Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MOboer/2/2013

Najvyšší súd 4M Ober 2/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S. – M., so sídlom

P., IČO: X., proti povinnej: M. P., nar. X., trvale bytom M., zastúpená opatrovníčkou

Adrianou Chorvátovou, pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o vymoženie uloženej

povinnosti a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2012, č. k. -33 a uzneseniu

Okresného súdu Malacky zo 14. decembra 2009, č. k. -14, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 18. decembra 2012, č. k. -33 a uznesenie Okresného súdu Malacky

zo 14. decembra 2009, č. k. -14 v časti výroku o trovách exekúcie

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Malacky na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala 20. februára 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora

Bc. V. U. (ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 14. novembra 2006

vydal Okresný súd Bratislava IV poverenie č. 5104*023013 pre tohto súdneho exekútora na

vymoženie sumy 66,39 eur (2 000,-- Sk), predstavujúcej pokutu, uloženú povinnej za

priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na základe bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste č. AA 811199, právoplatným 12. decembra 2003 a vykonateľným 27.

decembra 2003

Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Malacky podnet

na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.

24M Ober 2/2013

Okresný súd Malacky uznesením zo 14. decembra 2011, č. k. -14

exekúciu zastavil podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

Exekučný poriadok) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia

trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,15 eur.

Na odvolanie oprávnenej proti výroku o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave

uznesením z 18. decembra 2012, č. k. -33 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia

odvolací súd konštatoval, že k zastaveniu predmetnej exekúcie nedošlo zavinením povinnej,

ale márnym uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Dodal, že oprávnená

včasným podaním návrhu na vykonanie exekúcie mohla ovplyvniť úspešnosť vymoženia

pohľadávky súdnym exekútorom. O lehote na vykonanie exekúcie mal oprávnený vedomosť,

pretože táto lehota bola stanovená zákonom. Odvolací súd mal za to, že dôvodom

neúspešného exekučného konania bolo oneskorené podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo

strany oprávneného, ktorý týmto konaním aj zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. januára 2013.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1

(ďalej len ) v spojení s

Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy

exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje

výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Podľa dovolateľa

však v tejto veci nebol splnený žiadny zákonný predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie

34M Ober 2/2013

výnimky. Dovolateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil aplikáciu

predmetného ustanovenia zákona, zaoberal sa predovšetkým výškou náhrady trov exekúcie.

V predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, a preto nebol dôvod

na použitie výnimky. Súd prvého stupňa vôbec nezdôvodnil aplikáciu predmetného

ustanovenia a odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že k zastaveniu

exekúcie došlo pre preklúziu, ktorú nezavinila povinná. Dovolateľ tiež poukázal

na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, preto neprichádza do úvahy

procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného

titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho

exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť.

Okrem toho, súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil neúčinnosť

exekučného titulu v priebehu konania. náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie

exekúcie možno uložiť oprávnenej v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku aj vtedy, ak

dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov

exekúciu. Nedostatok majetku povinnej na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom

konaní preukázaný.

K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa písomne vyjadrila oprávnená, ktorá nezistila

dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.

Povinná ani súdny exekútor sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu písomne

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania,

proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté

uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté

44M Ober 2/2013

inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ (či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať

pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

Vady konania v zmysle generálny prokurátor výslovne nenamietal a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237

, nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, okrem vád

uvedených v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V dovolacom konaní však žiadna takáto vada

nevyšla najavo.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov

nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ).

54M Ober 2/2013

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť

zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne

64M Ober 2/2013

povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného

(oprávnenej).

Dovolací súd zo spisu zistil, že povinná svojím konaním 12. decembra 2003

na diaľnici D2 naplnila skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisov. Povinná spáchanie priestupku uznala a súhlasila s jeho riešením

v blokovom konaní, čo potvrdila svojim podpisom. Z dôvodu, že povinná nezaplatila pokutu

na mieste, bol jej vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 811199.

Pretože v určenej 15-dňovej lehote povinná pokutu nezaplatila, rozhodnutie sa stalo

27. decembra 2003 vykonateľným. Oprávnená potom, ako povinná nereagovala na výzvu

na zaplatenie uloženej pokuty, podala návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade

B., V.V. dňa 20. februára 2006, t. j. pred dňom straty účinnosti exekučného titulu.

Dňa 14. novembra 2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,

teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.

Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také

porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok

buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní,

resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu,

teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.

Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu

účinnosti exekučného titulu.

74M Ober 2/2013

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako

aj okresného súdu v časti trov exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku

(porovnaj napr. sp. zn. , , , ,

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa v spojení s

ods. 3 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová