Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/15/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 7. apríla 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7. apríla 2014, sp. zn. , podľa

per. analogiam zamietol žiadosť vyžiadanej osoby P. B. o prepustenie

z vydávacej väzby na slobodu. Súčasne podľa per analogiam

neprijal žiadosť vyžiadanej osoby o nahradenie vydávacej väzby prijatím dohľadu probačného

a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba P. B. prostredníctvom svojho obhajcu

sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení namietal, že Krajský súd v Bratislave pri odôvodnení

napadnutého uznesenia zneužil jeho vyjadrenia z prvého výsluchu týkajúceho

sa rozhodovania o predbežnej väzbe, ako aj vyjadrenia na neverejnom zasadnutí konanom dňa

7. apríla 2014 a tieto účelovo prekrútil. Poukazoval na to, že od začiatku je prostredníctvom

svojho obhajcu v kontakte s talianskym obhajcom S. Z., s ktorým by v prípade prepustenia

na slobodu mohol pripravovať obhajobu pred talianskymi orgánmi. Namietal, že slovenské

súdy iba formalisticky a servilne napĺňajú záväzky prebraté implementáciou predpisov

o európskom zatýkacom rozkaze bez toho, aby účelne chránili práva svojich vlastných

občanov, pričom toto konanie je v rozpore s . Ďalej poukazoval

na ustanovenie o európskom zatýkacom rozkaze v znení

2

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“), z ktorého je zrejmé, že vydávacia väzba nie

je obligatórna, ide len o prostriedok zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby na území

Slovenskej republiky, pokiaľ túto nie je možné zabezpečiť inými, miernejšími prostriedkami.

Konštatovanie súdu, že lehoty podľa § 24 ods. 2 a ods. 3 zákona o EZR sú len lehotami

poriadkovými, nie je dostatočným odôvodnením, najmä v kontexte skutočnosti, že zákon

o EZR neupravuje jednoznačne maximálnu dĺžku vydávacej väzby. Súd preto nemal dôvod

ponechať ho vo vydávacej väzbe, nakoľko nebol nikdy trestaný a v súvislosti s doručením

oznámenia o EZR sa dostavil pred slovenské orgány činné v trestnom konaní dobrovoľne

a bez obštrukcií. V závere odôvodnenia sťažnosti navrhol, aby najvyšší súd napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a zároveň nariadil jeho bezodkladné prepustenie

z väzby na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť

podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby P. B.

nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov vyplýva, že P. B. bol uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo 16. januára 2014, sp. zn. , v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2014, sp. zn. , na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného súdom Tribunale penale di Bolzano, Talianska

republika, zo dňa 2. augusta 2013, sp. zn. 5128-12 RGNR a č. 1446-13RG GIP vzatý

do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť dňom 14. januára 2014 o 8.20 hod a vykonávala

sa v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Následne bola vyžiadaná osoba vzatá do vydávacej

väzby na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2014, sp. zn.

, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2014,

sp. zn. .

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby

z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu.

3

V zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti

vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky

alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského

súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné

vyšetrovanie.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o EZR príslušný sudca rozhodne o prepustení osoby

z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby orgánom štátu pôvodu, alebo

v prípadoch uvedených v § 25 ods. 1 a 3 zákona o EZR, posledným dňom ustanovenej lehoty.

Okrem toho sudca rozhodne o prepustení z vydávacej väzby, ak

a) justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ak ho vo vzťahu

k Slovenskej republike odvolal,

b) príslušný sudca rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná, alebo

c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o EZR na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný

predpis o trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode, alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného

a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného

členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o žiadosti

vyžiadanej osoby P. B. o prepustenie z vydávacej väzby postupoval v súlade s uvedenými

zákonnými ustanoveniami a potrebu ponechania vyžiadanej osoby vo vydávacej väzbe

aj podrobne odôvodnil. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že inštitút vydávacej väzby v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej

hlave prvej časti . Súd v tomto štádiu nemôže skúmať ani dôvodnosť

podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej

kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku

Slovenskej republiky otázku právnej kvalifikácie skúma až pri rozhodovaní o výkone

európskeho zatýkacieho rozkazu. Súd v štádiu predbežného vyšetrovania (prvé štádium),

v ktorom sa skúmajú dôvody a podmienky podania návrhu na vykonanie európskeho

zatýkacieho rozkazu, pri rozhodovaní o väzbe skúma len splnenie zákonných podmienok

relevantných pre rozhodnutie o väzbe vyžiadanej osoby v zmysle zákona o EZR.

Ponechanie vyžiadanej osoby vo vydávacej väzbe považuje najvyšší súd aj naďalej

za nevyhnutné, nakoľko tu najmä s ohľadom na charakter skutkov, ako aj vyžiadanú osobu

existuje v prípade prepustenia na slobodu hrozba zmarenia účelu konania o európskom

zatýkacom rozkaze.

Ako správne skonštatoval krajský súd, s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 1/2013 pod č. 8, lehoty uvedené v § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona o EZR

sú tzv. „poriadkovými lehotami“, to znamená, že zákon s ich nedodržaním nespája žiadne

sankčné následky, napr. vo forme zákazu ďalej o veci konať. Preto nedodržanie lehôt

na prijatie rozhodnutia o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu stanovených v citovanom

ustanovení nespôsobuje následok vo forme nemožnosti rozhodnúť aj po ich uplynutí,

a to či už o jeho vykonaní alebo nevykonaní. Rovnako nedodržanie uvedených lehôt nie je

dôvodom na prepustenie vyžiadanej osoby z vydávacej väzby. Dôvody prepustenia

z vydávacej väzby sú limitované ustanovením § 16 ods. 3 zákona o EZR.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. podľa

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová