Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/69/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej A. spol. s r.o., so sídlom

v B., zastúpenej Mgr. P. A., advokátom so sídlom v B., proti povinnému S., so sídlom v B.,

o vymoženie 1.406,18 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 28. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. októbra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. B. S. (ďalej len „súdny exekútor“) žiadosťou doručenou

Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „exekučný súd“) 24. novembra 2008 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie [ o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“)], a to na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava

II z 21. februára 2008 č.k. -168. Exekučný súd poverením z 3. decembra 2008,

číslo 5102 061319 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného

exekučného titulu.

Exekučný súd uznesením z 29. júna 2010, č.k. -31 na návrh povinného

povolil odklad exekúcie predajom pozemkov, parcely č. X., zastavané plochy a nádvoria

2

2 2

o výmere X. ma parcely č. X., ostatné plochy o výmere X. m, zapísaných na liste vlastníctva

č. X., vedených Správou katastra B., m.č. R., katastrálne územie R., v spoluvlastníckom podiele

X. (ďalej len „nehnuteľnosti“ a „list vlastníctva č. X.“) do právoplatného skončenia konaní

vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , , ,

, , , , , , 58 C

65/2010, , , , , , ,

, , , , , , 52 C

60/2010, , , , a . Právne vec

posúdil podľa § 56 ods. 2 a § 134 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. X. mal preukázanú obmedzujúcu poznámku, predbežné

opatrenie – zákaz nehnuteľnosti predať, previesť v celosti a zriadiť záložné právo zodpovedajúce

vecnému bremenu k nim podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo 4. októbra 2005 č.k.

-36. Ďalej mal preukázané vydanie predbežného opatrenia v konaniach vedených

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , , ,

, , , , a a tiež

mal preukázané, že v týchto konaniach ako aj v konaniach vedených na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , , , , ,

, , , , , ,

, , , , , ,

a podali vlastníci bytov a podielov na spoločných častiach domu

žalobu o určenie vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. októbra 2011 sp. zn.

uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že povolil odklad exekúcie predajom

nehnuteľností do zániku alebo zrušenia predbežného opatrenia podľa uznesenia Okresného súdu

Bratislava II zo 4. októbra 2005 č.k. -36 a do zániku a zrušenia ďalších vydaných

pozitívnych predbežných opatrení vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, , , , , ,

, a . Povinnému náhradu trov konania nepriznal, pretože

si trovy konania neuplatnil. V časti povolenia odkladu exekúcie predajom nehnuteľností odvolací

súd vec posúdil rovnako ako exekučný súd podľa § 56 ods. 2 a § 134 ods. 2 Exekučného

3

poriadku. Doplnil, že pri posudzovaní predpokladov na odklad exekúcie predajom nehnuteľností

súd posudzuje len pravdepodobnosť toho, či v krátkej budúcnosti môže dôjsť k naplneniu

niektorého z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie predajom

nehnuteľností. Na rozdiel od exekučného súdu inak posúdil otázku trvania odkladu exekúcie

predajom nehnuteľností. S poukazom na až 3 (ďalej

len „“) odklad exekúcie predajom nehnuteľností odvolací súd povolil do zániku alebo

zrušenia predbežných opatrení vydaných v konaniach uvedených vo výroku rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená z dôvodu podľa § 241

ods. 2 písm. a/ (v spojení s ), a Odňatie možnosti konať pred

súdom ( ) videla v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keď

odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol príslušné ustanovenie právneho predpisu,

podľa ktorého možno očakávať zastavenie exekúcie, ktorá skutočnosť, že pravdepodobne dôjde

z určitého dôvodu k zastaveniu exekúcie mala byť dôvodom povolenia odkladu exekúcie.

V dovolaní sa podrobnejšie zaoberala právnym posúdením dôvodov možného zastavenia

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d/ a e/ a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a nemožnosťou jednotlivých domnelých vlastníkov podielov nehnuteľností

uspieť v konaniach o ich žalobách. Inú vadu konania ( ), ktorú

oprávnená uviedla ako ďalší dôvod dovolania, bližšie nešpecifikovala. Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky oprávnená navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie

exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila

náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, že dovolanie

je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa , dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo

odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

. Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Pokiaľ oprávnená vychádzala z názoru, že prípustnosť jej dovolania zakladá § 239 ods. 1

písm. a/ majúc za to, že ide o rozhodnutie zmeňujúce, dovolací súd uvádza, že to, že

odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno vyvodiť len z formálneho

označenia výroku rozhodnutia, ale predovšetkým z porovnania jeho vecného obsahu a obsahu

rozhodnutia exekučného súdu. V preskúmavanom prípade odvolací súd síce formálne označil

výrok svojho rozhodnutia vo veci samej ako „zmenu“ uznesenia exekučného súdu, avšak po

porovnaní vecného obsahu rozhodnutí oboch súdov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, že ide o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd

rovnako ako exekučný súd povolil odklad exekúcie predajom nehnuteľností. Zmena rozhodnutia

sa týka len doby trvania odkladu exekúcie predajom nehnuteľností, keď odvolací súd na rozdiel

od exekučného súdu, ktorý odklad exekúcie predajom nehnuteľností povolil do právoplatného

skončenia konaní uvedených vo výroku rozhodnutia, odvolací súd povolil odklad exekúcie

predajom nehnuteľností do zániku alebo zrušenia predbežných opatrení vydaných v konaniach

uvedených vo výroku rozhodnutia.

Keďže oprávnená napáda celé rozhodnutie odvolacieho súdu - aj v časti povolenia

odkladu exekúcie predajom nehnuteľností, Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom

na vyššie uvedené uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté,

v časti povolenia odkladu exekúcie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení

v Preto prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovenia

ods. 1 a 2

S prihliadnutím na námietku oprávnenej, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242

ods. 1 ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení , neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Oprávnená nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

6

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr.

stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

V danej veci oprávnená odňatie možnosti konať pred súdom ( ) videla

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci exekučný súd odložil exekúciu predajom nehnuteľností podľa § 56

ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie,

ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57) a podľa § 134 ods. 2 Exekučného

poriadku, podľa ktorého exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému

v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným predbežným opatrením

uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej, keď mal preukázanú existenciu

takých predbežných opatrení. Odvolací súd zhodne s exekučným súdom povolil odklad exekúcie

a rovnako ho právne v tejto časti odôvodnil. Doplnil, že pri posudzovaní predpokladov na odklad

exekúcie predajom nehnuteľností súd posudzuje len pravdepodobnosť toho, či v krátkej

budúcnosti môže dôjsť k naplneniu niektorého z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného

poriadku na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exekučný súd svoje rozhodnutie

neodôvodnil príslušným právnym ustanovením § 57 Exekučného poriadku (konkrétnym

dôvodom zastavenia exekúcie), podľa ktorého možno očakávať, že exekúcia bude zastavená,

na ktorú možnosť zastavenia exekúcie ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku viaže

možnosť súdu povoliť odklad exekúcie. Uvedený nedostatok neodstránil ani odvolací súd, ktorý

svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil rovnako ako exekučný súd, len s poukazom na možnosť

odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oba súdy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli ustanovenie § 134 ods. 2 Exekučného

poriadku, ktoré dôvodom zastavenia (a ani odkladu) exekúcie nie je. Toto ustanovenie

Exekučného poriadku bez potreby súdneho rozhodnutia bráni (zakazuje) súdnemu exekútorovi

vo výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti v prípade, keď je povinnému v konaní o určenie

vlastníctva podľa vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť

zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Ak bude neskôr žaloba o určenie vlastníckeho práva

právoplatne zamietnutá, a tak zanikne aj predbežné opatrenie, alebo ak predbežné opatrenie bude

zrušené alebo zanikne z iných dôvodov uvedených v , súdny exekútor pokračuje

vo vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností.

Odklad exekúcie však ako prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb

predstavuje a vyžaduje procesný úkon exekučného súdu (rozhodnutie), ktorým sa zabraňuje

bezprostrednému vykonaniu exekúcie.

Pokiaľ súd o povolení odkladu exekúcie rozhoduje, v odôvodnení rozhodnutia musí

uviesť dôvod, na základe ktorého možno očakávať, že bude exekúcia zastavená podľa § 57

Exekučného poriadku (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku). Pokiaľ tento dôvod neuvedie, jeho

rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nemožno totiž z takéhoto rozhodnutia vyvodiť, z akého dôvodu

povolil odklad exekúcie, ktorú možnosť odkladu exekúcie mu dáva § 56 ods. 2 Exekučného

poriadku len za predpokladu, že je tu určitý dôvod, pre ktorý možno očakávať zastavenie

exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Pritom nestačí len uviesť príslušné ustanovenie § 57

Exekučného poriadku, ale tento dôvod musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, musí byť

podložený existujúcimi skutkovými okolnosťami, ktoré môžu dôvod zastavenia exekúcie

zakladať.

Na základe vyššie uvedeného, keď exekučný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie právnym

ustanovením Exekučného poriadku, podľa ktorého možno očakávať zastavenie exekúcie,

rozhodnutie tak neobsahuje všetky náležitosti v zmysle Pretože tento

nedostatok neodstránil ani odvolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval jeho

rozhodnutie za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola oprávnenej odňatá možnosť konať

pred súdom podľa v spojení s

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí mať náležitosti uvedené v

v spojení s ( ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania

a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov

9

a vnútorných protirečení vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, k akým skutkovým

zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, že v rozhodnutí nie je uvedené, v akom konkrétnom

ustanovení videl súd dôvod možnosti zastavenia exekúcie ako predpoklad povolenia odkladu

exekúcie, rozhodnutie nie je odôvodnené a ide tak o procesne nesprávne rozhodnutie.

Rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti uvedené v je potom nepreskúmateľné

a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá

možnosť v dovolacom konaní náležite argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.

musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je možné preskúmať správnosť postupu.

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne.

Pokiaľ oprávnená ako dovolací dôvod uvádzala aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd uvádza, že

napadnuté rozhodnutie nemohol v dovolacom konaní vzhľadom na vyššie uvedené podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

( ) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 25. februára 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková