Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/26/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom v B., proti

povinnému M. T., nar. X., bytom J., o vymoženie 899,32 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012 č. k. -25, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe rozhodcovského rozsudku z 30. septembra 2011, sp. zn. ISC0910141 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila R., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Prešov uznesením z 3. mája 2012, č. k. -15 tak, že

uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 36 ods. 1, § 39 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/,

44 ods. 1 až 3 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok); , , , , , , až 3

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

2

Prvostupňový súd konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R. a. s., so sídlom v B., sp. zn.

ISC0910141 z 30. septembra 2011.

Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že príslušnosť

rozhodcovského súdu na rozhodnutie o žalobe je daná podľa bodu 10.2 VOP, podľa ktorého

sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia

všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, vzniknutých pri poskytovaní

služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových operácií, vrátane sporov

o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude

v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom

klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému

súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia

rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Rozhodcovský súd v odôvodnení ďalej konštatoval, že vzťah, ktorý vznikol na základe

zmluvy o úvere, je vzťahom spotrebiteľským.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský

rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd

viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť

žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom

na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

3

Súd prvého stupňa zistil a ustálil, že v konaní nebola zo strany účastníkov doložená

rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie

existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná

forma, ktorá je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Úprava obsiahnutá v o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v ust. je striktná

bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej zmluvy v danom prípade

dodržaná nebola. Z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných obchodných

podmienok nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo

k podpisu uvedených Všeobecných obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami,

čím by založili rozhodcovskú doložku. Predmetná zmluva o úvere a Všeobecné obchodné

podmienky sú síce súčasťou zmluvy o úvere, avšak v tomto prípade nemožno vyvodiť, že

Všeobecné obchodné podmienky obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy

o úvere.

Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebola platne uzavretá rozhodcovská

doložka, nakoľko neboli dodržané podmienky v zmysle ust. , nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu na konanie o nároku oprávneného, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.

4252314609, uzavretej 14. mája 2009.

Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo 29. novembra 2012, č. k.

-25 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych

skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam

uvedenými.

4

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke

odvolací súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale

zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak

okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Odvolací súd poukázal na ust. , podľa ktorého rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania

rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,

tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že

rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne

opravné prostriedky už nemajú suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia

vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil

kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), v ktorom

nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým

formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné

riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou

flexibilitou. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych

dôvodov existujú z nej výnimky.

Vzhľadom na ust. sa uvedené vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok,

ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ust. ,

o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ust. vykladané

doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec

preskúmať, pretože by ním bol v zmysle v spojení s viazaný. Takýto

výklad by bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v zakotvil

oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ust. v spojení s

redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku

nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa

5

. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ust. uvedeného zákona. Toto

ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc

exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle je

potrebné na účely vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda

pri postupe podľa § 45 uvedeného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak,

akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle a môže

ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v , aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, alebo nevydá poverenie na vykonanie

exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského

súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53

ods. 5, ). Iba tak môže súd naplniť cieľ smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica Rady 93/13/EHS“), t. j. postarať sa

o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných ľudí nezaväzovali.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom,

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1

, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon -

Z. z. mu ukladal povinnosť ponúknuť klientom nedovolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná,

pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí realizovať v medziach práva na ochranu

spotrebiteľa.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal

napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí

6

do právomoci súdov ( ), rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo ( ); rozhodovali napriek tomu, že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať ( ), konanie

zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Oprávnený v doplnení dovolania naviac uviedol, že podľa jeho názoru je tento jeho

opravný prostriedok prípustný v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávneného preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Oprávnený zastáva nesprávny názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 238

ods. 3 Prehliadol, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, že

dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu uvedenému v tomto

ustanovení. Keďže dovolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, neprichádza do úvahy

použitie

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

7

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia zo 4. apríla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn.

, 14. mája 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

14. mája 2013 sp. zn. , z 12. júna 2013 sp. zn. , 12. júna 2013

sp. zn. , 12. júna 2013 sp. zn. , 27. júna 2013 sp. zn.

, 27. mája 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn.

, 25. júla 2013 sp. zn. , 25. júla 2013 sp. zn.

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky

preto najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa

s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá

charakter exekučného konania.

Ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá

nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie).

8

Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie

s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať

na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia.

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Postup banky nezodpovedal v danom prípade

o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67 ods. 1

a 2 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov).

Nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice

nie je správny.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

9

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová