Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/72/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F. I., nar. X., bytom:

P., zast. A., s. r. o., so sídlom: T., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojej konateľky –

advokátky Mgr. Z. Z., proti žalovanému: M. P., živnostník s miestom podnikania: V., IČO:

X., zast: Advokátska kancelária JUDr. S., s. r. o., so sídlom: nám. M., IČO: X., konajúca

prostredníctvom svojho konateľa – advokáta Mgr. M. S., o zaplatenie 9 732,85 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -248

zo dňa 21. augusta 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k.

-120 zo dňa 21. februára 2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-248 zo dňa 21. augusta 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému

súdu Partizánske na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Partizánske ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. -120

zo dňa 21. 02. 2013 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 9 732,85 eur s príslušenstvom

z titulu nezaplatených faktúr:

- č. 2009/0129 zo dňa 27. 01. 2009, splatnou dňa 10. 02. 2009 na sumu 1 022,59 eur,

- č. 2009/0025 zo dňa 13. 01. 2009, splatnou dňa 27. 01. 2009 na sumu 108,19 eur,

- č. 2009/0144 zo dňa 28. 01. 2009, splatnou dňa 11. 02. 2009 na sumu 42,54 eur,

- č. 2008/6837 zo dňa 30. 11. 2008, splatnou dňa 14. 12. 2008 na sumu 90,25 eur,

- č. 2008/6243 zo dňa 17. 11. 2008, splatnou dňa 01. 12. 2008 na sumu 1 774,07 eur,

- č. 2008/7171 zo dňa 19. 12. 2008, splatnou dňa 02. 01. 2009 na sumu 2 842,48 eur,

- č. 2008/6670 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 12. 12. 2008 na sumu 2 656,66 eur,

2

- č. 2008/6175 zo dňa 31. 10. 2008, splatnou dňa 21. 11. 2008 na sumu 106,65 eur,

- č. 2008/6672 zo dňa 28. 11. 2008, splatnou dňa 12. 12. 2008 na sumu 1 089,42 eur.

Súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume

3 067,15 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je nedôvodná

pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Konštatoval, že predmetom konania bol

žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie kúpnych cien za dodaný tovar.

Žalobca predmetné pohľadávky nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

16. 08. 2010. Súd po posúdení platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dospel k záveru, že zmluva je neplatná

pre neurčitosť prejavu vôle jej účastníkov. Poukázal na to, že pôvodný žalobca I.,

s. r. o., v zmluve ako postupca uviedol, že má „splatné“ pohľadávky voči dlžníkom, ktoré

postupuje a zároveň v nej uviedol, že postupuje „všetky“ svoje pohľadávky. Súd mal za to, že

takéto vymedzenie postupovaných pohľadávok je neurčité, pretože nie je zrejmé, ktoré

pohľadávky sú predmetom postúpenia (či len splatné pohľadávky alebo aj nesplatné

pohľadávky a ktoré konkrétne pohľadávky to sú). Zdôrazniac, že neurčitosť prejavu vôle

účastníkov zmluvy má za následok jej neplatnosť, dospel k záveru, že súčasný žalobca sa

právnym nástupcom pôvodného žalobcu I., s. r. o., nestal, a teda v konaní nemá aktívnu vecnú

legitimáciu. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok nie je možné postúpiť všetky

pohľadávky postupcu bez toho, aby boli tieto pohľadávky konkretizované. Postúpením

pohľadávky totiž nedochádza k univerzálnej sukcesii do (všetkých) práv postupcu, dochádza

len k singulárnej sukcesii do niektorého (niektorých) práva (práv) postupcu, tieto však musia

byť dostatočne určito vymedzené. Neurčitosť právneho úkonu nie je možné odstrániť ani

výkladom prejavu vôle účastníkov konania, pretože z ich prejavu ich skutočná vôľa

nevyplýva. Prvostupňový súd uzavrel, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

16. 08. 2010, uzavretej medzi postupcom I., s. r. o. a postupníkom Ing. F. I., je absolútna

a súd na ňu musí prihliadať ex offo. Keďže zmluva nemohla nadobudnúť právne účinky,

nemohol sa žalobca stať právnym nástupcom pôvodného žalobcu v konaní. Z uvedeného

dôvodu žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, preto musel súd prvého stupňa jeho návrh

ako nedôvodný zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1

3

(ďalej len ) a priznal ju žalovanému, ktorý mal vo veci

plný úspech.

Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozsudku, Krajský súd v Trenčíne, ako

súd odvolací, po preskúmaní veci podľa , bez nariadenia pojednávania

podľa , svojím rozsudkom č. k. -248 zo dňa 21. 08. 2013,

napadnuté rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

Stotožniac sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na zdôraznenie jeho

správnosti podľa poukázal odvolací súd na uznesenie súdu prvého stupňa

č. k. -38 zo dňa 11. 11. 2010, právoplatné dňa 08. 12. 2010, ktorým pripustil

vystúpenie pôvodného žalobcu I., s. r. o. z konania s tým, aby do konania na jeho miesto

vstúpil Ing. F. I., nar. X., bytom P.. Ďalšími uzneseniami č. k. -39 zo dňa

16. 11. 2010, právoplatné dňa 22. 11. 2010 a č. k. -75 zo dňa 06. 09. 2011,

právoplatné dňa 28. 09. 2010, spojil s vecou sp. zn. na spoločné konanie veci

vedené pod sp. zn. , , , , ,

a .

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, spočívajúcim v tvrdení, že súd prvého stupňa v rámci

rozhodovania o procesnom návrhu podľa a sa mal vysporiadať

s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010 a ak tak neurobil, je viazaný

právoplatným rozhodnutím o pripustení zámeny na strane žalobcu, odvolací súd poukázal

na ustanovenia a a , ako aj

(ďalej len ) a zdôraznil, že predpokladom, aby súd vyhovel návrhu v zmysle

a 3 , je preukázanie splnenia formálnych podmienok spočívajúcich v tom, že nastala

právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného,

ďalej, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka

konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania a že nadobúdateľ práva súhlasí

so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho žalobcu. Poukázaním

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. 02. 2008

uviedol, že v štádiu, v ktorom súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov, skúma

tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu, len z hľadiska

ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok, t. j. prevod alebo prechod práva

4

na iného. Samotné posúdenie, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je

vyhradené až do rozhodnutia vo veci samej (v rámci skúmania danosti vecnej legitimácie

účastníka konania).

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa venoval otázke posúdenia zmeny

účastníka na strane žalobcu podľa , náležitú pozornosť, majúc jeho

závery, týkajúce sa zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky v zmysle preukázania

formálnych podmienok prevodu, za plne postačujúce. Následne pri rozhodovaní o veci samej

skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to, či zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

16. 08. 2010 došlo k prevodu pohľadávky, ktorú pôvodný žalobca uplatnil v konaní.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010 podľa , pretože postupované

pohľadávky nie sú jednoznačne identifikované a neurčitosť zmluvy nie je možné odstrániť

výkladom, a preto zmluva nespôsobila zamýšľané právne následky. Uviedol, že absolútnu

neplatnosť právneho úkonu posudzuje súd z vlastnej iniciatívy a úradnej povinnosti, nie je

preto relevantné, či došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávok žalovanému. Zo zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010 nevyplýva, že by jej súčasťou bola akákoľvek

príloha, v ktorej by boli pohľadávky špecifikované. Táto príloha pred súdom prvého stupňa

predložená nebola, hoci, ak by bola súčasťou zmluvy resp. oznámenia o postúpení, mal ju

žalobca predložiť. Predloženie listiny označenej ako „Kniha pohľadávok zúžená

po partneroch“, žalovaným v odvolacom konaní, o ktorej tento tvrdil, že bola súčasťou tak

samotnej zmluvy o postúpení, ako aj oznámenia o postúpení, odvolací súd považoval

za účelové a nevieryhodné, nakoľko ani z týchto listín žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by

mali byť prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedené žalobca nie je

vo veci aktívne vecne legitimovaný, preto žalobe nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd

v postupe súdu prvého stupňa nevzhliadol nič protizákonné, z čoho by bolo možné vyvodiť,

že súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a § 224

ods. 1 a vo veci úspešnému žalovanému priznal ich náhradu titulom trov právneho

zastúpenia v sume 310,14 eur.

5

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2013.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie

žalobca (ďalej tiež ako dovolateľ) argumentujúc, že mu ako účastníkovi konania (jeho

právnemu predchodcovi) bola procesným postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť

konať pred súdom ( ), súčasne, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Žalobca vo svojom dovolaní obidvom vo veci konajúcim súdom vytkol, že sa

nedostatočne vysporiadali s jeho výhradami, týkajúcimi sa aktívnej vecnej legitimácie

v predmetnom súdnom konaní na strane žalobcu. Namietol, že po tom, čo súd prvého stupňa

dospel k záveru, že žalobca - Ing. F. I. sa po právoplatnosti uznesenia č. k. -38

zo dňa 11. 11. 2010 stal univerzálnym právnym sukcesorom po I., s. r. o, ako jeho právnom

predchodcovi, súd následne nedôvodne zmenil svoj „právny“ názor, keď v rámci skúmania

podmienok konania konštatoval, že žalobca v prebiehajúcom konaní nie je vecne

legitimovaný. Žalobca má za to, že pokiaľ by tomu tak skutočne bolo, súd mal návrh I.,

s. r. o., na procesný postup podľa zamietnuť z dôvodu neúčinného

zmluvného postúpenia pohľadávok a konať s pôvodným žalobcom. Skutočnosť, že z konania

vystúpila spoločnosť I., s. r. o. a na jej miesto vstúpil Ing. F. I., je podľa žalobcu dôsledok

akceptovania predloženého návrhu na zámenu účastníkov súdom. Tento navrhovanú zámenu

účastníkov pripustil, dospejúc k záveru, že nastali hmotnoprávne účinky zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010. V tejto súvislosti žalobca namietol aj tvrdenia odvolacieho

súdu o tom, že otázke posúdenia zmeny účastníka na strane žalobcu podľa ,

venoval súd prvého stupňa náležitú pozornosť, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, malo konanie

prebiehať s pôvodným žalobcom - obchodnou spoločnosťou I., s. r. o., bez právneho

nástupníctva Ing. F. I.

Žalobca má za to, že súd prvého stupňa vyššie opísaným postupom pochybil a odňal

aktívne legitimovanému účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tvrdí, že v prípade absencie

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, svedčí aktívna vecná legitimácia pôvodnému

žalobcovi – spoločnosti I., s. r. o. Prvostupňový súd odňal možnosť konania

pred súdom jednak spoločnosti I., s. r. o., ako pôvodnému žalobcovi, a to tým, že svojím

uznesením zo dňa 11. 11. 2010, právoplatným dňa 08. 12. 2010, pripustil, aby tento z konania

6

vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil Ing. F. I., ako aj novému žalobcovi, keď svojím

rozsudkom vyslovil, že nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, čím podľa názoru žalobcu

prvostupňový súd zmenil svoj pôvodný právny názor v otázke aktívnej legitimácie žalobcu.

Žalobca tiež namietol, že súdy odňatie možnosti pôvodného žalobcu - spoločnosti I., s. r. o.,

ďalej pred súdom konať, vo svojich rozsudkoch vôbec neskúmali, neposúdili a ani

neodôvodnili.

Vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca zdôraznil, že účastníci zmluvy

ňou realizovali postúpenie všetkých splatných pohľadávok v stave, v akom sa nachádzali

ku dňu 16. 08. 2010 s tým, že toto postúpenie sa v celom rozsahu týka aj žalovanej istiny

a žalovaného ako dlžníka, ktorý bol o postúpení pohľadávok, ako aj ich rozsahu, písomne

vyrozumený. Preto má žalobca za to, že neexistuje žiadna opodstatnená pochybnosť o tom, či

všetky splatné pohľadávky pôvodného žalobcu - spoločnosti I., s. r. o., dňom

16. 08. 2010 prešli na žalobcu ako nového veriteľa.

Žalobca napokon tvrdí, že zo strany konajúcich súdov došlo k zjavnému pochybeniu

pri zisťovaní skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení (hodnotení) právnych

účinkov zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 10. 2008. Opakovane zdôraznil, že

v prípade právnej neúčinnosti (neplatnosti) predmetnej zmluvy, mal súd konať s pôvodným

žalobcom a zámenu účastníkov podľa nepripustiť. Tým, že sa tak nestalo,

boli pôvodný, ako aj „nový“ žalobca (pôvodný a nový veriteľ) rozsudkami súdov obidvoch

stupňov poškodení, pretože pohľadávky, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, sa ku dňu

právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu stali premlčanými, v dôsledku ktorej skutočnosti

ich nie je možné uplatniť súdnou cestou.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

7

advokátom (, veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení je zrejmé, že ním ako jedným

z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale

možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa

( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust.

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ) alebo rozsudok odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a . ( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V posudzovanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne ako

súdu odvolacieho, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Partizánske ako súdu prvého

stupňa o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie 9 732,85 eur s príslušenstvom, pričom však

vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého

rozsudku prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , vzhľadom na ktorú

skutočnosť je nepochybné, že dovolanie žalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3

prípustné nie je.

S prihliadnutím na ust. veta druhá , ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v (či už to

8

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok

tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných

v až g/ , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z uvedených ustanovení vyvodiť nemožno.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti námietky žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že mu postupom súdu bola odňatá

možnosť pred ním konať, čo zakladá dovolací dôvod podľa

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska

nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom

zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich

procesných právach. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

9

K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že

súd prvého stupňa žalobu zamietol argumentujúc nedostatkom jeho aktívnej vecnej

legitimácie, a to napriek tomu, že svojím skorším uznesením pripustil, aby z konania vystúpil

pôvodný žalobca I., s. r. o. a na jeho vstúpil Ing. F. I. (súčasný žalobca).

Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby

do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo

povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí

konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované

(, ).

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Obsah spisu potvrdzuje, že súd prvého stupňa na základe písomného návrhu

pôvodného žalobcu – spoločnosti I., s. r. o. (č. l. 32), vydal dňa 11. 11. 2010 uznesenie č. k.

-38, ktorým pripustil zámenu na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu: I.,

s. r. o., IČO: X., so sídlom: v B., na nového žalobcu: Ing. F. I., nar. X., bytom v S., a to

z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010 (č. l. 33), ktorou pôvodný

žalobca ako postupca, postúpil na nového žalobcu ako postupníka, svoje splatné pohľadávky

voči dlžníkom (článok I. zmluvy). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

08. 12. 2010.

Podľa , , výrok právoplatného rozsudku je záväzný

pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný

pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

10

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je výrazom právnej istoty vzťahov, o ktorých bolo

rozhodnuté. Je zrejmé, že súd prvého stupňa o zámene účastníka konania na strane žalobcu

právoplatne rozhodol, a to s poukazom na postúpenie pohľadávky pôvodného žalobcu

novému žalobcovi, vykonaného zmluvou zo dňa 16. 08. 2010. Nový, t. j. súčasný žalobca,

ako nový veriteľ postúpených pohľadávok, sa tak právoplatne stal účastníkom konania, čo

však neznamená, že by v závere súdneho konania nemohla byť posúdená jeho aktívna vecná

legitimácia, avšak nie na už raz posúdenom právnom základe – zmluvy o postúpení

pohľadávky, ktorú súd prvého stupňa právoplatne vyhodnotil za spôsobilý titul zámeny

účastníka na strane žalobcu.

Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania

k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa

v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom

tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu – nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či

ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere

konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej

legitimácie účastníkov konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je

dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Je treba súhlasiť s námietkou dovolateľa, spočívajúcou v tvrdení, že pokiaľ súd prvého

stupňa po právoplatnom rozhodnutí o vstupe žalobcu do predmetného konania, akceptujúc

zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010, následne zamietol žalobu pre nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odôvodňujúc to neplatnosťou predmetnej zmluvy,

na základe ktorej však so vstupom súhlasil (, ), odňal mu tým možnosť

konať pred súdom.

Dovolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vo veci samej nemal

zaoberať otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože túto vyriešil

pri rozhodovaní o zámene účastníka konania na strane žalobcu, a to tým, že zmluvu

akceptoval a zámenu pripustil. Pokiaľ postavenie žalobcu v konaní prehodnotil na základe už

11

raz posúdenej zmluvy, zasiahol tak do záväznosti právoplatného uznesenia o zámene žalobcu.

Ak súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej mal za to, že zmluva je neplatná, tak táto

skutočnosť mu musela byť zrejmá aj pri rozhodovaní o návrhu pôvodného žalobcu na zámenu

účastníka konania na strane žalobcu. V takom prípade potom zámenu pripustiť nemal, aby sa

svojho záväzku mohol v konaní naďalej domáhať pôvodný žalobca. Preto otázku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu mal súd skúmať nie z hľadiska platnosti zmluvy, ale z hľadiska, či

na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010, skutočne na žalobcu ako

postupníka prešla aj žalovaná pohľadávka.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému dovolateľom podľa § 241 ods. 2

písm. c/ , tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd však právnym posúdením veci účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho

procesných práv v zmysle neodníma. Právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že

(ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, procesnou vadou

konania v zmysle nie je, pretože (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania realizáciu jeho procesného oprávnenia

neznemožňuje. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť,

len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z , v posudzovanom prípade však

tomu tak nie je.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo veci konajúce súdy sa

s postavením žalobcu a s jeho nárokom na zaplatenie žalovanej istiny aj s príslušenstvom,

náležite nevysporiadali, z dôvodu ktorého zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ . Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež

dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože rozhodnutia

12

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované

za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b

ods. 3, veta za bodkočiarkou zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu ( veta druhá ), sa vysporiada s vytknutými

vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie

náležite odôvodní v súlade s ust. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj

o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. januára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová