Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/320/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. I. P., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. Z. S., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X. (predtým do 18. októbra 2013 N., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X.), zastúpenej

JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 25 782 € s príslušenstvom

a o vzájomnom návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. , na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 17. júna 2013 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške

513,30 € do rúk advokáta JUDr. Z. S., so sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 10. septembra 2012 č.k. -243

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní žalobcovi 25 782,02 € s 9 % úrokom

z omeškania ročne od 6. mája 2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 5 136,82 €;

vzájomný návrh žalovanej z 25. januára 2012 zamietol. Rozhodol tak po zistení, že účastníci

konania 24. januára 2008 uzavreli zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, na základe ktorej

žalobca ako budúci kupujúci v ten istý deň uhradil žalovanej rezervačný poplatok vo výške

70 000 Sk (2 323,57 €), ktorý bol v zmysle zmluvy započítaný na prvú splátku kúpnej ceny.

Dňa 18. marca 2008 účastníci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti

(bytu), predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho (žalovanej) vybudovať bytový

2

dom a záväzok oboch zmluvných strán uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva

bytu. Žalobca na základe tejto zmluvy uhradil 9. apríla 2008 sumu 706 709 Sk (23 458,44 €),

ktorá predstavuje 20 % z dohodnutej kúpnej ceny. Byt v uvedenej zmluve špecifikovaný mal

byť dokončený do 18 mesiacov od podpisu zmluvy, t.j. do 18. septembra 2009. Žalobca

listom zo 14. apríla 2010, ktorý bol žalovanej doručený 21. apríla 2010, písomne odstúpil

od zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že byt nebol dokončený do dohodnutého termínu

(nebolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie) a že žalobca nebol v zmysle zmluvy

vyzvaný na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu; súčasne požiadal žalovanú

o vrátenie zaplatenej sumy. Právny úkon žalobcu o odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve

považoval za platný, ktorý bol v súlade s obsahom zmluvy o budúcej zmluve a Všeobecnými

obchodnými podmienkami; za žalobcu konajúci jeho splnomocnený zástupca (JUDr. Z. S.)

prejavil vôľu zrušiť zmluvu o budúcej zmluve z 18. marca 2008 spôsobom zodpovedajúcim

a a formou zodpovedajúcou Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu márnym uplynutím lehoty stanovenej na vyzvanie kupujúceho

na prevzatie nehnuteľnosti, ktorá v danom prípade uplynula 18. marca 2010, ktorú posúdil

ako lehotu objektívnu, vzniklo žalobcovi právo od zmluvy o budúcej zmluve odstúpiť, ktoré

žalobca aj dňa 14. apríla 20110 využil. Keďže platným odstúpením od zmluvy o budúcej

zmluve vzniklo žalobcovi právo na vrátenie poskytnutého plnenia, preto súd s poukazom

na žalobe vyhovel a súčasne v zmysle

a žalobcovi priznal aj úrok

z omeškania. Pokiaľ sa žalovaná vzájomným návrhom z 25. januára 2012 domáhala

zaplatenia zmluvnej pokuty od žalobcu vo výške 3 000 €, tento zamietol, keď mal za to, že

v dôsledku platného a účinného odstúpenia od zmluvy je nedôvodný. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil

Okresný súd Bratislava V uznesením zo 7. januára 2013 č.k. -295

nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti s jeho povinnosťou

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava V z 10. septembra 2012 č.k. -243, keď bol toho názoru, že na strane

žalovanej nie sú splnené predpoklady v zmysle

Žalovaná podala odvolanie proti obom vyššie uvedeným rozhodnutiam Okresného

súdu Bratislava V. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. júna 2013 sp. zn.

, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako i napadnuté

3

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ) a žalobcovi nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako

i právnym posúdením veci samej súdom prvého stupňa. Zhodne s prvostupňovým súdom

dospel k záveru, že žalovaná ako budúci predávajúci mal žalobcu ako budúceho kupujúceho

vyzvať na uzavretie kúpnej zmluvy v lehote 15 dní po právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia a po právoplatnosti rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla bytového

domu, pričom je nesporné, že ku dňu 14. apríla 2010, kedy žalobca odstúpil od zmluvy

o budúcej zmluve, kolaudačné rozhodnutie ani rozhodnutie o určení súpisného a orientačného

čísla bytového domu neboli právoplatné, nakoľko ešte len prebiehalo kolaudačné konanie;

kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až 14. júla 2010 a rozhodnutie o určení súpisného

a orientačného čísla bytového domu nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2010. Pokiaľ

si účastníci v zmluve o budúcej zmluve dohodli, že budúci kupujúci je oprávnený od zmluvy

odstúpiť, ak budúci predávajúci neukončí stavebné práce, neskolauduje a nevyzve budúceho

kupujúceho na prevzatie nehnuteľnosti do 24 mesiacov od podpisu zmluvy, ide o osobitné

dojednanie medzi účastníkmi zmluvy, na ktoré sa ustanovenia Všeobecných obchodných

podmienok nevzťahujú a z toho dôvodu je irelevantné, či žalovaná má vo Všeobecných

obchodných podmienkach úpravu, ktoré okolnosti sa do plynutia lehôt nezapočítavajú. Keďže

žalobca platne a účinne odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve, preto je dôvodný jeho nárok

na vrátenie poskytnutého plnenia a nedôvodný vzájomný návrh žalovanej, ktorým

sa domáhala na žalobcovi zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu jeho omeškania s úhradou

zostávajúcej časti kúpnej ceny nehnuteľnosti. Odvolací súd považoval za správne aj uznesenie

súdu prvého stupňa, ktorým nebolo žalovanej priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,

keďže majetkové pomery žalovanej oslobodenie neodôvodňujú; žalovaná je obchodnou

spoločnosťou, ktorá musí znášať podnikateľské riziko. Rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania odôvodnil a

Proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdený, podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 237

písm. f/ tvrdiac, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať. Napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo odvolací súd v rozpore s

v odôvodnení svojho rozsudku sa nevyporiadal so všetkými jej odvolacími námietkami,

v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď všeobecne uviedol, že odvolanie

považuje za nedôvodné. Ďalej namietala, že neboli vykonané všetky navrhnuté ako i súdom

prvého stupňa nariadené dôkazy, v dôsledku čoho súdy vecne nesprávne rozhodli. Z týchto

dôvodov žiadala rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti ako i rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutej časti je vecne správne, dôvody dovolania neopodstatnené a navrhol

dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala

včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

odvolací súd v rozpore s rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nakoľko

sa nevyporiadal so všetkými jej odvolacími námietkami a neboli vykonané všetky navrhnuté

a súdom prvého stupňa nariadené dôkazy.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu jej procesných

práv.

Podľa názoru dovolateľky malo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom viesť

predovšetkým nedodržanie postupu podľa , keď odvolací súd svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil. Tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania

v zmysle (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým

názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že

nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Sama skutočnosť, že

dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto

otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237

Žalovaná v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

ďalej súdu prvého stupňa vytýka, že nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, ako

i súdom už nariadené vykonanie dôkazov. K tejto námietke treba uviesť, že súdna prax

je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť, že

k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz.

Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu

( ods. l , ). Ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy

nevykoná, prípadne rozhodne, že ním nariadené dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec

nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom.

Z obsahu dovolania žalovanej možno vyvodiť aj nespokojnosť s vyhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania súdmi nižších stupňov. V zmysle dôkazy

hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

7

čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie

procesne prípustné – viď až c/ ).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jej

dovolania nemožno vyvodiť ani z

Pokiaľ žalovaná v dovolaní naznačuje, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný

dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď

), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237

, ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako

zakladajúci prípustnosť dovolania.

Keďže prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z , ani z

, dospel dovolací súd k záveru, že ide o procesne neprípustné dovolanie. Vzhľadom

na to najvyšší súd dovolanie odmietol podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 4. septembra 2013 [§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 419,94 €. Odmena spolu s režijným

paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 85,55 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí

celkom 513,30 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. februára 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková