Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
133/390630.f30e22.pdf
PDF · 99.97 KB
No categories available
3Tost/15/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 15/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej
na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom
rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo 7. apríla 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7. apríla 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, podľa
§ 79 ods. 3 Tr. por. per. analogiam zamietol žiadosť vyžiadanej osoby P. B. o prepustenie
z vydávacej väzby na slobodu. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. per analogiam
neprijal žiadosť vyžiadanej osoby o nahradenie vydávacej väzby prijatím dohľadu probačného
a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba P. B. prostredníctvom svojho obhajcu
sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení namietal, že Krajský súd v Bratislave pri odôvodnení
napadnutého uznesenia zneužil jeho vyjadrenia z prvého výsluchu týkajúceho
sa rozhodovania o predbežnej väzbe, ako aj vyjadrenia na neverejnom zasadnutí konanom dňa
7. apríla 2014 a tieto účelovo prekrútil. Poukazoval na to, že od začiatku je prostredníctvom
svojho obhajcu v kontakte s talianskym obhajcom S. Z., s ktorým by v prípade prepustenia
na slobodu mohol pripravovať obhajobu pred talianskymi orgánmi. Namietal, že slovenské
súdy iba formalisticky a servilne napĺňajú záväzky prebraté implementáciou predpisov
o európskom zatýkacom rozkaze bez toho, aby účelne chránili práva svojich vlastných
občanov, pričom toto konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej poukazoval
na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“), z ktorého je zrejmé, že vydávacia väzba nie
je obligatórna, ide len o prostriedok zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby na území
Slovenskej republiky, pokiaľ túto nie je možné zabezpečiť inými, miernejšími prostriedkami.
Konštatovanie súdu, že lehoty podľa § 24 ods. 2 a ods. 3 zákona o EZR sú len lehotami
poriadkovými, nie je dostatočným odôvodnením, najmä v kontexte skutočnosti, že zákon
o EZR neupravuje jednoznačne maximálnu dĺžku vydávacej väzby. Súd preto nemal dôvod
ponechať ho vo vydávacej väzbe, nakoľko nebol nikdy trestaný a v súvislosti s doručením
oznámenia o EZR sa dostavil pred slovenské orgány činné v trestnom konaní dobrovoľne
a bez obštrukcií. V závere odôvodnenia sťažnosti navrhol, aby najvyšší súd napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a zároveň nariadil jeho bezodkladné prepustenie
z väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby P. B.
nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že P. B. bol uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo 16. januára 2014, sp. zn. 1Ntc 1/2014, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2014, sp. zn. 2 Tost 2/2014, na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného súdom Tribunale penale di Bolzano, Talianska
republika, zo dňa 2. augusta 2013, sp. zn. 5128-12 RGNR a č. 1446-13RG GIP vzatý
do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť dňom 14. januára 2014 o 8.20 hod a vykonávala
sa v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Následne bola vyžiadaná osoba vzatá do vydávacej
väzby na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2014, sp. zn.
1Ntc 1/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2014,
sp. zn. 6 Tost 8/2014.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná
sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby
z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu.
V zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti
vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky
alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského
súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné
vyšetrovanie.
Podľa § 16 ods. 3 zákona o EZR príslušný sudca rozhodne o prepustení osoby
z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby orgánom štátu pôvodu, alebo
v prípadoch uvedených v § 25 ods. 1 a 3 zákona o EZR, posledným dňom ustanovenej lehoty.
Okrem toho sudca rozhodne o prepustení z vydávacej väzby, ak
a) justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ak ho vo vzťahu
k Slovenskej republike odvolal,
b) príslušný sudca rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná, alebo
c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o EZR na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný
predpis o trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/
alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať
obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného
a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného
a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného
členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o žiadosti
vyžiadanej osoby P. B. o prepustenie z vydávacej väzby postupoval v súlade s uvedenými
zákonnými ustanoveniami a potrebu ponechania vyžiadanej osoby vo vydávacej väzbe
aj podrobne odôvodnil. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
Najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že inštitút vydávacej väzby v konaní
o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej
hlave prvej časti Trestného poriadku. Súd v tomto štádiu nemôže skúmať ani dôvodnosť
podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej
kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku
Slovenskej republiky otázku právnej kvalifikácie skúma až pri rozhodovaní o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu. Súd v štádiu predbežného vyšetrovania (prvé štádium),
v ktorom sa skúmajú dôvody a podmienky podania návrhu na vykonanie európskeho
zatýkacieho rozkazu, pri rozhodovaní o väzbe skúma len splnenie zákonných podmienok
relevantných pre rozhodnutie o väzbe vyžiadanej osoby v zmysle zákona o EZR.
Ponechanie vyžiadanej osoby vo vydávacej väzbe považuje najvyšší súd aj naďalej
za nevyhnutné, nakoľko tu najmä s ohľadom na charakter skutkov, ako aj vyžiadanú osobu
existuje v prípade prepustenia na slobodu hrozba zmarenia účelu konania o európskom
zatýkacom rozkaze.
Ako správne skonštatoval krajský súd, s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2013 pod č. 8, lehoty uvedené v § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona o EZR
sú tzv. „poriadkovými lehotami“, to znamená, že zákon s ich nedodržaním nespája žiadne
sankčné následky, napr. vo forme zákazu ďalej o veci konať. Preto nedodržanie lehôt
na prijatie rozhodnutia o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu stanovených v citovanom
ustanovení nespôsobuje následok vo forme nemožnosti rozhodnúť aj po ich uplynutí,
a to či už o jeho vykonaní alebo nevykonaní. Rovnako nedodržanie uvedených lehôt nie je
dôvodom na prepustenie vyžiadanej osoby z vydávacej väzby. Dôvody prepustenia
z vydávacej väzby sú limitované ustanovením § 16 ods. 3 zákona o EZR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. apríla 2014
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová