový podvod. V prípade žalobcu však v celom daňovom konaní neboli uvádzané indície ani formulované hypotézy, že by išlo o podvod. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že princíp neutrality je nosným princípom celého spoločného systému DPH a v danom kontexte by v dôsledku nepriznania oslobodenia a dorubenia dane žalobcovi tento princíp porušený bol. Spoločnosť Manningham Concrete totiž s tovarom zjavne ďalej obchodovala, a teda (za predpokladu, že jeho dodanie nezatajila, čím by sa dopustila podvodu) bola povinná priznať a zaplatiť daň na výstupe vo Veľkej Británii z dôvodu tuzemského dodania na území Veľkej Británie. Ani žalovaný, ani správca dane na túto skutočnosť prakticky neprihliadli a obmedzili sa na strohé konštatovanie, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada. Vyššie uvedený postup je tiež v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR založenou rozhodnutím vydanom v konaní vedenom pod sp.zn.3Sžf 1/2011, v zmysle ktorej ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a ďalšími dokladmi popisujúcimi druh a cenu plnenia, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
43. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.11.2019 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
IV.
Skutkové a právne závery správneho súdu
44. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
47. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
48. Žalobca písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 04.07.2019 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 SSP z dôvodov uvedených v tomto návrhu.
49. Uznesením sp.zn. 6S 31//2019-150 zo dňa 17.12.2019 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky uvedené v § 185 písm. a/ SSP.
50. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia daňových orgánov a ich postup sú v súlade so zákonom.
51. Keďže účastníci konania netrvali na nariadení ústneho pojednávania a súhlasili s verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci, správny súd v zmysle § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu od 15.11.2021 do 21.01.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 20.01.2022.
52. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 83 755,85 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 126,76 € a vyrubil daň v sume 83 629,09 € a to z dôvodu, že žalobca nepostupoval v zmysle zákona o DPH, nakoľko dostatočne nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane. Z uvedeného dôvodu správca dane vyhodnotil nákupy tovarov od dodávateľov žalobcu ako dvojstranný obchod a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku, tzn. v štáte, ktorý pridelil daňovému subjektu identifikačné číslo pre daň.
53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
54. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
55. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
56. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
57. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
58. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
60. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
61. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
62. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
63. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
64. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
65. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
66. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
67. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.
68. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
69. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
70. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
71. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
72. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak
a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80, c) prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a/.
73. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH (v znení platnom v roku 2012), trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
74. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
75. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.
76. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správny súd poukazuje, že Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.
77. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).
78. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca trval na názore, že splnil podmienky trojstranného obchodu, že daňové orgány neuskutočnili hodnotenie dôkazov, že nesprávne aplikovali rozhodnutia SD EÚ a že nezákonne rozložili dôkazné bremeno.
79. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, s právnym posúdením, ako aj s právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
80. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná zásada, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný a tieto námietky potom žalobca iba „skopíroval“ do žaloby, mieri žaloba de facto iba voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Práve v napadnutom rozhodnutí je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. V takejto žalobe potom absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napadnutého rozhodnutia, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v daňovom odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napadnutého rozhodnutia, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok číslo jednania 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.
81. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, správny súd dáva do pozornosti, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane pri výkone daňovej kontroly zvažoval všetky zistené skutočnosti v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
82. Správne žalovaný argumentoval, že trojstranný obchod znamená, že ten istý tovar je predmetom troch kúpnych zmlúv, tzn. dve po sebe nasledujúce dodania toho istého tovaru, pričom jedna z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka .Osobitné určenie miesta nadobudnutia tovaru podľa už citovaného
§ 45 zákona o DPH sa týka len tých trojstranných obchodov, ktoré spĺňajú tieto podmienky. Ide o obchod medzi tromi platiteľmi dane, ktorí sú zároveň registrovaní v troch členských štátoch. Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode a podmienky pre posúdenie, či sa jedná o trojstranný obchod sú definované v § 45 zákona o DPH, ako aj v ustanovení § 17 ods. 4 zákona o DPH. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu sa určuje miesto dodania tovaru (dodávateľ uskutoční zdaniteľný obchod, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať, avšak uplatní oslobodenie od dane) a zároveň pre ten istý tovar sa určuje miesto nadobudnutia tovaru (nadobúdateľ uskutoční zdaniteľný obchod v členskom štáte, kde sa preprava tovaru skončila).
83. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt MONDO MARKETING SLOVAKIA, s.r.o. (žalobca) predloženými dokladmi k daňovej kontrole deklaroval, že tovar, ktorého dodanie pre odberateľa v inom členskom štáte (MANNINGHAM CONCRHTE LTD. IČ DPH: GB179782010) sa podľa zistení správcu dane nepotvrdilo, nakúpil/nadobudol od dodávateľa JAR WATER LTD, IE6387456K, pričom pri objednávaní tovaru použil IČ DPH: SK2021842614. Keďže pri objedaní tovaru daňový subjekt MONDO MARKETING. SLOVAKIA, s.r.o. použil IČ DPH SK2021842614 pridelené v Slovenskej republike, dodávateľ tovaru dodal tovar bez dane z pridanej hodnoty, ako intrakomunitámu dodávku tovaru. Daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKTIA, s.r.o. teda nadobudol tovar v 1. štvrťroku 2013 od dodávateľa (v postavení 1 .dodávateľa) JAR WATER LTD v hodnote 407 271,34 €. ktorý následne vyfakturoval odberateľovi (v postavení 2. odberateľa) MANNINGHAM CONCRETE LTD, IČ DPH GB179782010 v hodnote 403 433,97 €.
84. Žalobca spochybňuje závery správcu dane, ku ktorým dospel na základe odpovede na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXXXXX/XXXX (v evidencii doručenej pošty zaevidované pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2018), ktorá bola správcovi dane doručená z Veľkej Británie. Daňový úrad Prešov v zaslanej žiadosti požadoval preverenie dodania tovaru pre odberateľa MANNINGHAM CONCERETE LTD, IČ DPH: GB179782010 v mesiacoch január až apríl 2013 v celkovej hodnote 492 693,00 €. Žiadosťou správca dane preveroval dodanie tovaru z odberateľských faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX. Preverením sa však nepotvrdilo, že k dodaniu tovaru z uvedeným faktúr došlo tak, ako to deklaruje daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. vo svojom účtovníctve. Na základe daňovej kontroly sa nepotvrdilo, že tovar bol dodaný v rámci trojstranného obchodu od 1. dodávateľa spoločnosti JAR WATER LTD priamo k druhému odberateľovi spoločnosti MANNINGHAM CONCERETE LTD, pričom kontrolovaný daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. vystupoval v uvedenom obchode ako 1. odberateľ. Daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. správcovi dane predložil k daňovej kontrole predmetné vydané faktúry spoločnosti a CMR o preprave tovaru. Predložené doklady o preprave tovaru neboli potvrdené odberateľom MANNINGHAM CONCERETE LTD alebo osobou ním poverenou, ktoré by preukazovali prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Na predložených dokladoch o preprave tovaru bol iba podpis odberateľa a pečiatka spoločnosti MCD TRANSPORT LTD, pričom ako prepravca je uvedený MCD TRANSPORT LTD. Na predložených dokladoch o preprave tovaru neboli uvedené ani evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali tovar prepravovať.
85. Žalobca (daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o.) k daňovej kontrole nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali, že tovar skutočne prevzala spoločnosť MANNINGHAM CONCERETE LTD. Správca dane nespochybňuje fakt, že tovar bol nakúpený od spoločnosti JAR WATER LTD, a ani fakt, že žalobca za tovar 1. dodávateľovi aj zaplatil. Žalobca počas daňovej kontroly a aj vo vyrubovacom konaní argumentoval, že k obchodu došlo tým, že predkladal správcovi dane došlé faktúry a úhrady za uvedený tovar 1. dodávateľovi - spoločnosti JAR WATER LTD. Správca dane však spochybnil fakt, že tovar bol dodaný 2. odberateľovi spoločnosti MANNINGHAM CONCERETE LTD, keď dodanie tovaru sa uvedenému odberateľovi nepotvrdilo. Fakt, že faktúry za predaný tovar neboli spoločnosti MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. (žalobcovi) zo strany deklarovaného 2. odberateľa uhradené, je jasným dôkazom o tom, že spoločnosť MANNINGHAM CONCERETE LTD nebola 2. odberateľom v uvedenom obchode.
86. Správny súd súhlasí s argumentáciou daňových orgánov, že podmienka úhrady nie je základnou podmienkou trojstranného obchodu, ale je v súlade s obchodnou praxou, aby spoločnosť mala za dodaný tovar aj zaplatené. Nie je predsa logické, aby spoločnosť MONDO MARKETING. SLOVAKIA, s.r.o. dodala tovar v celkovej hodnote 403 433,97 € (dodanie len za 1. štvrťrok 2013) a nemala za uvedený tovar zaplatené. Daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. (žalobca) správcovi dane pri daňovej kontrole nepreukázal úhradu uvedených faktúr, ale hlavne nepreukázal, že tovar odoslal alebo prepravil 2. odberateľovi - spoločnosti MANNINGHAM CONCERETE LTD. Za účelom preverenia prepravy predmetného tovaru správca dane zaslal Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií XXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2016 do Írska - preverenie prepravcu MCD Transport LTD, ktorý bol uvedený na predložených prepravných dokladoch. Na spomínaných dokladoch o preprave tovaru boli pečiatky prepravcu bez uvedenia evidenčných čísel vozidiel. Zo skutočností uvedených v prijatej odpovedi z Írska zo dňa 21.04.2017 vyplýva, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť prepravcu tovaru MCD Transport Ltd. IČ DPH: IE63550200, keďže spoločnosť je od 27.02.2015 v likvidácií. Na predložených prepravných dokladoch bola v časti potvrdzujúcej prevzatie tovaru uvedená spoločnosť MCD TRANSPORT LTD, ktorá bola uvedená zároveň aj ako prepravca tovaru. Zároveň na CMR o preprave bol ako predávajúci uvedená spoločnosť MONDO MARKETING SRO SLOVAKIA a príjemca spoločnosť MANNINGAM CONCRETE LTD, miesto nakládky tovaru nebolo uvedené a miesto dodania tovaru boli: CANUTE PURFLEET UK, CANUTE COVENTRY UK DUMFERMLINE UK, P&H FAREHAM UK, ARCHBOLD LOGISTICS HEYWOOD UK, CANUTE LONDON UK, PALMER & HARVEY KENT UK, LLANELLI UK, STAR CATERING LONDON UK, ADLINGTON UK, SOUTHALL MIDDLESEX UK, BECSCO LTD BARNSLEY UK, BECSCO LTD BARNSLEY UK, CANUTE, LONDON UK, pričom na prepravných dokladoch neboli evidenčné číslo vozidiel, ktoré mali tovar prepravovať.
87. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že platiteľ dane MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. (žalobca) predloženými dokladmi nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu uvedené v § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Tzn. nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, keď spoločnosť MANNINGAM CONCRETE LTD nepotvrdila prijatie uvedeného tovaru, a taktiež sa nepotvrdilo, že spoločnosť MANNINGAM CONCRETE LTD priznala daň z nadobudnutého tovaru. Z uvedených zistení je zrejmé, že daň z takto realizovaného obchodu nebola zaplatená, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH a Smernicou rady 206/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane jednoznačne zistil, že spoločnosť MANNINGAM CONCRETE LTD (ako 2. odberateľ) tovar nenadobudla, nakoľko britská spoločnosť neobchodovala s takýmto druhom tovar (spoločnosť sa zaoberala obchodom s drevom) a za tovar žalobcovi nezaplatila. O týchto skutočnostiach bol žalobca pri daňovej kontrole oboznámený, avšak správcovi dane nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že pri uvedenom obchode jednal práve so spomínanou spoločnosťou, a že za tovar od tejto spoločnosti ako od 2.odberateľa prijal úhradu. Žalobca sa pri realizovaní uvedeného obchodu so spoločnosťou MANNINGAM CONCRETE LTD nepresvedčil, či tovar dodáva práve uvedenej spoločnosti, a že daňový subjekt MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. (žalobca ) je skutočne v postavení 1. odberateľa. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o DPH, iba ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa ods. 1, prvý odberateľ, t.j. spoločnosť MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o., nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Tak ako uviedol správca dane v svojom rozhodnutí, zákon o dani z pridanej hodnoty do podmienok pri trojstrannom obchode nezahŕňa úhrady faktúr, ale aby dostatočne preveril celý obchod, a to od jeho uzatvorenia až po úhradu, skúmal aj platbu týchto faktúr. Je nepochybné, že v rámci korektných obchodných vzťahov je súčasťou týchto vzťahov aj plnenie si vzájomných záväzkov, čo znamená, že ak odberateľ tovar nakúpil, mal za neho zaplatiť svojmu dodávateľovi. V prípade obchodov, na ktorých sa zúčastňoval odberateľ MANNINGHAM CONCERETE LTD, sa nepotvrdilo, žeby odberateľ svoje záväzky uhradil, k čomu sa samotný žalobca ani nevyjadril. Uvedenú skutočnosť správca dane použil ako podporný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, a to, že spoločnosť MANNINGHAM CONCERETE LTD sa uvedeného obchodu nezúčastňovala. Takéto konanie žalobcu je v rozpore so základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločností (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), keď podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
88. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal oprávnenosť oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, no predložené doklady neodstránili pochybnosti správcu dane, že deklarovaný odberateľ je skutočne druhým odberateľom v rámci trojstranného obchodu, pretože okrem odberateľských faktúr sa nenachádza na žiadnom relevantnom doklade. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že jeho postup pri preverovaní splnenia podmienok trojstranného obchodu bol správny a jeho zistenia sú v súlade s ustanoveniami zákona o DPH a opierajú sa o dostatočne zistený skutkový stav. Nakoľko nebolo preukázané, že spoločnosť MANNINGHAM CONCERETE LTD bola v rámci deklarovaných trojstranných obchodov skutočne 2. odberateľom, správca dane obchodné transakcie posúdil ako dvojstranné obchody. Vzhľadom k tomu, že si žalobca objednal tovar pod IČ DPH prideleným v tuzemsku, podľa ustanovenia § 17 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu tuzemsko a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, pokiaľ je tento tovar dodávaný medzi podnikateľmi, ktorí sú identifikovaní pre daň v rôznych členských štátoch, všeobecne platí, že daň sa vyberie v členskom štáte, kde sa tovar nachádza po skončení prepravy. Podľa tohto pravidla bude platiť daň nadobúdateľ tovaru, t. j. podnikateľ, ktorému je tovar určený. V prípade, že nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát. ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Tak ako to správca dane uviedol aj v Protokole, z dokladov predložených v priebehu daňovej kontroly vyplýva, že žalobca nie je okrem tuzemska identifikovaný pre daň v žiadnom inom členskom štáte, tovar si objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku a na odberateľských faktúrach deklaroval, že sa zúčastnil trojstranného obchodu, v ktorom vystupoval ako 1. odberateľ. Pre uplatnenie oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode je potrebné, aby boli splnené podmienky uvedené v § 45 zákona o DPH. V prípade daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 (odberateľ MANNINGHAM CONCERETE LTD) splnenie týchto podmienok pri obchodoch nebolo preukázané, preto správca dane tieto obchody správne posúdil ako dvojstranné obchody. Aj napriek tomu. že miestom skončenia prepravy tovaru je Veľká Británia, miestom nadobudnutia tovaru v tomto prípade je tuzemsko, pretože žalobca si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku a nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi ako platiteľovi dane v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2013 vznikla povinnosť platiť daň z nadobudnutia tovaru v hodnote 81 454,27 € (407 271,34 x 20 %) z faktúr od dodávateľa tovaru JAR WATER LTD (IČ DPH IE6387456K), pri nákupe ktorého bol použité IČ DPH pridelené na Slovensku spoločnosti MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o., IČ DPH SK2021842614. Zároveň však žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že tovar nadobudnutý od JAR WATER LTD, IČ DPH IE6387456K nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ, a preto mu v tuzemsku nevznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia predmetného tovaru.
89. Správny súd ďalej poukazuje, že k nákupu tovaru od belgického dodávateľa spoločnosti BVBA EKO NOVA, IČ DPH: BE0424209902 v mesiaci marec 2013, žalobca uviedol v riadku 35 podaného daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 hodnotu nadobudnutého tovaru prvým odberateľom z došlej faktúry č. 34 v hodnote 10 854,00 €. Správca dane na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 22.08.2016 z Belgicka zistil, že fakturovaný tovar bol dodaný odberateľovi Swift Valley Trading Company v Írsku, pričom žalobca vystupoval ako sprostredkovateľ. Tovar bol zaslaný priamo do Írska. Keďže Swift Valley Trading nebol spokojný s tovarom, predaj bol zrušený. Tovar však zostal v Írsku a žalobca ho ako sprostredkovateľ prevzal. Fakturačný tok bol nasledovný: z Belgicka na Slovensko a tok tovaru z Belgicka do Írska. Preprava bola uskutočnená spoločnosťou Eucon, ktorá tovar vyzdvihla v Turnhout vo firme NV Refresco a previezla ho do Rotterdamu (zaslaný doklad o preprave CMR). Z Rotterdamu, bol tovar transportovaný na lodi do Dublinu (zaslaná sprievodná faktúra). Správca dane zobral do úvahy argumentácie žalobcu v súvislosti s problémami týkajúcimi sa dodania tovaru pre 2. odberateľa spoločnosť SWIFT VALLEY TRADING LTD, avšak výsledky zistení správcu dane jednoznačne v uvedenom prípade preukazali, že neboli splnené podmienky trojstranného obchodu, keď tovar nebol dodaný priamo od prvého dodávateľa
spoločnosti BVBA EKO NOVÁ, IČ DPH: BE0424209902 k druhému odberateľovi spoločnosti SWIFT VALLEY TRADING LTD, IČ DPH: IE6349218D, t.j. v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 zákona o DPH tak, ako to deklaroval žalobca vo svojom vyjadrení. Žalobca zaslaným vyjadrením nepreukázal, že pri nadobudnutí tovaru od belgického dodávateľa BVBA EKO NOVÁ, IČ DPH: BE0424209902 z došlej faktúry č. 34 v hodnote 10 854.00 EUR bola daň zaplatená. Keďže žalobca objednal tovar pod IČ DPH prideleným v tuzemsku, podľa ustanovenia § 17 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu tuzemsko a žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, pokiaľ je tento tovar dodávaný medzi podnikateľmi, ktorí sú identifikovaní pre daň v rôznych členských štátoch, všeobecne platí, že daň sa vyberie v členskom štáte, kde sa tovar nachádza po skončení prepravy. Podľa tohto pravidla bude platiť daň nadobúdateľ tovaru, t.j. podnikateľ, ktorému je tovar určený. V prípade, že nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.
90. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovi vznikla v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2013 povinnosť platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku, a to z faktúry od dodávateľa tovaru BVBA EKO NOVA, IČ DPH: BE0424209902. pri nákupe ktorého bol použité IČ DPH pridelené na Slovensku žalobcovi - IČ DPH SK2021842614 v hodnote 2 170,80 €: - interné číslo faktúry F - číslo faktúry 34 zo dňa 19.03.2013, BVBA EKO NOVA IČ DPH: BE0424209902 tovar 1620 á 6,70 celkom 10 854,00 €, nebol potvrdený trojstranný obchod, tovar skončil inde. zákazník nebol spokojný s tovarom (10 854 x 20 % DPH = 2 170,80 €). Nakúpený tovar z uvedenej došlej faktúry bol vyfakturovaný žalobcom vyššie uvedenou faktúrou, pričom zisťovaním správcu dane sa nepotvrdilo dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu. Žalobcovi však nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že tovar nadobudnutý od BVBA EKO NOVA, IČ DPH: BE0424209902 nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ. Tak, ako to správca dane uviedol aj v Protokole, z dokladov predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly vyplýva, že žalobca nie je okrem tuzemska identifikovaný pre daň v žiadnom inom členskom štáte, tovar si objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku a na odberateľských faktúrach deklaroval, že sa zúčastnil trojstranného obchodu, v ktorom vystupoval ako 1. odberateľ. Pre uplatnenie oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode je potrebné, aby boli splnené podmienky uvedené v § 45 zákona o DPH. V prípade daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 splnenie týchto podmienok pri obchodoch nebolo preukázané, preto správca dane správne tieto obchody posúdil ako dvojstranné obchody. Miestom skončenia prepravy tovaru bola Veľká Británia, Írsko, či Kongo, miestom nadobudnutia tovaru v tomto prípade je tuzemsko, pretože žalobca si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku a nepreukázal, že priznal a zaplatil daň viažúcu sa k tomuto nadobudnutiu v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.
91. Správny súd konštatuje, že splnenie podmienok trojstranného obchodu zo strany žalobcu v postavení 1. odberateľa preveroval správca dane formou žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (MVDI) na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, oddelenia CLO, Banská Bystrica, pričom preveroval dodanie a prepravu fakturovaného tovaru. Na základe doručených odpovedí na žiadosti o MVDI nebolo potvrdené, že tovar bol dodaný tak, ako to deklaruje žalobca vo svojom účtovníctve, t.j. neboli splnené podmienky trojstranného obchodu uvedené v § 45 ods. 1 zákona o DPH. Správny súd zdôrazňuje, že na základe ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o DPH prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru, iba ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu a nadobudnutia tovaru sa považuje za zdanené.
92. Správny súd poukazuje, že na základe vykonaného dokazovania správcom dane v súlade s § 17 ods. 2 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru, ktorý žalobca nakúpil od dodávateľov z iných členských štátov JAR WATER LTD (IČ DPH IE6387456K) a BVBA EKO NOVA, IČ DPH: BE0424209902, a predaj ktorého platiteľ dane deklaroval pre odberateľov MANNINGHAM CONCRETE LTD, IČ DPH: GB179782010, SWIFT VALLEY TRADING LTD, IČ DPH: IE6349218D v rámci trojstranných obchodov, je tuzemsko. Z predložených dokladov žalobcom nebolo potvrdené splnenie podmienok trojstranného
obchodu, preto správca dane nákup tohto tovaru hodnotil ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rámci dvojstranného obchodu. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, a pritom nadobudol tovar z iného členského štátu (Írsko, Belgicko) a tento tovar objednal pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát (Slovenská republika) iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru (Veľká Británia, Írsko), za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa preto považuje Slovenská republika v súlade s § 17 ods. 2 zákona o DPH.
93. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že neuviedol ani úvahy, ktoré ho viedli k vyvráteniu dôkazov uvedených žalobcom, že správca dane pripísal povinnosti iných daňových subjektov žalobcovi a zároveň sa nevysporiadal s aktuálnou platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, správny súd zastáva názor, že rozhodnutia žalovaného aj správcu dane boli vydané v súlade s Daňovým poriadkom a správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
94. Správny súd poukazuje, že žalobca ku kontrole predložil iba faktúry. Nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, a správca dane tak musel vykonávať vlastné dokazovanie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa zisteného skutkového stavu, zároveň správny súd je toho názoru, že pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojom podnikaní. Prvý odberateľ je povinný urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky v rámci členských štátov EÚ, uistiť sa o serióznosti svojich obchodných partnerov, pretože v prípade nesplnenia podmienok trojstranného obchodu je povinný registrovať sa v treťom členskom štáte, kde skončila preprava tovaru, nakoľko v tejto krajine má zdaniteľný obchod, t.j. nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane nespochybňuje fakt, že tovar bol žalobcom nakúpený od 1. dodávateľa, a že žalobca za tovar zaplatil 1. dodávateľovi. Správca dane spochybnil fakt, že tovar bol dodaný 2. odberateľovi, pretože dodanie tovaru 2. odberateľovi sa nepotvrdilo, ani žalobca neobdŕžal úhradu od 2. odberateľa. Tiež nebolo preukázané, že 2. odberateľ priznal daň z tovaru.
95. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že sa vysporiadali s aktuálnou platnou judikatúrou, ktorá je pre správcu dane záväzná, a z ktorej vyplýva, že ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň; ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Nadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štátu, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar nepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v rozsudku v spojených prípadoch C-536/08 a C-539/08, v ktorom vyjadril, že ak by sa právo na odpočet v takomto prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice, keďže zdaniteľná osoba, ktorej by sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom došlo k ukončeniu prepravy alebo odoslania tovaru. Ak nadobúdateľ tovaru preukáže zdanenie nadobudnutia tohto tovaru v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, môže opraviť uplatnenú daň v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň.
96. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 8Sžf/56/2015 zo dňa 25.01.2018, z ktorého vyplýva, že ... „Osoby (daňovníci), ktorí chcú uplatniť pri zdaniteľnom obchode postup podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. musia kumulatívne splniť všetky zákonné podmienky, pričom nemôže dôjsť len k vyňatiu časti obchodov v reťazci za účelom uplatnenia trojstranného obchodu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. Musí ísť o obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. dodávateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.“
97. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je primerane rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane. Dôkazné bremeno zaťažuje aj daňový subjekt, ktorý je povinný si zabezpečiť dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané v daňovom doklade mohol správcovi dane preukázať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, uznesenie zo dňa 14.11.2018 sp. zn. I.ÚS 377/2018-53, ktorý uviedol: „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť , pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovanie a zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
98. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým zisteniam v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, čo žalobca aj využil. Správca dane nie je povinný vykonávať všetky dôkazy, ktorý navrhuje žalobca, je povinný zistiť stav tak, aby mohla byť daň správne určená, čo v danom prípade aj vykonal. Podľa zákona o daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov prekladaných daňovým subjektom. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdenia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahy, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.02.2018 sp. zn. 3Sžfk/6/2017).
99. K žalobnej námietke, v ktorej sa žalobca odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 správny súd argumentuje, že bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (v zmysle záverov judikatúry ESĽP v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov (vec Zielinsky, Pradal a spol. v Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, Borovská a Forai v. Slovenská republika č. A-48554/10 zo dňa 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s odbornou starostlivosťou (rozsudok NS SR sp.zn.10Sžfk/76/2018 zo dňa 28.04.2020) .
100. V okamihu kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako deklaruje. Žalobca v danom prípade síce predložil faktúry prepravné doklady, avšak povinnosťou správcu dane nebolo len vyhodnotiť tieto doklady iba z formálneho hľadiska, ale aj preverovať, či k uskutočneniu deklarovaného obchodu došlo tak, ako je to uvádzané na týchto predložených dokladoch. Na strane žalobcu teda nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré pôvodne uvádzať v priznaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžfk/47/2018 zo dňa 20.04.2020) .
101. K žalobnej námietke, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy pri vydávaní svojho rozhodnutia, že na jednej strane žalobca predložil dôkazy CMR doklady s podpismi potvrdzujúcimi
prevzatie tovaru v mene odberateľa a úhrady faktúr, aj keď nie od druhého odberateľa a proti týmto dôkazom stálo ústne vyjadrenie štatutára druhého odberateľa MANNINGHAM CONCRETE získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii správny súd argumentuje, že medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov sa vykonáva v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dani z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 prepracované znenie). Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Svojim obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgán členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s DPH, čo vyplýva z čl. 1 tohto nariadenia. Využitím medzinárodnej výmeny informácií správca dane overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Realizácia medzinárodnej výmeny informácií je legitímnou činnosťou správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o subdodávateľoch tovaru resp. odberateľoch tovaru. Výmena informácií bola uskutočnená v súlade s Nariadením rady č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výberu DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH.
102. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010, toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami.
103. Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov "administratívne vyšetrovanie" sú všetky kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH.
104. Podľa článku 7 ods. 1 cit. nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.
105. Podľa článku 7 ods. 2 cit. nariadenia, na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.
106. Podľa článku 7 ods. 5 citovaného nariadenia, aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu.
107. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v žalobe, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť dôkazov, resp. informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií s poukazom na skutočnosť, že nemal možnosť realizovať svoje procesné práva, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. októbra 2013 č. C-276/12 v právnej veci Jiří Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní město Prahu, kde Európsky súdny dvor posudzoval procesne totožnú žalobcom namietanú otázku, a síce, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií za situácie, ak pri medzinárodnej výmene informácií neboli realizované procesné práva daňového subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. V tomto smere správny súd poukazuje na bod 44 a
nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Neúčasť daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda Súdny dvor vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré sa následne majú použiť v daňovom konaní nie sú nezákonnými informáciami, ani za situácie, že daňovníkovi nebolo priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu.
108. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v rozsudku v spojených prípadoch C-536/08 a C-539/08. Podľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „... je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v rámci Spoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za uskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebol do tohto členského štátu skutočne dovezený. Za týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú "právo na odpočet" v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie v rámci Spoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravený v uvedenom článku. Je potrebné zdôrazniť, že takýto všeobecný režim odpočtu dane, upravený v článku 17 šiestej smernice, nemôže v situácii, aká je vo veci samej, nahradiť osobitný režim upravený v článku. 28b A ods. 2 druhom odseku tejto smernice, ktorý vychádza z mechanizmu zníženia základu dane umožňujúceho korigovať dvojité zdanenie. Okrem toho, keby bol v takom prípade priznaný nárok na odpočet, hrozilo by, že bude narušený potrebný účinok článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho odseku šiestej smernice vzhľadom na to, že zdaniteľná osoba, ktorej bol priznaný nárok na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy. Takéto riešenie by mohlo nakoniec ohroziť použitie základného pravidla, ktoré stanovuje, že sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva považuje miesto, kde sa tovar nachádza pri ukončení odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte, kde dochádza ku konečnej spotrebe, čo je cieľom prechodnej úpravy . Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice sa musia vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom odseku tohto posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou je na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva.“
109. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, t.j. dvojité zdanenie. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, ak na daný prípad aplikoval výklad príslušného článku šiestej smernice v spojitosti so Smernicou č. 2006/112/ES Európskym súdnym dvorom, týkajúci sa úpravy odpočtu DPH v obdobnom prípade.
110. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora a argumentuje, že skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH, čo musí preukázať daňový orgán, správny súd zastáva názor, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by žalobcovi správca dane nepriznala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárneho dodania preto, že mal objektívne preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu, preto aplikácia týchto rozsudkov je právne irelevantná.
111. Správny súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
112. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil.
113. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
114. Žalobca v žalobe navrhol v zmysle § 65 ods.2 SSP, aby súd rozhodol o spojení súvisiacich žalôb podaných na správny súd dňa 01.07.2019.
115. Podľa § 65 ods.1 veta prvá SSP, v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania.
116. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a vyrubení dane žalobcovi za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 je na správnom súde vedená pod sp.zn. 6S/31/2019. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a vyrubení dane žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013 je na správnom súde vedená pod sp.zn. 6S/32/2019, teda obe žaloby boli pridelené do senátu 6S.
117. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa jedná o „možnosť“ a nie „povinnosť“ spojiť veci na spoločné konanie.Predsedníčka senátu s poukazom na rozdielnosti v zistenom skutkovom stave vykonávala procesné úkony v každej veci zvlášť a následne verejne vyhlásila rozsudok v oboch veciach sp.zn.6S/31/2019 a sp.zn.6S/32/2019 dňa 20.01.2022.
118. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 SSP v spojení s § 167 a s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
119. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).