Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/24/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom v B., proti

povinnej G. Č., nar. X., bytom E., o vymoženie 1 113,80 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. septembra 2012 č. k. -25, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe rozhodcovského rozsudku z 31. augusta 2011, sp. zn. ISB0910038 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila R., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Košice I uznesením z 25. apríla 2012, č. k. -14 tak, že

uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 1 113,80 eur s príslušenstvom na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri R., a. s., so sídlom v B., sp. zn. ISB0910038 z 31.

augusta 2011. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému istinu 1

113,80 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o

2

úvere č. 4856098107 z 5. apríla 2007, v zmysle ktorej oprávnený poskytol povinnej úver

vo výške 50 000,-- Sk.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“);

§ 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 879j Občianskeho

zákonníka; , , , a

o spotrebiteľských úveroch; a

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 6 ods. 1

Smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení súd ešte

pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že

Zmluva o úvere č. 4856098107 z 5. apríla 2007 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

o spotrebiteľských úveroch a a nasl. .

V tejto, resp. v článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia bod 11.2. Všeobecných

obchodných podmienok pre úver sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého

stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle tejto

doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov dohodou. Súd prvého stupňa

považoval rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1

. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že

spotrebiteľovi znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia sporu a ponecháva ho výlučne na vôli

dodávateľa. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4

písm. r/ . V tomto zmysle súd prvého stupňa poukázal na judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne vo veci C-243/08. Uvedená rozhodcovská doložka

je taktiež v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv

a povinnosti odporuje dobrým mravom podľa a , ako

aj podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 27. septembra 2012, č. k.

-25 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd v odôvodení poukázal na ust. § 45 ods. 1 ZoRK, § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku a uviedol, že pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku, táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených

dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré

obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto

ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku

priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45

ZoRK. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský

rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v § 45 ZoRK. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je

oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia

a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Odvolací súd neopomenul ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným

a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere z 5. apríla 2007, uzatvorenej medzi

právnym predchodcom oprávneného (P., a. s.) a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským,

riadiacim sa o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani

oprávnený. Zároveň poukázal na to, že Európska únia venuje problematike ochrany

spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

zo 6. októbra 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Povinnosť exekučného súdu

preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie

a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je

4

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne

legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol

vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej

rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok, vydaný

na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci

Asturcom Telecomunicaciones SL. Na základe uvedeného považoval odvolací súd oprá

vneným namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za

postup, ktorý je v súlade so zákonom.

Odvolací súd poukázal na znenie rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v čl. 11

bod 11.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere

z 5. apríla 2007. Taktiež poukázal na ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho

zákonníka a dodal, že v ust. za neprijateľné označil

dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože takéto dojednanie spôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5

je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa

stotožnil s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, pretože praktickým

dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda

povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak

dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval

v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,

akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl

z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv

dodávateľa.

Odvolací súd mal za to, že reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva

na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah

zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob,

akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1

5

Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS a v ust. v tom

význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov

zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný

oprávnený povinný v zmysle ust. o bankách ponúknuť

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné

spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, odvolací súd uviedol, že ani táto námietka

neobstojí. Podľa ust. o bankách účinného v čase

uzavretia zmluvy o úvere, totiž banky a pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť

svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich

prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní

stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1

(poznámka č. 88k/ k ). Jedná sa o súd

zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením.

Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály

rozhodcovský súd zriadený pri R., a. s., je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle

ust. o platobnom styku, pričom jedine takýto rozhodcovský súd

bol v zmysle oprávnený prejednávať a rozhodovať spory

z bankových obchodov.

Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky

rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský

rozsudok, a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto

skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho

základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími

námietkami oprávneného.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú

rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako

nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

6

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust.

tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože

oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im

neboli priznané.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal

napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ), rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo ( ); rozhodovali napriek tomu, že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať ( ), konanie

zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Oprávnený v doplnení dovolania naviac uviedol, že podľa jeho názoru je tento jeho

opravný prostriedok prípustný v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávneného preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

7

Oprávnený zastáva nesprávny názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 238

ods. 3 Prehliadol, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, že

dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu uvedenému v tomto

ustanovení. Keďže dovolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, neprichádza do úvahy

použitie

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia zo 4. apríla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn.

, 14. mája 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

14. mája 2013 sp. zn. , z 12. júna 2013 sp. zn. , 12. júna 2013

sp. zn. , 12. júna 2013 sp. zn. , 27. júna 2013 sp. zn.

, 27. mája 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn.

, 25. júla 2013 sp. zn. , 25. júla 2013 sp. zn.

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky

preto najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa

s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

8

Prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá

charakter exekučného konania.

Ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá

nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie).

Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie

s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať

na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia.

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Postup banky nezodpovedal v danom prípade

o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67 ods. 1

a 2 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov).

Nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice

nie je správny.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

9

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s ods.

1 a ). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová