Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/92/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej V., K., proti povinnému M., bývajúcemu v C., o vymoženie 367,38

Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. decembra 2012, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená 8. marca 2012 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

na vymoženie sumy 367,38 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., so

sídlom v B., zo 7. októbra 2011 sp. zn. I., ktorým bola žalovanému M. uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni P. istinu v sume 367,38 Eur príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal

Okresný súd Prešov o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 9. júla 2012 č.k.

-16 žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol, keď po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy

a úverových zmluvných podmienok dospel k záveru, že sa prieči zákonu. Konštatoval, že

pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila rozhodcovský rozsudok ako

exekučný titul, potom je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak k jej

2

uzavretiu nedošlo, nemohol daný spor prejednať rozhodcovský súd a následne ani vydať

rozhodcovský rozsudok. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská

zmluva vo forme osobitnej zmluvy, ako to ustanovuje

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Z obsahu úverovej zmluvy

a z pripojených Všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, že by spĺňali

náležitosti, požadované ; nevyplýva z nich, že by došlo

k podpisu Všeobecných obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by

založili rozhodcovskú doložku. To odôvodňuje záver o neprijateľnosti tejto doložky,

nakoľko neboli dodržané ustanovenia , a teda nebola daná ani

právomoc rozhodcovského súdu na konanie o nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy.

Aplikujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preto súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. decembra 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. Dospel k záveru, že odvolanie

oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba

potvrdiť ( ). Odvolací súd poukázal na rozdielnosť medzi formálnou

a materiálnou právoplatnosťou rozhodnutia, pričom uviedol, že materiálna právoplatnosť

rozhodnutia nie je bezvýnimočná a existujú výnimky, kedy sa na materiálnu právoplatnosť

nemá prihliadať. Takýmto príkladom výnimky je ustanovenie

o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto i ustanovenie § 35 zákona

č. v spojení s treba redukovať tak, že účinkami materiálnej

právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento

rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 citovaného zákona.

V tomto duchu je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 45 tohto zákona, ktoré v sebe

zakotvuje osobitný prieskumný inštitút – prieskumnú právomoc exekučného súdu. Preto

exekučný súd nie je materiálnou právoplatnosťou rozhodnutia viazaný a môže

ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení

Aj podľa názoru odvolacieho súdu má predmetná rozhodcovská doložka charakter nekalej

podmienky, ktorá spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú

nerovnováhu v neprospech povinnej ( ). Takúto

rozhodcovskú doložku je preto potrebné považovať za absolútne neplatnú. K námietke

oprávnenej, že o bankách jej ukladal povinnosť ponúknuť klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uviedol, že táto

3

námietka je nedôvodná, nakoľko aj splnenie tejto povinnosti sa musí realizovať

v medziach práva na ochranu spotrebiteľa. Správny je preto záver súdu prvého stupňa,

že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné zamietnuť

(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. decembra 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219

ods. 1 ). V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď

preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul a ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom v súvislosti s týmto

preskúmaním správne konštatoval, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke

uviedol, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca

upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného

odporuje zákonu alebo dobrým mravom. Poznamenal, že účinky materiálnej právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné

na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený

hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda

nie je ním viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených

v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti. Pokiaľ

sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi

povinnou a právnym predchodcom oprávnenej, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým

mravom. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom,

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú aj odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53

ods. 1 , považoval za neprijateľnú, a preto neplatnú. Vo vzťahu k odvolacej námietke

oprávnenej, že osobitný zákon – jej ukladal povinnosť ponúknuť

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd

konštatoval, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto

povinnosti sa musí realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z , , , a jeho dôvodnosť z

ods. 2 písm. a/ až c/ Poukázala na to, že je neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania

o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky

pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Exekučný súd podľa názoru dovolateľky

nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské

konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekážka právoplatne

rozhodnutej veci „res iudicata“. Ďalej poukázala na to, že ak by si exekučný súd uzurpoval

právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho

konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského

rozsudku. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako

tzv. exekučný súd. Konaním súdu jej bolo odňaté právo domáhať sa svojho práva

na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, pretože súd vyslovil bez

zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

za nevykonateľné. Namietala, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

93/13 EHS nie je správny. Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu je postihnuté vadou

podľa , ktorej sa súd dopustil tým, že jej neumožnil podať

kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného

odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi

oprávnenej, ktoré v podanom odvolaní uviedla. Poznamenala, že exekučný súd

v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky

vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a prípustnosť

dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade

s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

5

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť

jej dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší

súd rozhodnutia z 24. mája 2013 sp. zn. , zo 4. apríla 2013 sp. zn.

, 27. júna 2013 sp. zn. , 30. septembra 2013 sp. zn.

, 25. júna 2013 sp. zn. , 30. septembra 2013 sp. zn.

, 27. februára 2013 sp. zn. , 24. októbra 2013 sp. zn.

, 9. októbra 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia

týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu

stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

6

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (por. § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania.

Ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,

ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia.

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil (aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia

nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia

príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca

sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov

rovnako nie je dôvodná.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej

zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

nie je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

( o úradnom vestníku Európskej únie).

Prípustnosť dovolania v tejto veci nie je možné odvodzovať od ustanovenia § 238

ods. 3 (ako sa dovolateľka domnieva), pretože podľa uvedeného zákonného

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu krajského súdu, nie proti

rozsudku a teda nie je možné v danej veci aplikovať ustanovenia

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol

procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová