Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
125/400398.ec6623.pdf
PDF · 136.75 KB
No categories available
4Obdo/72/2013
Najvyšší súd 4 Obdo 72/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F. I., nar. X., bytom:
P., zast. A., s. r. o., so sídlom: T., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojej konateľky –
advokátky Mgr. Z. Z., proti žalovanému: M. P., živnostník s miestom podnikania: V., IČO:
X., zast: Advokátska kancelária JUDr. S., s. r. o., so sídlom: nám. M., IČO: X., konajúca
prostredníctvom svojho konateľa – advokáta Mgr. M. S., o zaplatenie 9 732,85 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Cb/32/2010,
na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/43/2013-248
zo dňa 21. augusta 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k.
3Cb/32/2010-120 zo dňa 21. februára 2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
8Cob/43/2013-248 zo dňa 21. augusta 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému
súdu Partizánske na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Partizánske ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 3Cb/32/2010-120
zo dňa 21. 02. 2013 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 9 732,85 eur s príslušenstvom
z titulu nezaplatených faktúr:
- č. 2009/0129 zo dňa 27. 01. 2009, splatnou dňa 10. 02. 2009 na sumu 1 022,59 eur,
- č. 2009/0025 zo dňa 13. 01. 2009, splatnou dňa 27. 01. 2009 na sumu 108,19 eur,
- č. 2009/0144 zo dňa 28. 01. 2009, splatnou dňa 11. 02. 2009 na sumu 42,54 eur,
- č. 2008/6837 zo dňa 30. 11. 2008, splatnou dňa 14. 12. 2008 na sumu 90,25 eur,
- č. 2008/6243 zo dňa 17. 11. 2008, splatnou dňa 01. 12. 2008 na sumu 1 774,07 eur,
- č. 2008/7171 zo dňa 19. 12. 2008, splatnou dňa 02. 01. 2009 na sumu 2 842,48 eur,
- č. 2008/6670 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 12. 12. 2008 na sumu 2 656,66 eur,
- č. 2008/6175 zo dňa 31. 10. 2008, splatnou dňa 21. 11. 2008 na sumu 106,65 eur,
- č. 2008/6672 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 12. 12. 2008 na sumu 1 089,42 eur.
Súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
3 067,15 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je nedôvodná
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Konštatoval, že predmetom konania bol
žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie kúpnych cien za dodaný tovar.
Žalobca predmetné pohľadávky nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
16. 08. 2010. Súd po posúdení platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dospel k záveru, že zmluva je neplatná
pre neurčitosť prejavu vôle jej účastníkov. Poukázal na to, že pôvodný žalobca I.,
s. r. o., v zmluve ako postupca uviedol, že má „splatné“ pohľadávky voči dlžníkom, ktoré
postupuje a zároveň v nej uviedol, že postupuje „všetky“ svoje pohľadávky. Súd mal za to, že
takéto vymedzenie postupovaných pohľadávok je neurčité, pretože nie je zrejmé, ktoré
pohľadávky sú predmetom postúpenia (či len splatné pohľadávky alebo aj nesplatné
pohľadávky a ktoré konkrétne pohľadávky to sú). Zdôrazniac, že neurčitosť prejavu vôle
účastníkov zmluvy má za následok jej neplatnosť, dospel k záveru, že súčasný žalobca sa
právnym nástupcom pôvodného žalobcu I., s. r. o., nestal, a teda v konaní nemá aktívnu vecnú
legitimáciu. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok nie je možné postúpiť všetky
pohľadávky postupcu bez toho, aby boli tieto pohľadávky konkretizované. Postúpením
pohľadávky totiž nedochádza k univerzálnej sukcesii do (všetkých) práv postupcu, dochádza
len k singulárnej sukcesii do niektorého (niektorých) práva (práv) postupcu, tieto však musia
byť dostatočne určito vymedzené. Neurčitosť právneho úkonu nie je možné odstrániť ani
výkladom prejavu vôle účastníkov konania, pretože z ich prejavu ich skutočná vôľa
nevyplýva. Prvostupňový súd uzavrel, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
16. 08. 2010, uzavretej medzi postupcom I., s. r. o. a postupníkom Ing. F. I., je absolútna
a súd na ňu musí prihliadať ex offo. Keďže zmluva nemohla nadobudnúť právne účinky,
nemohol sa žalobca stať právnym nástupcom pôvodného žalobcu v konaní. Z uvedeného
dôvodu žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, preto musel súd prvého stupňa jeho návrh
ako nedôvodný zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a priznal ju žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech.
Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozsudku, Krajský súd v Trenčíne, ako
súd odvolací, po preskúmaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p., svojím rozsudkom č. k. 8Cob/43/2013-248 zo dňa 21. 08. 2013,
napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Stotožniac sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na zdôraznenie jeho
správnosti podľa § 219 ods. 2 O. s. p. poukázal odvolací súd na uznesenie súdu prvého stupňa
č. k. 3Cb/32/2010-38 zo dňa 11. 11. 2010, právoplatné dňa 08. 12. 2010, ktorým pripustil
vystúpenie pôvodného žalobcu I., s. r. o. z konania s tým, aby do konania na jeho miesto
vstúpil Ing. F. I., nar. X., bytom P.. Ďalšími uzneseniami č. k. 3Cb/32/2010-39 zo dňa
16. 11. 2010, právoplatné dňa 22. 11. 2010 a č. k. 3Cb/32/2010-75 zo dňa 06. 09. 2011,
právoplatné dňa 28. 09. 2010, spojil s vecou sp. zn. 3Cb/ 32/2010 na spoločné konanie veci
vedené pod sp. zn. 3Cb/33/2010, 3Cb/43/2010, 3Cb/44/2010, 3Cb/45/2010, 3Cb/46/2010,
K odvolaciemu dôvodu žalobcu, spočívajúcim v tvrdení, že súd prvého stupňa v rámci
rozhodovania o procesnom návrhu podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. sa mal vysporiadať
s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010 a ak tak neurobil, je viazaný
právoplatným rozhodnutím o pripustení zámeny na strane žalobcu, odvolací súd poukázal
na ustanovenia § 90 a § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., ako aj § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) a zdôraznil, že predpokladom, aby súd vyhovel návrhu v zmysle § 92 ods. 2
a 3 O. s. p., je preukázanie splnenia formálnych podmienok spočívajúcich v tom, že nastala
právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného,
ďalej, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka
konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania a že nadobúdateľ práva súhlasí
so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho žalobcu. Poukázaním
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 251/2006 z 26. 02. 2008
uviedol, že v štádiu, v ktorom súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov, skúma
tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu, len z hľadiska
ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok, t. j. prevod alebo prechod práva
na iného. Samotné posúdenie, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je
vyhradené až do rozhodnutia vo veci samej (v rámci skúmania danosti vecnej legitimácie
účastníka konania).
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa venoval otázke posúdenia zmeny
účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. náležitú pozornosť, majúc jeho
závery, týkajúce sa zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky v zmysle preukázania
formálnych podmienok prevodu, za plne postačujúce. Následne pri rozhodovaní o veci samej
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to, či zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
16. 08. 2010 došlo k prevodu pohľadávky, ktorú pôvodný žalobca uplatnil v konaní.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010 podľa § 37 ods. 1 OZ, pretože postupované
pohľadávky nie sú jednoznačne identifikované a neurčitosť zmluvy nie je možné odstrániť
výkladom, a preto zmluva nespôsobila zamýšľané právne následky. Uviedol, že absolútnu
neplatnosť právneho úkonu posudzuje súd z vlastnej iniciatívy a úradnej povinnosti, nie je
preto relevantné, či došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávok žalovanému. Zo zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010 nevyplýva, že by jej súčasťou bola akákoľvek
príloha, v ktorej by boli pohľadávky špecifikované. Táto príloha pred súdom prvého stupňa
predložená nebola, hoci, ak by bola súčasťou zmluvy resp. oznámenia o postúpení, mal ju
žalobca predložiť. Predloženie listiny označenej ako „Kniha pohľadávok zúžená
po partneroch“, žalovaným v odvolacom konaní, o ktorej tento tvrdil, že bola súčasťou tak
samotnej zmluvy o postúpení, ako aj oznámenia o postúpení, odvolací súd považoval
za účelové a nevieryhodné, nakoľko ani z týchto listín žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by
mali byť prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedené žalobca nie je
vo veci aktívne vecne legitimovaný, preto žalobe nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
v postupe súdu prvého stupňa nevzhliadol nič protizákonné, z čoho by bolo možné vyvodiť,
že súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a § 224
ods. 1 O. s. p. a vo veci úspešnému žalovanému priznal ich náhradu titulom trov právneho
zastúpenia v sume 310,14 eur.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2013.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie
žalobca (ďalej tiež ako dovolateľ) argumentujúc, že mu ako účastníkovi konania (jeho
právnemu predchodcovi) bola procesným postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), súčasne, že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Žalobca vo svojom dovolaní obidvom vo veci konajúcim súdom vytkol, že sa
nedostatočne vysporiadali s jeho výhradami, týkajúcimi sa aktívnej vecnej legitimácie
v predmetnom súdnom konaní na strane žalobcu. Namietol, že po tom, čo súd prvého stupňa
dospel k záveru, že žalobca - Ing. F. I. sa po právoplatnosti uznesenia č. k. 3Cb/32/2010-38
zo dňa 11. 11. 2010 stal univerzálnym právnym sukcesorom po I., s. r. o, ako jeho právnom
predchodcovi, súd následne nedôvodne zmenil svoj „právny“ názor, keď v rámci skúmania
podmienok konania konštatoval, že žalobca v prebiehajúcom konaní nie je vecne
legitimovaný. Žalobca má za to, že pokiaľ by tomu tak skutočne bolo, súd mal návrh I.,
s. r. o., na procesný postup podľa § 92 ods. 2 O. s. p. zamietnuť z dôvodu neúčinného
zmluvného postúpenia pohľadávok a konať s pôvodným žalobcom. Skutočnosť, že z konania
vystúpila spoločnosť I., s. r. o. a na jej miesto vstúpil Ing. F. I., je podľa žalobcu dôsledok
akceptovania predloženého návrhu na zámenu účastníkov súdom. Tento navrhovanú zámenu
účastníkov pripustil, dospejúc k záveru, že nastali hmotnoprávne účinky zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010. V tejto súvislosti žalobca namietol aj tvrdenia odvolacieho
súdu o tom, že otázke posúdenia zmeny účastníka na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 O. s. p.,
venoval súd prvého stupňa náležitú pozornosť, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, malo konanie
prebiehať s pôvodným žalobcom - obchodnou spoločnosťou I., s. r. o., bez právneho
nástupníctva Ing. F. I.
Žalobca má za to, že súd prvého stupňa vyššie opísaným postupom pochybil a odňal
aktívne legitimovanému účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tvrdí, že v prípade absencie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, svedčí aktívna vecná legitimácia pôvodnému
žalobcovi – spoločnosti I., s. r. o. Prvostupňový súd odňal možnosť konania
pred súdom jednak spoločnosti I., s. r. o., ako pôvodnému žalobcovi, a to tým, že svojím
uznesením zo dňa 11. 11. 2010, právoplatným dňa 08. 12. 2010, pripustil, aby tento z konania
vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil Ing. F. I., ako aj novému žalobcovi, keď svojím
rozsudkom vyslovil, že nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, čím podľa názoru žalobcu
prvostupňový súd zmenil svoj pôvodný právny názor v otázke aktívnej legitimácie žalobcu.
Žalobca tiež namietol, že súdy odňatie možnosti pôvodného žalobcu - spoločnosti I., s. r. o.,
ďalej pred súdom konať, vo svojich rozsudkoch vôbec neskúmali, neposúdili a ani
neodôvodnili.
Vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca zdôraznil, že účastníci zmluvy
ňou realizovali postúpenie všetkých splatných pohľadávok v stave, v akom sa nachádzali
ku dňu 16. 08. 2010 s tým, že toto postúpenie sa v celom rozsahu týka aj žalovanej istiny
a žalovaného ako dlžníka, ktorý bol o postúpení pohľadávok, ako aj ich rozsahu, písomne
vyrozumený. Preto má žalobca za to, že neexistuje žiadna opodstatnená pochybnosť o tom, či
všetky splatné pohľadávky pôvodného žalobcu - spoločnosti I., s. r. o., dňom
16. 08. 2010 prešli na žalobcu ako nového veriteľa.
Žalobca napokon tvrdí, že zo strany konajúcich súdov došlo k zjavnému pochybeniu
pri zisťovaní skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení (hodnotení) právnych
účinkov zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 10. 2008. Opakovane zdôraznil, že
v prípade právnej neúčinnosti (neplatnosti) predmetnej zmluvy, mal súd konať s pôvodným
žalobcom a zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 2 O. s. p. nepripustiť. Tým, že sa tak nestalo,
boli pôvodný, ako aj „nový“ žalobca (pôvodný a nový veriteľ) rozsudkami súdov obidvoch
stupňov poškodení, pretože pohľadávky, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, sa ku dňu
právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu stali premlčanými, v dôsledku ktorej skutočnosti
ich nie je možné uplatniť súdnou cestou.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že ním ako jedným
z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale
možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust. § 238 O. s. p.
platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí
nemá. V posudzovanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne ako
súdu odvolacieho, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Partizánske ako súdu prvého
stupňa o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie 9 732,85 eur s príslušenstvom, pričom však
vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého
rozsudku prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú
skutočnosť je nepochybné, že dovolanie žalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3
O. s. p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale
zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok
tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto
z uvedených ustanovení vyvodiť nemožno.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti námietky žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že mu postupom súdu bola odňatá
možnosť pred ním konať, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie možnosti konať
pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p.
nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom
zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich
procesných právach. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že
súd prvého stupňa žalobu zamietol argumentujúc nedostatkom jeho aktívnej vecnej
legitimácie, a to napriek tomu, že svojím skorším uznesením pripustil, aby z konania vystúpil
pôvodný žalobca I., s. r. o. a na jeho vstúpil Ing. F. I. (súčasný žalobca).
Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby
do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí
konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa
nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované
(§ 92 ods. 2, ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Obsah spisu potvrdzuje, že súd prvého stupňa na základe písomného návrhu
pôvodného žalobcu – spoločnosti I., s. r. o. (č. l. 32), vydal dňa 11. 11. 2010 uznesenie č. k.
3Cb/32/2010-38, ktorým pripustil zámenu na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu: I.,
s. r. o., IČO: X., so sídlom: v B., na nového žalobcu: Ing. F. I., nar. X., bytom v S., a to
z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010 (č. l. 33), ktorou pôvodný
žalobca ako postupca, postúpil na nového žalobcu ako postupníka, svoje splatné pohľadávky
voči dlžníkom (článok I. zmluvy). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
08. 12. 2010.
Podľa § 159 ods. 2, 3 O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný
pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je výrazom právnej istoty vzťahov, o ktorých bolo
rozhodnuté. Je zrejmé, že súd prvého stupňa o zámene účastníka konania na strane žalobcu
právoplatne rozhodol, a to s poukazom na postúpenie pohľadávky pôvodného žalobcu
novému žalobcovi, vykonaného zmluvou zo dňa 16. 08. 2010. Nový, t. j. súčasný žalobca,
ako nový veriteľ postúpených pohľadávok, sa tak právoplatne stal účastníkom konania, čo
však neznamená, že by v závere súdneho konania nemohla byť posúdená jeho aktívna vecná
legitimácia, avšak nie na už raz posúdenom právnom základe – zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorú súd prvého stupňa právoplatne vyhodnotil za spôsobilý titul zámeny
účastníka na strane žalobcu.
Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania
k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa
v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom
tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu – nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či
ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere
konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej
legitimácie účastníkov konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je
dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.
Je treba súhlasiť s námietkou dovolateľa, spočívajúcou v tvrdení, že pokiaľ súd prvého
stupňa po právoplatnom rozhodnutí o vstupe žalobcu do predmetného konania, akceptujúc
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010, následne zamietol žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odôvodňujúc to neplatnosťou predmetnej zmluvy,
na základe ktorej však so vstupom súhlasil (§ 92 ods. 2, 3 O. s. p.), odňal mu tým možnosť
konať pred súdom.
Dovolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vo veci samej nemal
zaoberať otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože túto vyriešil
pri rozhodovaní o zámene účastníka konania na strane žalobcu, a to tým, že zmluvu
akceptoval a zámenu pripustil. Pokiaľ postavenie žalobcu v konaní prehodnotil na základe už
raz posúdenej zmluvy, zasiahol tak do záväznosti právoplatného uznesenia o zámene žalobcu.
Ak súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej mal za to, že zmluva je neplatná, tak táto
skutočnosť mu musela byť zrejmá aj pri rozhodovaní o návrhu pôvodného žalobcu na zámenu
účastníka konania na strane žalobcu. V takom prípade potom zámenu pripustiť nemal, aby sa
svojho záväzku mohol v konaní naďalej domáhať pôvodný žalobca. Preto otázku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu mal súd skúmať nie z hľadiska platnosti zmluvy, ale z hľadiska, či
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010, skutočne na žalobcu ako
postupníka prešla aj žalovaná pohľadávka.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému dovolateľom podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p., tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Súd však právnym posúdením veci účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. neodníma. Právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že
(ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, procesnou vadou
konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nie je, pretože (ani prípadným) nesprávnym právnym
posúdením veci súd účastníkovi konania realizáciu jeho procesného oprávnenia
neznemožňuje. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť,
len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však
tomu tak nie je.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo veci konajúce súdy sa
s postavením žalobcu a s jeho nárokom na zaplatenie žalovanej istiny aj s príslušenstvom,
náležite nevysporiadali, z dôvodu ktorého zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p.. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež
dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože rozhodnutia
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované
za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b
ods. 3, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa vysporiada s vytknutými
vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
náležite odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj
o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. januára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová