Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9e8/390170.71cc7c.pdf
PDF · 93.95 KB
No categories available
2Tost/2/2014
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 2/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika
v trestnej veci vyţiadanej osoby P. B. pre trestný čin účasti na trestnom zoskupení,
organizovanej alebo ozbrojenej lúpeţi podľa artt. 416, 56, 110624 par. 1 and 625 no. 2
and 61 Trestného zákona Talianskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
29. januára 2014 v Bratislave, o sťaţnosti vyţiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo 16. januára 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, takto
rozhodol:
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Na podklade návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo 14. januára 2014,
sp. zn. 2 KPt 9/14/1100, bol P. B. uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo 16. januára 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom
zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len EZR) vzatý do predbeţnej väzby,
ktorá začala plynúť dňom 14. januára 2014 od 8.20 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon
väzby v Bratislave.
Na P. B. bol totiţ vydaný európsky zatýkací rozkaz z 2. augusta 2013, Úradom
predbeţného vyšetrovania pri trestnom súde v Bozene, sp. zn. 5128/12 R.G.N.R.-501446/13
R.GIP, pre trestné činy účasti na trestnom zoskupení, organizovanej alebo ozbrojenej lúpeţi
podľa artt. 416, 56, 110624 par. 1 and 625 no. 2 and 61 Trestného zákona Talianskej
republiky, za účelom jeho trestného stíhania v predmetnej trestnej veci.
Proti uzneseniu krajského súdu o vzatí do predbeţnej väzby podal P. B. v zákonom
stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťaţnosť, ktorú aj bliţšie písomne
odôvodnil.
V jej odôvodnení namietal, ţe rozhodnutie o vzatí zadrţanej osoby do predbeţnej
väzby je rozhodnutím fakultatívnym, ktoré okrem formálnych podmienok vyţaduje aj zistenie
materiálnej podmienky, t. j. obavy zo zmarenia účelu konania o EZR, ak by sa takéto konanie
viedlo na slobode.
Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, či takáto materiálna podmienka
existuje. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto otázkou nijako
nevysporiadal. Jeho postup je treba preto povaţovať len za formalistický a teda nezákonný.
V ďalšom namietal, ţe záznam o EZR (nahradzujúci samotný EZR) neobsahuje rodné
priezvisko vyţiadanej osoby. Nezodpovedá preto zákonu a nemôţe slúţiť pre potreby konania
o EZR. Napokon poukázal aj na to, ţe pri jeho zadrţaní v Taliansku boli porušené jeho práva,
nebol prítomný tlmočník, prehliadka jeho tela a motorového vozidla bola vykonaná
bez relevantného povolenia.
Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z predbeţnej
väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby nie je dôvodná.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť
zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania
o európskom zatýkacom rozkaze, pokiaľ orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní
nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyţaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadrţanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbeţnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbeţnej väzby alebo ju prepustiť
na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní 12, nie je pritom
viazaný. Ak sudca rozhodne, ţe sa zadrţaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môţe
rozhodnúť o uloţení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo
k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní 13, ktorý
sa pouţije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbeţnej väzbe nie je k dispozícii európsky
zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému
je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.
V danom prípade všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o vzatí vyţiadanej
osoby do predbeţnej väzby boli splnené napriek tomu, ţe v zmysle sťaţnostných námietok
P. B. odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, materiálnej podmienky väzby,
je celkom formalistické, arbitrárne.
Vyţiadaná osoba, P. B., bol zadrţaný v Bratislave 14. januára 2014 o 8.20 hod. Návrh
krajského prokurátora na jeho vzatie do predbeţnej väzby bol krajskému súdu doručený
14. januára 2014 o 14.20 hod., ktorý v zákonom stanovenej lehote o tomto návrhu rozhodol
(16. januára 2014 o 9.39 hod., č.l. 11).
Všetky formálne podmienky pre vzatie vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby, vrátane
zákonných lehôt pre rozhodnutie súdom boli teda splnené. Zákonu zodpovedá aj predloţený
formulár a rozsah súboru údajov v ňom uvedených, ktorý do predloţenia EZR má rovnaké
účinky. Neuvedenie rodného priezviska v ňom nemá pre identifikáciu osoby v tomto prípade
ţiadny význam. Ani P. B. rodné priezvisko nikde neuvádza, t. j. ani pri úkonoch trestného
konania v Slovenskej republike po jeho zadrţaní.
Prvostupňový súd v zmysle citovaného § 15 ods. 2 nebol viazaný dôvodmi väzby
podľa § 71 Tr. por. Vzatie sťaţovateľa do väzby je plne odôvodnené potrebou zabránenia
zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. V tomto prípade materiálna
podmienka väzby je daná charakterom trestnej činnosti uvedenej v EZR, ktorou má byť účasť
vyţiadanej osoby na trestnom zoskupení, organizovaní lúpeţe v rôznych krajinách viacerými
skutkami. Uvedené skutočnosti sú dostatočne vyjadrené aj v opise skutku, ktorý je jej kladený
za vinu (čl. 8).
Nad rámec uvedeného najvyšší súd dodáva, ţe odôvodnenosť postupu súdu
podľa citovaných ustanovení zákona o EZR podporuje aj skutočnosť zistená výsluchom
vyţiadanej osoby, ktorá uviedla, ţe na polícii v Talianskej republike po jeho zadrţaní
9. septembra 2012 sa stretla so svojimi tieţ uţ zadrţanými známymi dvomi osobami.
V tejto súvislosti treba podotknúť, ţe EZR talianskymi orgánmi bol vydaný aj na A. W.
a J. K., ako to vyplýva z návrhu krajského prokurátora.
Nakoniec najvyšší súd dodáva, ţe v rámci konania o EZR doţiadaný štát, Slovenská
republika nie je oprávnená preskúmavať oprávnenosť trestného stíhania v Talianskej
republike a zákonnosť úkonov vykonanými jej orgánmi podľa jej zákonodarstva (porušenia
zákona). Táto povinnosť v plnom rozsahu ťaţí štát pôvodu (v tomto prípade Taliansku
republiku) a môţe byť namietaná len v konaní pred jeho orgánmi.
Na základe uvedeného preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťaţnosti vyţiadanej
osoby - P. B. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. januára 2014
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová