Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/460/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L., IČO: X., so sídlom

v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., IČO: X., so sídlom v B., proti odporcovi R.,

bývajúcemu v M., o zaplatenie 7,97 €, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 26. septembra 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 29. mája 2013, č.k. -9, zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania

[ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení, že výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku prevzal navrhovateľ 21. marca 2013 a súdny poplatok 16,50 €

v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie

( ). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu

bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietol, že v tejto veci podal návrh na začatie

konania už v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým

2

podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil

navrhovateľovi späť. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze

z 2. júna 2008 sp. zn. (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom

prvostupňového súdu bolo porušené základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd

zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa,

lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne

účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto

zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd

podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní

uviedol ďalej to, že súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd

rozhodol nálezom. Navrhovateľ mal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou

ku dňu jeho podania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia

je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5

ods. 1 písm. a/ vzniká podaním návrhu; podľa

Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993

sp. zn. odvolateľ namietol, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť pred

súdom konať, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup

– podľa už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok

bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 26. septembra 2013,

sp. zn. , napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom

na začatie konania z 23. marca 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal zaplatenia sumy

predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky súdu

prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade

so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu

vo výške 16,50 Eur (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd

konanie zastaví ( ). Napriek tomu, že táto výzva bola

navrhovateľovi riadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto

3

konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia ,

, , a a vyslovil názor,

že na splnenie príkazu vysloveného v náleze, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku

2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh na začatie konania, ktorý je v spise

založený na č. l. 1 a 2 spisu, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ

to ale nepreukázal. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne DVD nosiče

s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol,

že tento stav si spôsobil navrhovateľ sám vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom

odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie

o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013

s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku 2006. Podľa názoru

odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania

totožnosti predmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh,

nebolo možné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil

v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti zastavenia konania ako následku

nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi

za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej

procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so

Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné, a preto

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). V podstate sa pridržal dôvodov,

ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu

prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,

ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD

nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu

na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd

na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane

ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.

V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa,

preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013

je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd

prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal

prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad

zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého

sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález –

potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný

už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť.

Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup

súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada

zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal

napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

navrhovateľ zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie

ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,

že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle

písm. f/ sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred

súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa

, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997).

So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade

dané procesné predpoklady.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona

č. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa poplatok za podanie

návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

6

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania,

ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,

ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči

podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty

uvedenej v mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok

za návrh na začatie konania.

V zmysle veta prvá a druhá podanie možno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

V náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal

v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne

účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy

navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne

ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013

doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu

ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov

konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým podaním

doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený

príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného

doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz

ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t.j. že na daných DVD nosičoch bol uložený

aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu)

a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním

z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny

procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo

právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého

nemožno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého

stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania

bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno

mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť

oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006,

dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel

od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.

V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu

ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006,

ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi,

aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom

podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval

na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006

a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov

na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým

vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením,

či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným,

ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo

zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti

vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo

práve na navrhovateľovi, aby – najmä po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006

v elektronickej podobe – uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil

sa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,

konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol

významný z hľadiska

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2014

JUDr. Eva S a k a l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová