Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d8e/396837.c852ec.pdf
PDF · 113.11 KB
No categories available
4MOboer/2/2013
Najvyšší súd 4M Ober 2/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S. – M., so sídlom
P., IČO: X., proti povinnej: M. P., nar. X., trvale bytom M., zastúpená opatrovníčkou
Adrianou Chorvátovou, pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o vymoženie uloženej
povinnosti a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er 1953/2008,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2012, č. k. 21CoE 402/2012-33 a uzneseniu
Okresného súdu Malacky zo 14. decembra 2009, č. k. 23Er 1953/2008-14, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 18. decembra 2012, č. k. 21CoE 402/2012-33 a uznesenie Okresného súdu Malacky
zo 14. decembra 2009, č. k. 23Er 1953/2008-14 v časti výroku o trovách exekúcie
z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Malacky na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnená podala 20. februára 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
Bc. V. U. (ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 14. novembra 2006
vydal Okresný súd Bratislava IV poverenie č. 5104*023013 pre tohto súdneho exekútora na
vymoženie sumy 66,39 eur (2 000,-- Sk), predstavujúcej pokutu, uloženú povinnej za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na základe bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 811199, právoplatným 12. decembra 2003 a vykonateľným 27.
decembra 2003
Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Malacky podnet
na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.
24M Ober 2/2013
Okresný súd Malacky uznesením zo 14. decembra 2011, č. k. 23Er 1953/2008-14
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,15 eur.
Na odvolanie oprávnenej proti výroku o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave
uznesením z 18. decembra 2012, č. k. 21CoE 402/2012-33 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia
odvolací súd konštatoval, že k zastaveniu predmetnej exekúcie nedošlo zavinením povinnej,
ale márnym uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Dodal, že oprávnená
včasným podaním návrhu na vykonanie exekúcie mohla ovplyvniť úspešnosť vymoženia
pohľadávky súdnym exekútorom. O lehote na vykonanie exekúcie mal oprávnený vedomosť,
pretože táto lehota bola stanovená zákonom. Odvolací súd mal za to, že dôvodom
neúspešného exekučného konania bolo oneskorené podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo
strany oprávneného, ktorý týmto konaním aj zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. januára 2013.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy
exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje
výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Podľa dovolateľa
však v tejto veci nebol splnený žiadny zákonný predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie
34M Ober 2/2013
výnimky. Dovolateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil aplikáciu
predmetného ustanovenia zákona, zaoberal sa predovšetkým výškou náhrady trov exekúcie.
V predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, a preto nebol dôvod
na použitie výnimky. Súd prvého stupňa vôbec nezdôvodnil aplikáciu predmetného
ustanovenia a odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že k zastaveniu
exekúcie došlo pre preklúziu, ktorú nezavinila povinná. Dovolateľ tiež poukázal
na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, preto neprichádza do úvahy
procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného
titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť.
Okrem toho, súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil neúčinnosť
exekučného titulu v priebehu konania. náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie
exekúcie možno uložiť oprávnenej v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku aj vtedy, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov
exekúciu. Nedostatok majetku povinnej na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom
konaní preukázaný.
K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa písomne vyjadrila oprávnená, ktorá nezistila
dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.
Povinná ani súdny exekútor sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu písomne
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu účastníka konania,
proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté
uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 3 O. s. p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba
z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
44M Ober 2/2013
inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.
a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú
O. s. p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O. s. p. (či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,
kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať
pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).
Vady konania v zmysle § 237 O. s. p. generálny prokurátor výslovne nenamietal a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, okrem vád
uvedených v § 237 O. s. p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V dovolacom konaní však žiadna takáto vada
nevyšla najavo.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov
nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
54M Ober 2/2013
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
64M Ober 2/2013
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného
(oprávnenej).
Dovolací súd zo spisu zistil, že povinná svojím konaním 12. decembra 2003
na diaľnici D2 naplnila skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Povinná spáchanie priestupku uznala a súhlasila s jeho riešením
v blokovom konaní, čo potvrdila svojim podpisom. Z dôvodu, že povinná nezaplatila pokutu
na mieste, bol jej vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 811199.
Pretože v určenej 15-dňovej lehote povinná pokutu nezaplatila, rozhodnutie sa stalo
27. decembra 2003 vykonateľným. Oprávnená potom, ako povinná nereagovala na výzvu
na zaplatenie uloženej pokuty, podala návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade
B., V.V. dňa 20. februára 2006, t. j. pred dňom straty účinnosti exekučného titulu.
Dňa 14. novembra 2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,
teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.
Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také
porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok
buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní,
resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu,
teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.
Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu
účinnosti exekučného titulu.
74M Ober 2/2013
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako
aj okresného súdu v časti trov exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku
(porovnaj napr. sp. zn. 3MCdo 11/2009, 4MCdo 11/2008, 5MCdo 20/2011, 6MCdo 4/2010,
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b
ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,
záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová