Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MOber/2/2013

Najvyšší súd 5M Ober 2/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S. – K., Š., IČO: X.

proti povinnému: Q. – F., s. r. o., sídl. S., IČO: X., o vymoženie 1 659,70 EUR

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 13. júna 2013, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2011, č. k.

-36 a uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 4. júla 2011, č. k.

-25, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2011, č. k. -36

a uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 4. júla 2011, č. k. -25

sa z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo 4. júla 2011, č. k.

-25 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že 23. marca 2009 bol súdu doručený

podnet súdneho exekútora na zastavenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok

povinného. Povinný bol k 8. septembru 2009 vymazaný z obchodného registra bez právneho

nástupcu, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred právoplatným skončením

konania. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný v zmysle § 197 zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Výnimku z tejto zásady

upravuje ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnenému

2 5M Ober 2/2013

možno uložiť nahradenie trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením alebo

ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho

procesného zavinenia na zastavení exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , ). V danom prípade sa exekučné konanie

začalo 12. februára 2007 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo 8. septembra

2009. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného,

ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa teda

o prípady uvedené v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola

zastavená z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, jeho výmazu z obchodného

registra, a tým zániku spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nie je teda žiadny

dôvod, aby trovy exekúcie v tomto prípade znášal oprávnený. V niektorých prípadoch nastáva

skutočnosť, že nie sú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie,

pričom uvedený stav nevedie k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor

nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným

postavením pri výkone exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Na odvolanie oprávneného Krajský v Trenčíne, ako súd odvolací napadnutým

uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s právnymi závermi súdu

prvého stupňa, osvojil si jeho dôvody a v zmysle (ďalej

len „“) na ne poukázal. Uviedol, že v predmetnej veci bola exekúcia zastavená podľa

Exekučného poriadku v spojení s a z dôvodu, že

povinný ako právnická osoba v priebehu exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil

spôsobilosť byť účastníkom konania. Za daných okolností nebolo možné uložiť povinnosť

nahradiť trovy exekučného konania povinnému a tiež nejde o prípad, kedy zastavenie

exekúcie procesne zavinil oprávnený, keď k zániku povinného došlo v priebehu exekučného

konania 8. septembra 2009 a nejde o prípad, že by exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť

povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Konštatoval, že neexistuje

žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by exekučný súd mal na zaplatenie trov exekúcie

zaviazať oprávneného. Uviedol, že súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred

3 5M Ober 2/2013

o zmluvnej odmene. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 13. januára

2005, č. k. -4.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu a uzneseniu súdu prvého stupňa podal na základe

podnetu súdnej exekútorky JUDr. E. Š. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ods. l písm. c/ ). Navrhol napadnuté uznesenia zrušiť

a vec vrátiť Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie. Uviedol, že ako

vyplýva z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Trnava spoločnosť povinného bola

podľa 6. júna 2009 zrušená, a následne vymazaná

z obchodného registra k 8. septembru 2009. Z uznesenia Okresného súdu Trnava zo 14. mája

2009, č. k. vyplýva, že konkurz na majetok úpadcu: Q.-F., s. r. o., sa zrušuje pre

nedostatok majetku. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v rámci konkurzného

konania nebol zistený žiadny majetok, ktorý by bolo možné speňažiť. Konštatoval, že

uvedenými skutočnosťami sa súdy vôbec nezaoberali, ani ich nezisťovali. Pokiaľ by v tomto

smere vykonali dokazovanie a zabezpečili si príslušné spisové materiály, museli by dôjsť

k záveru, že povinný zanikol pre nedostatok majetku, resp. z dôvodu, že majetok povinného

nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie a nie preto, že povinný stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania. Exekúcia preto mala byť správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ exekučného poriadku, v dôsledku čoho

má exekučný súd postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a k úhrade trov

exekúcie zaviazať oprávneného.

Oprávnený a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu orgánu konajúceho

v mene oprávneného ( a ), a že je prípustné ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal napadnuté uznesenia a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

dôvodné.

4 5M Ober 2/2013

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a) v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1,

druhá veta v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie súdov

v preskúmavanej právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.

a/ až g/ (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Preskúmaním veci

nezistil, že by konanie súdov bolo takouto vadou postihnuté. Takouto vadou konania napokon

neodôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté

uznesenia súdov nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

5 5M Ober 2/2013

Pri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní dovolací súd vzal na zreteľ, že

vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku),

ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený

exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1

Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov

uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda

v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 (prvá veta) Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Dovolací súd súhlasil s dôvodom, ktorý vytýkal napadnutému rozhodnutiu generálny

prokurátor, že súdy nevenovali dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo

k výmazu povinného (obchodnej spoločnosti) z obchodného registra. Táto skutočnosť má

dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, a následne aj

na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode

uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť

podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie

oprávnený.

V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom

z obchodného registra bez likvidácie podľa

6 5M Ober 2/2013

z dôvodov podľa . Predpokladom výmazu z obchodného

registra v zmysle uvedených ustanovení je nedostatok majetku

dlžníka ( ). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti

na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto

práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že aplikácia § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku nebola v danom prípade správna (k rovnakým záverom dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , porovnaj aj napr.

rozhodnutie z 30. mája 2011 sp. zn. , ktoré bolo občianskoprávnym kolégiom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí 13. decembra 2011 schválené

na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí s rovnakým právnym záverom), ako to

nesprávne ustálil súd prvého stupňa a z ktorého záveru vychádzal i odvolací súd

pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Preto odvolací súd nesprávne rozhodol o trovách

exekúcie. V danej veci bolo potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, v ktorom prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď

zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že generálny prokurátor

Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení

s dôvodne, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s ),

v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd

záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho konania

( ).

7 5M Ober 2/2013

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. februára 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová