Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/302/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. P., bývajúceho v Č.B.Č.,

v dovolacom konaní zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, za

ktorú koná Mgr. Peter Kubovič, advokát a konateľ, proti žalovaným 1/ J. P., bývajúcemu

v Č.B.Č., 2/ J. P., bývajúcemu v B., 3/ Z. P., bývajúcej v B., 4/ H. S., bývajúcemu v B.,

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 6

C 44/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. októbra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. októbra 2011 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Brezno z 26. apríla 2011 č.k. -197

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou podanou na okresný súd 20. februára 2008 doplnenou podaním

z 25. septembra 2008 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 24. mája 2005,

ktorou žalovaný 1/ a žalovaný 2/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely každý vo výške ¼-

tiny na žalovanú 3/ a žalovaného 4/ k nehnuteľnosti špecifikovanej ako: stavba súp. č. 1326,

postavená na parcele č. 869/2 , druh stavby: 510, popis stavby: Rodinný dom, zapísaný

na LV č. X., pre katastrálne územie Č. B., okres Brezno (ďalej len „nehnuteľnosť“) za kúpnu

cenu 2 000 Sk je v časti prevodu na žalovaného 4/ neplatná a zároveň, aby určil, že

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú žalovaný 1/ v podiele ¼-tiny a žalovaná 3/

v podiele ¼-tiny. Návrh odôvodil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti v podiele ¼-tiny, že žalovaní 1/ a 2/ porušili jeho predkupné právo vyplývajúce

z ustanovenia (ďalej len ) a že ako oprávnený spoluvlastník

z predkupného práva sa dovolal písomným oznámením z 20. augusta 2007 v zmysle

voči všetkým žalovaným neplatnosti právneho úkonu.

2

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. februára 2009 sp.zn.

(v poradí prvým) na odvolanie žalovaného 4/ rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

určil, že kúpna zmluva z 24. mája 2005 je voči žalovanému 4/ neplatná a v ktorom určil, že

spoluvlastnícky podiel žalovaného 4/ zapísaný v liste vlastníctva číslo X. pre katastrálne

územie Č. B. pod B 5 v ¼-tine patrí žalovanému 1/ a vo výroku o trovách konania, zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým určil, že žalovaná

3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele ¼-tiny zostal nedotknutý. Krajský

súd vyslovil v tomto rozhodnutí právny názor, podľa ktorého, ak už došlo k prevodu

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti a namieta sa len porušenie predkupného práva,

oprávnený spoluvlastník sa môže od nadobúdateľa domáhať len prevodu vlastníctva

za rovnakých podmienok formou žaloby „o uloženie vyhlásenia vôle nahradzujúce toto

vyhlásenie“ ( ) a že na určení neplatnosti zmluvy by bol daný naliehavý

právny záujem len vtedy, ak by existovali aj iné dôvody neplatnosti takejto zmluvy.

V nadväznosti na uvedené konštatoval, že dôsledkom iného právneho posúdenia veci môže

byť aj zmena žalobnej žiadosti.

V ďalšom konaní okresný súd rozsudkom z 26. apríla 2011 č.k. -197

rozhodol potom, ako uznesením z 20. októbra 2009 č.k. -125 pripustil zmenu

žaloby (popri pôvodnom petite) o petit, podľa ktorého sa nahradzuje prejav vôle žalovaného

4/ predať žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v ¼-tine a ako

uznesením z 24. marca 2011 č.k. -187 znova rozhodol o zmene žalobného návrhu

v znení ukladajúcom vyhlásenie vôle žalovaného 4/ predať žalobcovi svoj spoluvlastnícky

podiel k predmetnej nehnuteľnosti v ¼-tine, že sa nahradzuje prejav vôle žalovaného 4/ tak,

že žalovaný 4/ predáva žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel vo výške ¼-tiny k predmetnej

nehnuteľnosti za kúpnu cenu 33.19 Eur a za ďalších podmienok uvedených v Zmluve

o prevode nehnuteľnosti, ktorá tvorí súčasť výroku tohto rozsudku. Konanie v časti o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24. mája 2005, ktorou predávajúci žalovaní 1/ a 2/

previedli svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti na kupujúcich žalovaných

3/ a 4/, ako aj v časti voči žalovaným 1/ až 3/ zastavil a o trovách konania si vymienil

rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k zastaveniu časti konania v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca

žiadal pri ostatnej zmene návrhu rozhodnúť len o časti žalobného petitu z čoho vyvodil, že

návrh v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu vzal späť. Konanie o tomto návrhu preto

3

podľa zastavil a v zmysle zastavil konanie voči

žalovaným 1/ až 3/

Vo vzťahu k veci samej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výsledkami

vykonaného dokazovania bolo preukázané porušenie zákonného predkupného práva žalobcu

vyplývajúce z ustanovenia , keďže žalovaní 1/ a 2/ pred uzavretím kúpnej zmluvy

nevykonali voči ostatným spoluvlastníkom ústne ani písomne ponuku na kúpu svojich

spoluvlastníckych podielov. Žalobca vyslovil s prevodom spoluvlastníckych podielov

žalovaných 1/ a 2/ nesúhlas, čo nepochybne vyplýva z jeho písomných úkonov, ktorými sa

voči žalovaným dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jeho predkupného

práva. V zmysle zákonnej úpravy žalobca mal možnosť buď sa domôcť neplatnosti kúpnej

zmluvy alebo sa domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj. Keďže žalovaný

4/ s prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu nesúhlasil, dospel k záveru, že žalobca sa

dôvodne domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného 4/ ako nadobúdateľa z napadnutej

kúpnej zmluvy. Návrhu žalobcu preto vyhovel a uložil žalovanému 4/ povinnosť previesť

na žalobcu spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v ¼-tine za rovnakých

podmienok, ako tomu bolo v kúpnej zmluve z 24.5.2005. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. októbra 2011 sp.zn.

na odvolanie žalovaného 4/ rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobe vyhovel, zmenil

tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právo domáhať sa, aby mu

nadobúdateľ ponúkol vec na predaj je majetkové právo ( ), ktoré sa premlčuje

v trojročnej premlčacej dobe, začiatok ktorej plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

po prvý raz ( ). V danej veci trojročná premlčacia lehota začala plynúť

od vecnoprávnych účinkov vkladu kúpnej zmluvy, t.j. od 11. januára 2006 a uplynula

11. januára 2009. Žalobca uplatnil svoj nárok, aby mu žalovaný 4/ ponúkol na predaj

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v ¼-tine, až podaním adresovaným okresnému súdu

dňa 20. októbra 2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Keďže

žalovaný 4/ sa premlčania dovolal, musel na jeho námietku prihliadnuť a nemohol premlčané

právo žalobcovi priznať ( veta tretia ). Rozsudok okresného súdu preto

vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom súdov nižších stupňov došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a bola mu odňatá možnosť konať pred

súdom. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenia veci a že jeho rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca porušenie jeho práva na spravodlivý proces

videl v tom, že krajský súd v zrušujúcom uznesení zaujal právny názor (na jeho nesprávnosť

žalobca v celom konaní poukazoval) bez toho, aby sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal

s otázkou, či je vôbec možné nahradiť prejav vôle nadobúdateľa k odpredaju veci pri právnom

úkone, ktorý je neplatný z dôvodu dovolania sa jeho relatívnej neplatnosti, bez toho, aby sa

vyporiadal s námietkou odkazujúcou na iné konanie vedené pod sp.zn. tohto

istého súdu, v ktorom v obdobnej veci krajský súd zaujal iný právny názor a bez toho, aby sa

vyjadril k žalobcom uvádzanej konštantnej judikatúre. Vytýkal odvolaciemu súdu, že rovnako

postupoval aj v dovolaním napadnutom rozsudku, hoci v písomnom vyjadrení k možnému

inému právnemu posúdeniu veci z 13. októbra 2011 opätovne žiadal, aby sa odvolací súd

s týmito otázkami vyporiadal. Za nesprávny považoval záver okresného súdu, podľa ktorého

návrh v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu vzal späť. V tejto súvislosti poukázal

na svoje podanie z 18. marca 2011 urobené na priamy dotaz okresného súdu, v ktorom okrem

iného výslovne uviedol, že žalobu v tejto časti neberie späť (urobil tak práve z dôvodu jeho

nesúhlasu s právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení).

Týmto nesprávnym postupom mu súdy nižšieho stupňa (odvolací súd v tomto smere žiadnu

nápravu neurobil) odňali možnosť pred súdom konať. K tzv. inej vade, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci uviedol, že krajský súd v zrušujúcom uznesení vyjadril mylný

názor, že si má uplatniť právo na odpredaj spoluvlastníckeho podielu od nadobúdateľa. Týmto

nesprávnym názorom aj jeho ako účastníka konania zaviazal k úkonom, ktoré boli

od doručenia uvedeného zrušujúceho uznesenia „neplatné“. Výsledkom tohto nesprávneho

postupu krajského súdu bolo vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré zasiahlo do jeho práv

a právom chránených záujmov. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci namietal,

že odvolací súd nesprávne posúdil otázku právneho nároku spoluvlastníka pri porušení jeho

predkupného práva. Vytýkal odvolaciemu súdu, že opomenul pre vec podstatnú skutočnosť

zrejmú z obsahu spisu, a to, že písomným podaním z 20. augusta 2007 sa dovolal relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov a že účinky neplatnosti

nastali doručením týchto oznámení žalovaným, ktorí doručenie tohto prejavu vôle

nerozporovali. Ako oprávnený spoluvlastník z predkupného práva si teda zvolil možnosť

domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho

podielu k predmetnej nehnuteľnosti a preto sa už nemohol domáhať, aby mu žalovaný 4/

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v ¼-tine ponúkol na kúpu. Ak odvolací súd dospel

k inému právnemu názoru, ide podľa dovolateľa o právny názor nesprávny.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

dôvodné.

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Ich interpretáciou a používaním

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný

súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Súd je povinný svojou činnosťou

zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (denegatio iustiae).

Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti

a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ).

Okresný súd a ani krajský súd sa v danej veci vyššie uvedenými všeobecnými

ustanoveniami dôsledne neriadili.

V posudzovanej veci treba prisvedčiť žalobcovi v tom, že záver krajského súdu

vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení z 23. februára 2009 sp.zn. , týkajúci sa

možnosti žalobcu domáhať sa v danej veci súdnej ochrany len formou žaloby o uloženie

vyhlásenia vôle nahradzujúce toto vyhlásenie ( ), ktorý v podstatnej miere

ovplyvnil ďalší postup konajúcich súdov, je nesprávny.

Súdna prax spolu s právnou teóriou sa zhodujú v tom, že oprávnený spoluvlastník

z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka možnosť

domáhať sa buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu

zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( v spojení s ), pričom nie je potrebná

existencia iných dôvodov neplatnosti alebo sa môže voči nadobúdateľovi domáhať, aby mu

predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil

od povinnej osoby ( ), pričom ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže

sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle

nadobúdateľa ( ). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo,

ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp.zn. , , , porovnaj napr. P. Vojčík

a kolektív, , stručný komentár, IURA EDITION, spol. s r.o., Bratislava

2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, , Komentár a súvisiace predpisy, V.

doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004, str.221). Treba

zdôrazniť, že súbežné uplatnenie práva podľa a podľa je z povahy

týchto nárokov vylúčené. Ak sa teda oprávnený spoluvlastník účinne dovolá relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (účinky nastávajú okamžikom, keď

prejav vôle oprávneného spoluvlastníka dôjde prevodcovi a nadobúdateľovi prevedeného

podielu), neprichádza do úvahy uplatnenie práva, aby mu nadobúdateľ predaný podiel

ponúkol na kúpu (nadobúdateľ nemôže ponúknuť na kúpu niečo, čo nikdy platne

nenadobudol). To znamená, že hmotné právo priamo podmieňuje aj formu procesnej ochrany

(žaloby), ktorou oprávnený spoluvlastník musí v prípade sporu svoj nárok na súde uplatniť

a zároveň aj to, že nemožno žalovať súčasne o určenie neplatnosti právneho úkonu

a na povinnosť ukladajúcu vyhlásenie vôle.

V posudzovanej veci odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení dospel

k nesprávnemu záveru, že žalobca sa môže v danom prípade domáhať od nadobúdateľa

(žalovaného 4/ ) len prevodu vlastníctva za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil, keď

nesprávne za právne významné považoval skutočnosti, že už došlo k prevodu

spoluvlastníckeho podielu na nadobúdateľa a že sa namieta iba porušenie predkupného práva.

Odvolací súd opomenul to podstatné, že žalobca sa písomnými listami z 20. augusta 2007

účinne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 24. mája 2005 pre porušenie jeho

predkupného práva žalovanými 1/ a 2/ (prejav vôle urobil v písomnej forme voči prevodcom

a aj nadobúdateľom a písomný prejav vôle bol všetkým žalovaným riadne doručený).

Žalobca ako oprávnený spoluvlastník z predkupného práva si teda zvolil jednu zo zákonných

možností ochrany vyplývajúcu z ustanovenia v spojení s . Nemohol sa

preto s úspechom domáhať ochrany formou žaloby, ktorou sa pri kúpe nahradí prejav vôle

nadobúdateľa ( ), ako to nesprávne uviedol krajský súd.

Okresný súd, riadiac sa týmto nesprávnym názorom krajského súdu, následne

postupoval v konaní nezákonne, v rozpore s požiadavkou zabezpečenia spravodlivej ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov, keď najskôr uznesením z 20. októbra 2009 č.k.

-125 pripustil „zmenu návrhu“, vo forme rozšírenia pôvodného petitu o ďalší

petit, podľa ktorého sa nahradzuje prejav vôle žalovaného 4/ predať žalobcovi svoj

spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti a následne uznesením z 24. marca 2011

č.k. -187 znova rozhodol o zmene žalobného návrhu v znení ukladajúcom

vyhlásenie vôle žalovaného 4/ predať žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej

nehnuteľnosti.

V prvom prípade je postup okresného súdu zjavne zmätočný, keď predmetom konania

sa stali dva samostatné nároky, ktoré sa z povahy veci navzájom vylučujú a o ktorých preto

nebolo možné rozhodnúť v jednom konaní. Okrem toho výsledkom uvedeného rozhodnutia je

stav, kedy nie je úplne zrejmé, ktorý z uplatnených nárokov má byť predmetom konania

a teda, čo je vlastne predmetom súdneho sporu (na uvedenú zmätočnosť poukazuje v odvolaní

proti rozsudku okresného súdu aj žalovaný 4/).

Ani v prípade druhého rozhodnutia, ktorým okresný súd pripustil „zmenu návrhu“,

jeho postup a ním vydané rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, urobené v súlade

s ustanovením Výsledkami vykonaného dokazovania bolo totiž bezpochyby

preukázané, že žalobca sa voči žalovaným účinne dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy

z dôvodu porušenia jeho predkupného práva, čo napokon okresný súd konštatuje aj

v dôvodoch svojho rozsudku. Ide o skutkovú okolnosť, od ktorej žalobca odvodzuje ním

uplatnené právo, ktorá ale nemohla byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Nebol

preto splnený zákonný predpoklad pre pripustenie zmeny návrhu v zmysle

Chýbal teda akýkoľvek zákonný podklad pre konanie o „zmenenom návrhu“, t.j. o návrhu

na uloženie povinnosti nahradenia prejavu vôle. Konajúce súdy mali preto správne

pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy. Ak tak neurobili, ich postup treba považovať za vadný, odporujúci zákonu,

ktorého výsledkom bolo vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci a to nielen odvolacím

súdom, ale aj súdom prvého stupňa.

Pre úplnosť treba dodať, že okresný súd konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

a vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ zastavil, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky.

V spise sa totiž nenachádza prejav vôle žalobcu, ktorým by žalobca vzal žalobu o neplatnosť

právneho úkonu späť. Späťvzatie návrhu v tejto časti, aj vzhľadom na vyššie uvedené,

nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že žalobca požadoval zmenu žaloby. Zastavenie konania

vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ v zmysle do úvahy neprichádza, lebo

postup podľa tohto zákonného ustanovenia je možný, len ak ide o konanie nesporové, t.j.

konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu ( ). Navyše, žalobca podaním z 18. marca

2011 (č.l. 185 spisu) oznámil súdu na jeho priamu výzvu, že návrh voči žalovaným 1/ až 3/

neberie späť.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že okresný súd a rovnako aj krajský

súd zaťažili konanie tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), na ktorú je dovolací súd povinný prihliadnuť aj bez návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa a rozsudok

krajského súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil, včítane

výroku, ktorým okresný súd konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj v časti voči

žalovaným 1/ až 3/ zastavil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na záver dovolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že naliehavý právny

záujem žalobcu na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy ( ),

predmetom ktorej je nehnuteľnosť, je daný už tým, že rozsudok, ktorým súd rozhodol

o neplatnosti právneho úkonu je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou

záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), a teda že

žalobca môže práve takýmto určením dosiahnuť odstránenie neistoty v právnych vzťahoch

týkajúcich sa spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, prípade predísť možným ďalším sporom.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová